Migranti i napriek korone putujú do Európy. A čo sa deje, keď tu doputujú?
O tom poviem v tejto chvíli pár slov.
A samozrejme aj o jednom veľkom klamstve EÚ v súvislosti s nimi…
Aká je cena solidarity?
Solidarita nie je zadarmo pre nikoho. Netlačil na ňu peniaze kdesi v pivnici žiadny premiér ani prezident, musia na ňu zarobiť poctivo pracujúci občania. To oni svojim časom, energiou, prácou solidarizujú s inými.
A kto všetko solidaritu potrebuje? Nehovorte mi, prosím, o chudákoch migrantoch – u nás máme ľudí živoriacich zúfalo až-až. A keď pozerám po niektorých migrantoch, mali by skôr pomáhať oni našim ľuďom ako my im. Luxusné mobily a značkové oblečenie, k tomu nulová vďačnosť za všetko do huby hotové nastrkané. Skutočne musíme vynakladať toľké peniaze, aby migranti sedeli v Turecku? Nech sedia vo svojej vlasti. Možno by bolo vhodné efektívne zlepšiť obranu a ochranu hraníc.
Rada ministrov zahraničných vecí EÚ prejedná tento mesiac návrh Grécka, aby boli voči Turecku zo strany EÚ uvalené sankcie. Lebo povedzme si rovno – to „výpalné“ čo ryžujú od EÚ každoročne, aby nepustili k nám migrantov, si nezaslúžia – a je to suma nemalá, v tomto roku bola tá suma navýšená na 9 miliárd eur ročne. Ustavične sa vyhrážajú, že ich sem pustia. A na hraniciach s Gréckom stále sú pokusy migrantov preniknúť.
Pritom tých 9 miliárd, to je iba suma zasielaná Turecku. Ako je to s celkovými výdavkami na migráciu? Koľko sa každoročne minie na ich „plnohodnotné začleňovanie“ do európskej spoločnosti? Na ich životné náklady? Koľko percent z nich pracuje po roku po dvoch rokoch, po piatich rokoch od ich príchodu do Európy? Treba o tom pravdivo a otvorene hovoriť. Lebo Európa a Európania nemôžu fungovať ako dojná krava iba preto, že si niekto chce zaistiť pohodlný život sociálnymi dávkami. Európa sa tiež nemôže meniť na izolované ostrovy bez prístupu zákonov, s vlastnými pravidlami zatiaľ menšinových náboženských komunít. Tu sa stráca právnosť štátu. Tu sa stráca bezpečnosť pôvodných obyvateľov Európy.
Mal by nám náš minister financií rozrátať a medializovať, koľko vynaložíme „solidarity s migrantmi“ na jedného občana. Lebo mňa zaujíma, koľko musím s kým solidarizovať ročne. Akú časť mzdy mi solidarizovanie s inými odčerpáva. Lenže je ťažké reálne zistiť všetky výdavky na migrantov a pomenovať ich verejne. Zaujímavú a aktuálnu informáciu k tejto téme dal český lekár, politik a europoslanec Ivan David na svojom fb dnes.
Položil jsem mu otázku, proč nám bylo tajeno, jak je fondu využito mimo zemědělství, a jak dlouho hodlá EU podporovat uprchlíky, jestli padesát let v příšerných podmínkách jako Palestince v Ghaze. Proč komise zatajila před Zemědělským výborem EU, že fondy na rozvoj venkova použila na financování pomoci uprchlíkům? Zástupce komise se odpovědi vyhnul.
Áno, čítate dobre – peniaze určené pre rozvoj vidieka členských krajín minula EÚ na migrantov údajne, podľa vyjadrenia Ivana Davida.
Túto situáciu pokladám za nehoráznu – ak nám inštitúcie EÚ klamú a naše peniaze vekslujú inam, ako boli pôvodne určené, potom z takého pofidérneho spolku treba rýchlo utekať. Takže namiesto podpory vidieka, zdravých potravín a lacného poľnohospodárstva, docenenia práce v poľnohospodárstve a dostupnosti potravín pre všetkých sa z tých peňazí údajne dotuje pohodlný život pre migrantov.
Myslím, že k tomuto by sa mala verejne vyjadriť EÚ, a aj naši politickí predstavitelia by mali zaujať jasné stanovisko.
Je nekorektné povedať pravdu o migrantoch…
Keďže som naozaj nahnevaná na to, ako sa pristupuje vysoko nekorektne „korektne“, pomenujem aj ďalší problém. Nemedializujú sa v Európe brutálne zločiny páchateľov – migrantov, tak dnes natvrdo pár faktov i o tom. Lebo nie je korektné pre amerického černocha Floyda sa šalieť, bozkávať pomaly aj zadky daktorým – a európske obete násilia migrantov prehliadať a mlčať o nich. Tak si poskladajme pár faktov, kam to až došlo v tej korektnosti postojov voči migrantom.
