otvorene

Netuším, čoho sa dočkáme nabudúce, keď medzi nami žije kopa idiotov, vzdychla som si.

Článok v linku totiž ukazuje

https://alianciazanedelu.sk/archiv/17591

že od podaktorých sa môžeme dočkať skutočne kadečoho – napríklad aj povolenia stánku s pivom tesne pri Pamätníku osloboditeľov – ako to urobili v Prešove.

Čo bude ich inováciou na budúce vianočné sviatky – lángoše na cintoríne?

Je varovná táto neúcta. Neúcta k hodnotám, neúcta k životu a neúcta k histórii. A ja som o nej dnes v nadráne začala uvažovať pôvodne v súvislosti s útokom v Nemecku.

Úctu pokladám vo vzťahoch medzi ľuďmi za mimoriadne dôležitý fenomén. Ak vás niekto úprimne miluje, nie je prekážkou vek, výška, váha, vzdelanie, farba očí či vlasov – ste pre neho jedinečný. Má úctu k tomu kým ste, preto nedopadajú dobre výbery partnera v štýle zaškrtávania koloniek zhodnosti  a otázky na predstavu ideálu v dotazníku, aby ste vysnený ideál našli. Lebo ten pravý partner môže byť úplne odlišný od toho, čo ste si pôvodne predstavovali. Úcta vo vzťahu zároveň znamená, že nikdy neprekročíte určité hranice, lebo máte k partnerovi úctu, neporušíte záväzky, správate sa zodpovedne a čestne. Je úplne jedno, či je to len partnerský zväzok, alebo je to širšia komunita – princíp je podľa mňa ten istý. Ideálne spoločenstvo ľudí nie je závislé na farbe pleti či náboženskom vyznaní, na vzdelaní ani na sociálnom pôvode. Základom je úcta.

Na migrácii to vidieť jasne. Okrem tých, ktorí utekajú pred vojnou – a ušli by do najbližšej krajiny, aby sa mohli vrátiť do vlasti, keď vojna skončí – putujú do sveta ekonomickí migranti, lebo sa chcú mať lepšie ako doma. Na tom by nebolo nič zlé, ak by boli pracovití ako Vietnamci alebo Číňania u nás, Lenže nie je to tak – a mnohí migrujú s víziou, že nebudú robiť nič, ale budú sa mať dobre.

Pečené holuby do huby nikomu nepadajú nikde – nemali by, lebo padajú. Na európsky systém solidarity sa pricicli ako pijavice mnohí nevzdelaní ľudia z afrických a ázijských krajín, ktorí „sa chcú mať dobre“ – ibaže na úkor miestneho obyvateľstva. Je im jedno, koho a ako budú zneužívať, zneužívajú cielene tento systém aj s početnými rodinami, ktoré sa zosťahovávajú na kopu, ale nepracujú a žijú zo sociálnych dávok. A rast kriminality či sexuálneho obťažovania je len logickým a očakavateľným výsledkom tej chýbajúcej úcty.

Akú úctu asi máte k tomu, koho využívate? V odpovedi na túto otázku je odpoveďou na to, či máme v dôsledku nejakej bludnej idey o ľudských právach živiť ekonomických migrantov. Proti ľudským právam nemám nič, je to úžasná idea – ibaže ktosi ich tu aplikuje popletene.  Nemáme povinnosť starať sa o ekonomických migrantov, a už vôbec nie o nelegálnych migrantov – ani zosťahovávať ich rodiny sem. Stačí si pripomenúť, ako vystupovali v Nemecku na vianočných trhov sýrski migranti – nevyzeralo to úctivo voči krajine, v ktorej v súčasnosti sú. Mimochodom, to boli tí z tej americkej základne, ktorých tam Američania navozili a ponechali, alebo si tam Nemci navláčili ešte aj ďalších?

Česi v Prahe teraz predvianočne sprísnili opatrenia

https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/policie-ceska-republika-bezpecnostni-opatreni-utok-nemecko.A241221_120034_domaci_vank

a podľa článku v tom linku aj na Slovensku sme ich sprísnili – v Banskej Bystrici vraj inštalovali betónové zábrany. Policajti v uliciach s dlhými zbraňami – chceme ale skutočne takúto podobu Vianoc aj života celkovo?

