otvorene

O miliardu stúpnu náklady na zdravotníctvo v priebehu 5 rokov, ako hlása článok v linku

https://www.trend.sk/ekonomika/pat-rokov-stupnu-naklady-zdravotnictvo-miliardu-riesenim-je-motivovat-ludi-viac-robit/3

Švédsko zaviedlo v roku 1998 dôchodkovú reformu založenú na princípe príspevkov definovaných výnosov. Tento systém zahŕňa aj takzvanú „notional defined contribution“ (NDC) schému, ktorá umožňuje, aby boli príspevky zapisované na virtuálne účty, ktoré rastú v závislosti od ekonomického rastu a inflácie. Systém obsahuje stimuly pre dlhšie zotrvanie na trhu práce, ako je znižovanie daní pre starších pracovníkov a vyššie dôchodky pre tých, ktorí pracujú dlhšie.

V kombinácii s dobrou lekárskou starostlivosťou priemerný Švéd prežije v zdraví takmer 73 rokov. Popritom pracuje a vďaka odvádzaniu odvodov tlmí rastúce náklady na dôchodkový systém. Práve motivovanie starších ľudí dlhšie pracovať v kombinácii s dobrým zdravotným systémom je kľúčom k zvládnutiu zlej demografie. Na Slovensku je momentálne trend opačný a štát zakazuje pracovať predčasným dôchodcom.

Analytik analyzuje, vraj majú ľudia dlhšie robiť. Ako inak.

Takže poanalyzujme i my – roky dožité v zdraví sú u nás veľmi nízke, podstatne nižšie ako vo vyspelých krajinách, ako potvrdzuje aj článok v linku

https://www.trend.sk/spravy/slovaci-dozivaju-viac-rokov-zdravi-stale-vsak-patria-medzi-najhorsich-eu?itm_brand=trend&itm_template=article&itm_modul=suviciace-clanky&itm_position=5

Slovensko má podľa najnovších údajov tretí najnižší vek dožitia v plnom zdraví v Európskej únii. Informoval o tom pre Inštitút pre stratégie a analýzy, ktorý poukázal na najnovšie výsledky od Eurostatu. Počet rokov života v zdraví na Slovensku stúpol z 52,2 rokov v roku 2011 na 57,3 roka v roku 2022. Slovensko sa tak z poslednej priečky v EÚ dostalo na tretie miesto odspodu, pričom horšie na tom boli iba Dánsko (55,9) a Lotyšsko (54,2).

Pracujúci ľudia drú, mnohí si nedovolia ísť na PN, lebo by neutiahli mesačné náklady na rodinu z PN, ani k lekárovi nejdú, takže potom v starobe doplácajú na svoju zodpovednosť.

Riešením nie je, aby pracujúci ľudia robili dlhšie, lebo ich zdravie nie je dobré. Je potrebné zapojiť do práce nezamestnaných a napríklad aj väzňov povinne zamestnať. Čudujem sa každému dôchodcovi, ktorý sa ešte teraz dá oklamať tomuto štátu a jeho analytikom (však s priemerným mesačným platom 13 700 eur sa to analyzuje, ako sa majú uskromniť ostatní, že?) a pracuje dlhšie, lebo beztak tí vzdelaní u nás robia o hodne rokov dlhšie (kvôli nerátaniu rokov vzdelávania do dôchodku) na základný dôchodok. No a potom sa dočkáte kecov, že ste bohatý dôchodca, nepotrebujete rodičovský dôchodok a ani 13. dôchodok –  a štát vám má dávať menej ako špekulantom platiacim minimálne odvody.

Takmer stotisíc voľných pracovných miest už máme v súčasnosti.

Ako píše článok v linku

https://www.trend.sk/spravy/pokles-nezamestnanosti-juni-zastavil-trh-prace-narazil-slovensku-svoje-mantinely?itm_brand=trend&itm_template=article&itm_modul=suviciace-clanky&itm_position=4

Na západe krajiny v okolí Bratislavy, Trnavy a Nitry hlásia úrady práce viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných. V priemere na Slovensku pripadá na jedno neobsadené pracovné miesto 1,4 nezamestnaného, avšak na východe Slovenska je to až 6,0 nezamestnaných v Košickom a 9,0 nezamestnaných v Prešovskom kraji.

Rozumným opatrením by bolo buď voziť ľudí z okresov s vysokou mierou nezamestnanosti trebárs aj busmi zadarmo na týždňovky do okresov s voľnými miestami a zaistiť im počas týždňa robotnícke ubytovne, alebo prispievať na podnikateľský projekt len tým zamestnávateľom, ktorí  ho budú realizovať v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti a na zamestnávanie našich občanov.