Zaujímavú úvahu napísal nedávno na svojom fb k téme český lekár – psychiater a politik Ivan David.
Proč o tom píši? Byl jsem překvapen, kam až indoktrinace v západní společnosti došla. Youssef T. přejel 20. 7. 2020 v Lyonu autem nejdříve psa třiadvacetileté zdravotní sestry Axelle Dorier, v zápětí úmyslně i ji. Její tělo bylo autem rozdrceno na kusy. Její rodiče však prohlásili, že k vrahovi necítí nenávist. I rodiče mladé policistky Melanie Lemée, kterou v témže měsíci v Lot-et-Garonne úmyslně přejel Yacine E., konstatovali, že k vrahovi necítí nenávist ale soucit, protože „jeho život je v troskách“. Rodiče přece dobře vědí, že cítit nenávist k imigrantům muslimského vyznání je nepřijatelné. Naopak jsou naučeni cítit k nim trvalý a neotřesitelný soucit.
Ako psychiater upozorňuje, že je normálne cítiť nenávisť v zmysle reakcie hnevu, že nám niekto spôsobil ujmu. Je to prirodzené. Významnú ujmu sprevádza pravidelne, má biologický význam. Pomáha nám pamätať si toho, kto nám ublížil a vyhýbať sa mu. Súčasťou toho je i prianie spravodlivého trestu, lebo žiadna veľká ujma by nemala zostať bez trestu. Je to dôležité nielen pre obeť, ale i pre páchateľa, a aj pre spoločnosť ako celok.
Reaktívna nenávisť je teda funkčne normálna, aj keď nás spoločnosť vedie k tomu, aby sme sa nenechali ľahko viesť nenávisťou. V priebehu spracovávania udalosti ju postupne sami zanechávame a prechádzame ku súcitnejšiemu postoju, pretože inam by sa ľudská spoločnosť krvavými bojmi rýchlo vytĺkla. No je to proces prebiehajúci v čase a blokovanie pocitov hnevu po čine nie je cesta ku tej transformácii.
Na tej Davidovej úvahe sa mi páči aj príklad, ktorý použil…
Uvádza, že ženy ktoré žijú s páchateľmi násilnej trestnej činnosti po ich prepustení z basy, hovoria „predsa nemôžem mať predsudky“. Nuž, neviem, nepokladám za predsudok, ak niekto je opatrný vo vzťahu ku človeku s problémovou minulosťou – lebo budúcnosť bude tvoriť ten istý človek. Občas sa síce stane, že svoju minulosť prekročí a dozrie, no je to skôr výnimka z pravidla ako pravidlo.
Záverom…
Solidarita je dôležitá medziľudská stratégia. Pomáha mnohým ľuďom v náročných životných situáciách.
Je však rozdiel medzi pomocou a zneužívaním. A použitie peňazí určených pre rozvoj vidieka na pomoc migrantom pokladám za zneužívanie a podvod voči občanom.
Nie, nie je správne, ak sme zo strany EÚ klamaní a zneužívaní…
Elena 11.9.2020
K diskusii: Veľmi správne, štrkáč, ja súcitím s tými, ktorí živoria u nás. S tými dôchodcami, ktorí zvažujú či si kúpiť jeden alebo dva rožky. S ľuďmi, ktorí v zime šetria na kúrení. S tými, ktorí nemajú ani len elektrinu niekedy. S bezdomovcami spiacimi zabalení v igelite. S postihnutými deťmi, ktorým sa rodičia doprosujú zbierkou peňazí na rehabilitácie a liečbu.
Migrovať za ekonomicky lepším životom je skutočne pekné, ak je percento zaisťujúcich si ho vlastnou prácou i po pár rokoch pobytu veľmi nízke. A rovnako nemôže migrácia byť riešením enormnej pôrodnosti niektorých ázijských i afrických krajín, je nutné robiť efektívne opatrenia na zastavenie ich explozívnej pôrodnosti. A nenadchýňajú ma ani chlapi, ktorí zo svojej vlasti utekajú, keď je s ňou zle. Čo už…
V podstate sa tomu blogu nedá nič vyčítať.Druhou... ...
Stojí za to si pozrieť, ako im Sulík naložil ...
velka sranda, migranti pracujuci na eu vidieku ...
Kto chce byť klamaný, toho oklamú. Slovenskí ...
Celá debata | RSS tejto debaty