A otázka ochrany ľudských práv je o to obludnejšie nastolená práve dnes vo vzťahu ku útoku v Nemecku. Ukazuje sa, že páchateľa toho desivého útoku Nemci nevydali Saudskej Arábii, lebo vraj chránili jeho ľudské práva. Talib Al-Abdulmohsen ušiel zo Saudskej Arábie, kde bol a stále je hľadanou osobou, a Nemecko mu udelilo napriek tomu azyl a občianstvo, odmietlo ho vydať Rijádu z dôvodu údajnej ochrany jeho ľudských práv a slobody prejavu. Ochrana jeho práv Nemcami bola nadmieru úspešná – zavinil zatiaľ smrť piatich ľudí, ale vyše 200 je ich ranených, z toho 41 je v kritickom stave.

Ako píše článok v linku

https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-krimi/802487/vrah-z-vanocnich-trhu-je-byvaly-muslim-zabijel-na-protest-proti-islamizaci-evropy.html

Zdroj agentury Reuters ze Saúdské Arábie uvedl, že tato země německé úřady před útočníkem varovala

Saudi dokonca Nemcov varovali pred týmto páchateľom? Tak Nemci zlyhali na plnej čiare  ochrane svojich obyvateľov. Akú úctu to majú ku svojim vlastným občanom, ak im tam na krk pritrepú problémovú osobu, a chránia jeho práva na úkor práv svojich občanov? Dokonca osobu aktívne sa vyhrážajúcu násilím nemeckým občanom, ako uvádza článok v linku

https://www.hlavnespravy.sk/vychadzaju-na-povrch-motivy-utocnika-z-magdeburgu/3760364

To je skutočne ochrana ľudských práv na pováženie.

A otázka úcty sa tu zasa črtá veľmi jasne aj v tom, že páchateľ dostal všetko, ochranu a slobodu, mohol sa prejavovať koľko len chcel, pracovať ako psychiater. Práve to profesijné zameranie by malo človeka viesť „vidieť zranených“ a mať k nim ohľad. Potom som sa dopátrala, že pracoval ako väzenský psychiater s drogovo závislými trestancami.

Ak porozumiete utrpeniu, potom súcitíte s bolesťou oveľa intenzívnejšie. Tá lavína utrpenia, ktorú spustil – nedokážem teraz ani uvažovať o tých, ktorých zranil či ich blízkych, či o všetkých, ktorí boli na tých trhoch – aké stopy to v nich zanechalo. Koľkým ľuďom zničil nielen tieto vianočné sviatky a Vianoce celkovo, ale kruto poznačil aj celý ich život.

Akú úctu ku krajine, v ktorej to všetko dostal, prechovával? No nijakú – namiesto zodpovedného a čestného konania v nej vraždil nevinných ľudí.

Mimochodom, v čase útoku mal v sebe drogy – aby popletenci z neho nerobili bojovníka za ľudské práva. Ak sám niečo bral, tak to nebol bohvieako osožný a ani príkladný pre svojich drogovo závislých klientov.

Mám úctu k životu ľudí v každej krajine, majú svoje zvyklosti a postoje vyplývajúce z ich historickej aj životnej skúsenosti. Je ich voľba ako chcú žiť vo svojej vlasti, tajomšiemu spôsobu života nemusím rozumieť, takže sa nesnažím im ho meniť. Ale nemali by tie spôsoby prenášať k nám, toto podivné privláčanie sa migrantov za ekonomickými výhodami bez ochoty meniť svoj životný štýl rozbíja tradičné hodnoty a životný štýl Európy, a nie je to podľa mňa nijaké obohacovanie, ale likvidácia našich tradičných hodnôt. Chýba tam úcta k prostrediu a spoločenstvu, do ktorého prichádzam.

A ak to my sami umožňujeme, nie je to o našej tolerancii voči iným, ale o našej neúcte ku svojej minulosti, koreňom a národu. Lebo pomáhať iným máme len tak, aby to neohrozilo nás samých – to vás azda učia aj v kurze prvej pomoci, nie?

No a potom sa vôbec nečudujem tomu, že podaktorým v Prešove pripadá normálne podávať pivo pri Pamätníku osloboditeľov, a čoskoro sa od nich možno dočkáte aj tých lángošov na cintoríne…

Elena