otvorene

Požičiavajú sa miliardy, štátny dlh nám utešene narastá, veselo sa zadlžujú budúce generácie. Raz to všetko bude musieť ktosi zaplatiť  – KTO to bude? Je vám úplne jedno, že by to mali byť naše deti a naše vnúčatá, kto na toto rozšafné míňanie na úkor dlhov doplatí?

Mne to jedno nie je – a tak pár jasných slov k súčasnému stavu u nás dám.

Neúsporná budem – POSVIEŤME SI v tejto chvíli na kšefty s elektrinou.

Lebo ceny na trhu padli, ale dodávatelia naďalej predávajú u nás draho. Veď oni draho nakúpili. 

To je nápad storočia, takáto burza, však? Správne by bolo, aby si to teraz kšeftári s elektrinou vyžrali v plnom rozsahu – nakupoval si na kšefty, kšeft nevyšiel, môžeš skrachovať. Čau, maj sa pekne, nabudúce nepodnikaj..

Ako uvádza článok v linku

https://e.dennikn.sk/3250075/hirman-spusta-dotacie-pre-podniky-za-elektrinu-platia-extremne-vela-aj-ked-burzove-ceny-padli/?ref=inm

VSE pri zmluve na neurčito účtuje 599 eur za megawatthodinu, na dobu určitú približne 450 eur rovnako ako SSE. Cena na burze sa hýbe okolo 150 eur. Dodávatelia argumentujú, že elektrinu nakúpili skôr za vyššie ceny.

Agregátori mali nakupovať výhodne pre klientov,  vraj agregáciou flexibility usporíme, ale ako vidíme, opak je pravdou.

Dokonca pod 140 eur na burze sa 6.3. 2023 pohybovala jej cena.

https://www.kurzy-online.sk/komodity/elektrina/eur

Aj tak v porovnaní s výrobnou cenou a tým, čo by sme bez tej burzy zaplatili, je to majland. Ale predstava, že cena na burze sa nepremieta do cien v praxi je úplne scestná. A štát de facto dotovaním nákupu drahých energií dotuje neschopných podnikateľov s energiami – ako to inak slušne nazvať, ak niekto nakúpi za draho elektrinu, a nechce potom sám niesť zodpovednosť za svoju zlú prognostiku – je to na pováženie. Potom sa rovno môžeme začať skladať všetkým podnikateľom, ktorí podnikajú od buka do buka – a mali by na tom sami prerobiť.

Ako spomenutý článok uvádza

O peniaze môže požiadať široká škála podnikov, rovnako obce, mestá a župy. Najviac však pomôžu tým, ktorí majú neregulované ceny a dodávateľ im účtuje cenníkové sumy. Práve tie sú teraz jedny z najvyšších. Výrazné zlacnenie energií na trhu sa do nich zatiaľ nepremietlo. Najvýhodnejšie teraz vychádzajú spotové ceny, ktoré priamo odrážajú situáciu na burze. Elektrina sa drží na predvojnových úrovniach a plyn je najlacnejší od decembra 2021. V bezpečí sú aj odberatelia, ktorí si dohadovali cenu ešte pred energetickou krízou, keď elektrina stála aj 50 eur za megawatthodinu.

Štát hrdinsky zadotuje drahé ceny energií pre firmy a samosprávy. V schéme pomoci zo strany štátu platí, že firmy si môžu pýtať peniaze za prvé tri mesiace tohto roka, samosprávy za celý rok, pričom štát uhrádza 80 percent nákladov nad cenu 99 eur za megawatthodinu plynu a 199 eur za megawatthodinu elektriny. Ide pritom o silovú zložku, ku konečnému účtu sa ešte pripočítavajú distribučné poplatky. Takže firmy za tri mesiace, a potom čo? Požičiame si a budeme dotovať neschopných keťasov s elektrinou ďalej?

Ukázalo sa, aké neživotaschopné sú tieto spôsoby predaja elektriny. Dakto sa na tom akurát tak nabaľuje na úkor nás a aj na úkor zadlžovania budúcich generácií. Takto fungujúce energetické spoločnosti sú nám nanič – ja sa na ich sponzora hrať nechcem. Ani cez takú hru, že im akože časť toho, čo naryžujú, zdaníme navyše. Treba im nastaviť tvrdé pravidlá – prenosová sieť cez pozemky iba ako platená služba vlastníkovi pozemku.- a s jeho súhlasom výlučne. Ukázali, že nehája žiadne verejné záujmy, ale kšefty do vlastného vrecka. Takže nech sa páči, platiť v tomto štáte za celú prenosovú sústavu.

Začnime tým, že si otvorene a verejne povieme KTO SA KOĽKO NABAĽUJE. Či sú to výrobcovia elektriny, alebo jej vykupovači a predavači, a koľko sa nabalia prevádzkovatelia prenosovej sústavy. Takže poďme, odborníci na energetiku, vysvetlite občanom aj s výpočtom názorným, aby pochopili, kto si tu napchá koľko do vreciek na elektrine. Urobte to čím skôr, ešte pred tým ako dostanú ľudia do rúk vyúčtovanie za byty v  tých bytovkách s vlastnými kotolňami, na ktoré sa štát s pomocou vykašľal.

Nech sú ľudia v obraze, koho majú naháňať s vidlami a lopatami…

A beh na dlhé trate by mali začať trénovať i kšeftári ostatní. Lebo ceny potravín neúmerne rastú. Kilo papriky vyše 7 eur, chlieb bezmála 2,5 eura. Obchodné reťazce si napakujú v súčasnosti údajne 9 % zisku? Pekne vytiahnime za uši na svetlo sveta a čoraz viac naštvaných občanov, kto túto situáciu na ich úkor zneužíva. Pripadá mi, že každý kto môže, sa snaží nabaliť na tejto situácii najviac ako sa dá. A na Slovensku sa zatiaľ evidentne dá. Ale na to by tu mala byť schopná vláda, ktorá by kšeftárom všetkého druhu klepla po prstoch. Napríklad zdanenie zisku nad 3 %  do výšky 90 % z tej sumy by mohlo kšeftárov odradiť od neúmerného zdražovania, aj so zverejnením toho, aký zisk dotyčný ryžuje.

Moc súcitím s tými obyčajnými ľuďmi, ktorí sa snažia žiť čestne a zodpovedne, a poctivo pracujú, no platy na rozdiel od cien ani zďaleka takým tempom nerastú. A namiesto dôstojného života živoria.

Ceny stúpajú závratne, z týždňa na týždeň, hlavný podiel majú rastúce ceny energií a prepravy – takže kšeftári s elektrinou a hrdinský boj proti lacnému ruskému plynu.

Veď poďme všetci do otvorenej verejnej diskusie a odborníci nech úplne jasne ukážu verejnosti, aké zisky sú v ktorej oblasti. Spôsob, ako sa vysporiadať s kšeftármi, si potom nájdeme.

Elena