Je potrebné zamestnať nezamestnaných, kopu ich máme v osadách – Tomáš má v tomto pravdu. Ako píše článok v linku, suma získaná ich

https://www.trend.sk/spravy/konsolidaciou-davok-hmotnej-nudzi-stat-mohol-ziskat-pol-miliardy-eur-rocne-vycislil-isd

„Jeden nový pracujúci z radov poberateľov dávok v hmotnej núdzi, ktorý je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, tak štátnemu rozpočtu môže prispieť ročne takmer 17-tisíc eur,“ priblížil. Objasnil, že ak by si ľudia našli prácu v mieste svojho bydliska, štát by ročne získal viac ako 131 miliónov eur. Pokiaľ by poberatelia dávok v hmotnej núdzi začali pracovať v samosprávnom kraji, kde bývajú, verejné financie by sa zvýšili o vyše 154 miliónov eur ročne.

Nuž, myslím, že všetci, ktorí povykujú za „práva dlhodobo nezamestnaných“ – ako majú právo odmietnuť zamestnanie a právo nepracovať a dostávať pritom od štátu musia dávky na slušný život – by podľa mňa mali potom hradiť tie dávky a rovnako hradiť tie škody vzniknuté nám všetkým stratou z ich nečinnosti.

Pozrime sa aj na druhú stranu problému. Náklady na zdravotníctvo a ich oprávnenosť.

Zdravotnú starostlivosť dostávame v čoraz menšej miere, čakacie lehoty sú dlhé, za lekármi špecialistami treba cestovať mimo okresov. Cestujú tam nie zdraví ľudia, ale ľudia so zdravotnými ťažkosťami.

Vraj nemáme dostatok zdravotníkov a ani dostatok zdrojov.

Peniaze zo zdravotného poistenia sa míňajú nemilobohu kadejako – napríklad aj na prepoisťovacích agentov každoročne. Ak si myslíte, že to nie je problém, no sa dobre pozerajte, veru je – ako vysvetľuje článok v linku

https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/blogy-uhp/2022/prepoistovanie/

Medzi dohodármi zdravotných poisťovní aktívnymi v roku 2021 je aj 660 pracovníkov zdravotníckych zariadení. Ak vám bude pri najbližšej návšteve ambulancie alebo nemocnice odporúčať zmenu poisťovne lekár alebo sestra, je možné, že je motivovaný odmenou od poisťovne.

Zdravotné poisťovne na dohodárov míňajú spolu 5,8 mil. eur ročne². 10 najlepšie platených dohodárov zarobí ročne 40 tisíc až 90 tisíc eur.

Bolo by to smiešne, keby to nebolo smutné, že?

Lebo prepoisťovanie sa koná i tak, že vám lekár oznámi, že už neuzavrie zmluvu s konkrétnou ZP, a ak chcete byť v jeho starostlivosti, musíte sa do januára prepoistiť. Pohodlný zárobok prepoisťovateľa, lebo  kto by už dnes hľadal nového lekára, keď ledva tohto našiel?!!!

Myslím, že prepoisťovanie by sa malo diať výlučne v ZP, a poisťovne by peniaze vrážané do vreciek prepoisťovateľov mali dávať na zdravotné benefity pacientom.

Ďalšie milióny eur ročne by sme napríklad ušetrili zrušením Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, ktorý tvorí 23 ľudí v súčasnosti. V tomto roku ide o sumu 1, 7 milióna, tá ale z roka na rok narastá pred dvomi rokmi to bolo 1, 5 milióna eur a minulý rok 1,6 milióna eur.  Vytvoril si ho Krajčí a pripravuje podklady pre kategorizačnú komisiu.

https://www.ozdravme.sk/Dokument/101478/na-co-nam-je-niho.aspx

Ak šetrí peniaze – ako hlása -. tak je to na úkor pacientov, lebo sa niektorým nepreplácajú lieky, ktoré by potrebovali. Nie je to úspora, ktorú by dosahovali z ceny liekov od farmafiriem, alebo na úkor zisku dovozcov liekov.

Potom to je ako v prípade oka s nádorom, ktorého kategorizovaná liečba v Bulharsku znamená vybratie oka, v Nemecku liečbu oka laserom a jeho ponechanie.

Kategorizáciu máme u nás mať najneskôr do dvoch rokov v praxi naplno spustenú – ale povedal vám niekto, že by znamenala výkony z verejného zdravotného poistenia hradené, hradené čiastočne a nehradené, t. j. museli by sme si ich platiť sami? Prečo nie je takáto diskusia prístupná verejnosti a aj verejne realizovaná? Však rozhodujú o našich peniazoch, našom zdraví a ktovie čo tam aké lobistické skupiny pretlačia.

Ak nemáme zdroje na všetko, potom je namieste porušiť predovšetkým kadejaké nadstavbové inštitúcie a znížiť počty úradníkov ministerstva aj zisky zdravotných poisťovní.

Elena

K diskusii dubakdubak  Tých 1,7 miliona eur sú náklady na chod toho útvaru v tomto roku. Každoročne výdavky na ich chod rastú, takže skutočne uvažujem, akéže úspory nám to s nimi prichádzajú…