Až 40 % detí v ôsmom a deviatom ročníku základnej školy má v Česku – a pravdepodobne aj u nás – príznaky stredne ťažkej až ťažkej depresie, ako to uvádza článok v linku
https://ahojmama.pravda.sk/clanky/az-40-percent-deviatakov-ma-stredne-tazke-az/17473-clanok.html
Údaj je to varovný – no ale prečo je tomu tak?
Nie, na kovid a online vzdelávanie v tom čase realizované sa to všetko skutočne nedá zvaliť.
Tak sa vytiahla téma mobilov – tie treba deťom zakázať v školách. Teda nie že by som bola proti, lebo kadečo fotia, aj si tým poubližujú, navyše skutočne ukazujú niektoré výskumy (napríklad sociálny psychológ Haidt), že používanie mobilov u detí znižuje IQ a to dokonca merateľne štandardizovanými testami. Hyperaktívnosť u detí, poruchy pozornosti by som tiež spojila u detí s modernými technológiami a prebytkom informácií. Veru, ak sa vám zdalo kedysi, že hlúpneme kvôli nedostatku informácií, tak to nebolo tým zjavne. V tejto súvislosti vidím terajšie rušenie 3G a zavádzanie len 5G na Slovensku ako nešťastné.
Mohli by sme poukázať aj na výkonové nároky, že deti sa musia učiť a zvládať čoraz viac, ale tie sa na základných školách znížili, takže úroveň vedomostí požadovaná od končiacich základnú školu je v súčasnosti nízka. Skôr by som videla problém v samotnom prostredí školy, lebo je tam celý rad negatívnych javov – šikana či odmietanie rovesníkmi, čoraz viac detí s ťažkosťami rôzneho druhu, ktoré by si vyžadovali pozornosť čoraz viac preťaženého učiteľa. Deti s ťažkosťami by si vyžadovali aj systematickú starostlivosť odborníkov. Pritom väčšina škôl v našom regióne nemá ani len školského psychológa, no poradenských odborníkov je málo a sú zle platení. A to ani nehovorím o zdravotníckych špecialistoch (ako detský neurológ či detský psychiater), tí nie sú v každom okrese a treba za nimi cestovať spojmi, ktoré v regiónoch chýbajú. Viete si predstaviť, že na vyšetrenie u psychiatra čaká dieťa s ťažkosťami u nás šesť, sedem a viac mesiacov?
Vonkoncom to teda nie je iba o školách. Podľa mňa však je celá táto situácia podmienená multifaktorovo, to znamená, že popri uvedených činiteľoch pôsobia aj ďalšie, širšie spooločenské príčiny.
Jednou z nich je celý rad problémov v rodinnom zázemí, ktorému sú deti vystavené. Pracujúci rodiča majú i dve práce kvôli žobráckym platom, aby prežili a domov prichádzajú vyčerpaní. Na druhej strane máme kopec ľudí, ktorí sa pohodlne kŕmia z hotového a visia aj s početnými rodinami ako bremeno na krku pracujúcim, pre svoje deti rozhodne nie sú dobrým vzorom. V regióne ako je náš rodičia odchádzajú za prácou mimo bydliska a rodiny sa rozdeľujú aj rozpadajú.
Bezzábranový život na spôsob králikov s uvoľnenou morálkou, je vydávaný v spoločnosti za moderný spôsob života a slobodný sexuálny život. Je tu kopa rájd boxujúcich pokec a podobné stránky, lebo na to majú dostatok času a energie vďaka dajkovaciemu systému pohodlne kŕmiacemu povaľačky. Zháňajú zúfalo známosti všetkého druhu -bez zábran i so ženatými – a rodiny sa rozpadajú. Kedysi by také rajdy dali do klietky hanby, A s tým súvisia druhí, tretí, piati ockovia a maminky, u podaktorých sa striedajú v rýchlom slede.
Popri žobráckym platoch a morálnom úpadku v spoločnosti je tretím z rizikových faktorov aj konzumné zameranie spoločnosti. Pochybné celebrity, ktoré patria skôr do basy alebo na psychiatriu sa stávajú deťmi sledovanými vzormi. Rýchlo zbohatnúť bez poctivej práce vyhlasujú za životný cieľ a aj sa im to niektorým vďaka hlúpym sledovateľom darí. Takže tí sú presvedčení, že to je tá správna cesta. Poctivou prácou takú životnú úroveň u nás ani zďaleka nezískajú, a to je hodne smutná skutočnosť i pre mňa, lebo som presvedčená, že k blahobytu by človeka mala viesť iba jeho vlastná poctivá práca. Akákoľvek spoločnosť, v ktorej je to inak, je nezdravá.
Určite by sme našli príčin ešte celý rad – neschopnosť medzigeneračnej pomoci v rodinách – ako pomoc starých rodičov v starostlivosti o choré deti a s tým spojené výpadky rodiča z práce, či neschopnosť postarať sa o svojich starnúcich blízkych a presúvanie ich do kadejakých zariadení „na dožitie“. Riziko svetovej vojny zasa raz, nelegálna migrácia, A tiež škodliviiny v prostredí, chemikálie a mikroplasty vo vode a vzduchu – alebo si myslíte, že to nezanecháva nijaké stopy na našom zdraví? Škodliviny v potravinách, niektoré farbivá zvyšujú napríklad hyperaktivitu u detí.
Pribúdanie problémových jedincov v spoločnosti – kriminálnikov, ľudí účelovo ťažiacich zo solidarity, gaunerov bez morálky. A s tým úzko súvisiaca prehlbujúca sa anómia v spoločnosti, ktorá vedie ku čoraz väčšiemu izolovaniu jedincov namiesto súdržného spoločenstva.
Aj existenčné ťažkosti a chronifikovaný strach z budúcnosti, ktorý dnes visí nad mnohými rodinami.
Ja sa teda pri tom všetkom čudujem, že iba 40 % detí malo vysokú hladinu depresie.
Elena
K diskusii MIlan1 Isteže, veci sa zhoršovali postupne, ale o to horšie, lebo ani náprava by nebola rýchla. A teraz namerané % depresívnych detí je podľa mňa naozaj varovné…
No, takže 40 % depresii tam nie je, rovnako... ...
Jednak z toho linkovaného článku nijak... ...
Celá debata | RSS tejto debaty