Primárny cieľ zdravotníctva je uchovať alebo prinavracať ľuďom maximálnu možnú mieru zdravia. O tom, či je to aj primárnym cieľom slovenského zdravotníctva, môžeme prinajmenšom pochybovať. O tom, čo zrejme je jeho cieľom a čo by ním mohlo byť, uvažujme spolu v dnešnom blogu.
Pán minister Drucker, zastavte odborný a morálny úpadok zdravotníctva…
Primárny cieľ zdravotníctva je uchovať alebo prinavracať ľuďom maximálnu možnú mieru zdravia.
Slovenské zdravotníctvo sa však stalo namiesto tohto cieľa biznisom pre darebákov rôzneho druhu. Stalo sa miestom, kde sa jasne prejavuje amorálnosť tejto spoločnosti – pretože medzinárodné štatistiky hovoria až o 11 tisíc mŕtvych na Slovensku každoročne, ktorí žiť mohli pri poskytnutí primeranej, t. j. potrebnej a kvalitnej, zdravotnej starostlivosti.
Slovenské zdravotníctvo sa stalo miestom, kde namiesto dodržiavania platných a zákonom garantovaných práv pacientov sa toleruje ich porušovanie. Miestom, kde matku na Vianoce vyhodia od zomierajúcej dcéry pre „návštevné hodiny“. Vyjadrite sa verejne k spomenutému prípadu, aby všetky zdravotnícke zariadenia vedeli, že práva pacientov sú povinné v plnom rozsahu rešpektovať.
Nikto v tomto štáte nevedie štatistiku a teda nemá ani prehľad o počte pochybení lekárov za rok, ani o doriešení takýchto prípadov celkovo, vrátane súdnych konaní. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má evidenciu len vlastných šetrení, ministerstvu chýba akýkoľvek prehľad.
Chýba v ňom dlhodobo systematické riadenie a vedenie. Ešte v roku 2012 v rámci Charty 2012 som v liste upozornila vládu SR, že situácia v pokrytí siete zdravotníckymi odborníkmi bude zlá, chýbal dlhodobo systém v pokrytí regiónov a aj dopĺňanie náhrad za starnúcich odborníkov.
Slovenské zdravotníctvo sa stalo miestom, kde namiesto požadovania riadnej pracovnej disciplíny a morálky sa rozmáhajú v súvislosti s neprimeraným výkonom a správaním personálu ustavičné výhovorky na preťaženie a vyhorenie. V súčasnosti sa medializujú výskumy o agresívnych pacientoch, ale nikde nieto evidencie a výskumov prípadov o agresívnom personále.
Pán minister Drucker,
prečo
- nie sú Vami pomenované verejnosti jasne príčiny dlhu VšZP a vyvodené dôsledky voči vinníkom tohto stavu,
- nie sú Vami medializované jasné stanoviská vo veci garancie práv pacientov na všetkých zdravotníckych pracoviskách a pre všetkých pacientov bez rozdielu,
- nie sú Vami riešené alternatívy terajšej formy „zdravotného poistenia“, ktorá umožňuje poisťovniam odčítať si z odvodov prevádzkové náklady na lukratívne platy a odmeny, ako aj „tvoriť zisk“ z povinne naskladaných zdravotných odvodov občanov, nesľúbili sme predsa súkromným zdravotným poisťovniam „na večné čas a nikdy inak“ možnosť ťažiť zo zdravotných odvodov (alebo áno?),
- nie sú sledované Vami zo strany ministerstva pochybenia zdravotníkov voči pacientom a vyvodené dôsledky, aj preventívne opatrenia na ochranu verejnosti formou ochranného dohľadu štátu v zariadení, kde sa pochybilo, najmä ak jeho prezentovanie pochybenia nesmeruje ku uvedomeniu a priznania si chyby,
- nie je Vami realizovaná dlhodobo systematická pokryvnosť zdravotníkmi podľa potrieb spoločnosti a ani primerane realizované opatrenia na ich potrebnú regionálnu sieť?
Hej, otázky nie sú férové – a ani mierené – voči Vám osobne. Ste len pred krátkym časom dosadený krízový manažér. A toto zdravotníctvo je vedené od desiatich k piatim už dlhý čas. Rovnako ako celý tento štát.
Záverom…
Akú víziu má toto zdravotníctvo?
A akú víziu má vôbec tento štát? Osloviť každoročne babky demokratky na MDŽ pár otrepanými vtipmi?
Nie, to nie sú otázky na ministra Druckera, ale na nás, ľudia. Pretože nie on má rozhodovať o tom, aké bude naše zdravotníctvo, či aký bude tento štát, ale my.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 14.3.2017
Celá debata | RSS tejto debaty