otvorene

Pravdu o Jakubovi a Matúšovi vám teraz poviem.

I ešte niečo naviac prezradím.

Mám rada silné príbehy, možno i vy.

Jakubovi nerozdal život tie správne karty, povedali by sme v prvej chvíli. Pridusil sa pri pôrode a má ťažké celoživotné následky.

No už pri druhom pohľade si uvedomíme, že mal i veľa šťastia – osud mu nadelil milujúcu mamu a starostlivého brata Matúša.

Lebo Matúš je správny chlap. Ja to viem už dávno – a aj vám som to už kedysi prezradila pri mojom uvažovaní o tom, čo robí chlap chlapom https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2017/11/30/slova-srdca-1-kedy-je-chlap-chlapom/

Za mňa je to jediné – spôsob, akým sa postaví k svojej životnej zodpovednosti. Spôsob, akým čelí v živote problémom. Spôsob, akým berie ohľad nielen na seba, ale kope i za iných. Chlapa spoznáme podľa jeho nesebeckej odvahy v živote. A Matúš jej má rozhodne dosť.

Matúš bol správnym chlapom už v časoch, keď boli iní ešte len deťmi –  vyrábal mydielka a predával ich, aby bolo bratovi na základné potreby. Dnes opäť robí za svojho brata výkop – prosbou cez Donio – potrebujú kúpiť auto, obyčajné ojazdené auto kvôli vozeniu Jakuba na rehabilitácie. Matúš chce kúpiť škodovku s veľkým kufrom okolo 25 000 eur, aby sa do auta zmestil Jakub s autosedačkou i rehabilitačným kočíkom.

Matúš o bratovi hovorí – https://donio.sk/auto-pre-jakuba

Kubkov zdravotný stav sa vekom zhoršuje, sám sa nevie v podstate pohnúť z miesta. Je plienkovaný, kŕmený mixovanou stravou a aby sa uvoľnilo jeho svalové napätie, potrebuje rehabilitovať. Je odkázaný na prevoz motorovým vozidlom, na ktoré však nemá nárok, pretože nechodí do školy, ani do práce. ÚPSVaR má na príspevok na auto interné predpisy, kde musíte splniť podmienku 2× do týždňa škola, zamestnanie alebo DSS, či iné zariadenie alebo ústav, do ktorého sme ho neodložili. Mamka sa o neho stará doma ako jeho opatrovateľka. 

Z toho, čím mu ľudi zatiaľ prispeli, by mohol kúpiť akurát tak volant. Je ťažká doba, veľa ľudí má peniaze iba na základné výdavky, viem. No ak môžete, prosím, pozrite si na doniu Matúšov príbeh o jeho bratovi Jakubovi  a pomôžte im.

Že ešte niečo naviac prezradím, som sľúbila. Tak áno.

Je mi zle, fyzicke zle, keď vidím všetky tie lacné celebritky pretŕčajúce sa v šatách a  s kabelkami za sumy mnohonásobne vyššie než je celoročný príjem rodiny s vážne chorým rodinným príslušníkom. Nie je niečo v poriadku v tejto spoločnosti, je vážne morálne chorá, ak podaktorí obdivujú také osoby a ešte by ich chceli aj napodobniť. Lebo namiesto tých predražených krápov by mohli dať peniaze na niečo lepšie, zmysluplnejšie, čo by zlepšilo život ľudí ako je Jakub. No a to ani nehovorím o tom, že spoločnosť dáva obrovské peniaze na zbrojenie a podobné nezmysly. Úplne inak by sa nám žilo, ak by sa bohatstvo i moc sústredili v rukách vyspelých jedincov, ktorí robia veci pre všeobecné dobro.

Nemyslím si, že vyspelosť a náš rast spočíva v duchovnej ceste „nahor“, ale skôr dole, že nás život učí stať sa pokornejšími, vďačnejšími a úctivejšími k životu. Mnohí to nevieme bez skúsenosti s bolesťou, ideme k pochopeniu nejakej situácie cez jej prežitie. Lebo nejde o tom, aby sme niečo vedeli, ale aby sme to cítili, aby sme tomu hlboko porozumeli.

Elena