otvorene

Čo by sme mali vedieť, aby sme boli šťastní v živote?

Hm, to je naozaj zásadná otázke, však?  Vbíjajú nám do hláv kadečo, kým sme deti. Len nie to, čo naozaj potrebujeme pre šťastný a zmysluplný život. A čo to je? No veď práve o tom pouvažujem v mojom dnešnom blogu…

Čo by sme mali vedieť, aby sme boli v živote šťastní?

Ak by sme hovorili o šťastí a zmysluplnosti života, zistili by sme, že to stále súvisí s ľuďmi. So vzťahmi. Nemyslím si, že existuje človek šťastný bez iných ľudí. Vždy sme medzi nich nejakým spôsobom začlenení. Ešte i Chan-Šan (moc zaujímavý človek, už som kedysi v mojom blogu o ňom písala – tisíce rokov dozadu bol významným hodnostárom na dvore čínskeho cisára a náhle všetko zanechal, pocty i majetok, odišiel do hôr Chan-Šan, a tam písal básne na skaly) písal svoje básne na skaly pre ľudí, a často ich písal o ľuďoch.

Takže to, čo je v živote najdôležitejšie, sú vzťahy…

Namiesto kvadratických rovníc a integrálov by nás preto mali v škole radšej naučiť, ako navzájom vychádzať – ako spolu správne komunikovať, ako riešiť konflikty, ako dať najavo svoje pocity, ako iným ľuďom porozumieť.

Veľmi dôležitou životnou úlohou je byť schopný správne si vybrať svojho životného partnera. Lebo to je pre náš vlastný zmysluplný a šťastný život nesmierne dôležité. Obvykle pochopíme čo je pre život naozaj potrebné až s odstupom času, na základe vlastných partnerských a životných skúseností, „keď sa doudierame, či keď si nabijeme nos…“.

Niekedy si koledujeme o malér…

Pardon, o životné skúsenosti. Zaobišli by sme sa bez podaktorých z nich, keby sme boli dostatočne vnímaví. Naše voľby predurčujú, aké životné skúsenosti zbierame, to je fakt. Mali by sme preto voliť rozvážne.

Občas naše okolie vidí už na prvý pohľad lepšie ako my, čo si vyberáme. Veď to poznáte – pozriete na dvojicu a v duchu si hovoríte: „Hm, hm, myslela som, že s bábikami sa hrajú len dievčatá.“ Alebo zasa: „No, táto princezná si namiesto princa zjavne našla draka.“

Ach, tie naše voľby, aspoň že múdrieme v živote prostredníctvom nich (občas).

Čo je naozaj dôležité…

Často si myslíme, že je mimoriadne dôležité hľadať toho správneho partnera. Nie je to však tak.

Aj Gavin de Becker, odborník na ochranu VIP osôb, pokladá za najdôležitejšie nie hľadanie „toho pravého“, ale „odháňanie tých nepravých“. Sú to rôzne nepravé príležitosti, pokušenia, lákadlá, a ich prichádzanie do nášho života je len o našej schopnosti odolať im. Tým pokročíme „na vyšší level“. A čo s tými nepravými? V skutočnosti by sme veľa problémov vo svojom živote mohli minúť, keby sme pozorne odhadli riziká v správaní potenciálneho partnera. Keby sme ich dokázali vnímať, rozoznať a riadiť sa podľa toho. Čiže v mnohých prípadoch utekať už na začiatku – a naozaj rýchlo.

Utekať pred nepravými princami…

De Becker píše v knihe Dar strachu o tom, ako riziká správania u iných môžeme vidieť a počuť – rozhodne je to kniha, ktorú sa oplatí si prečítať ešte pred prvým rande v živote. A úplne najlepšie by bolo, keby nás tieto veci učili v škole. Tak by sme sa vyhli mnohým ťažkostiam…

Ešte raz opakujem – varovné signály rizikového správania môžeme zreteľne vidieť, môžeme ich podľa De Beckera úplne jasne i počuť, ak pozorne načúvame. Dokážeme na základe toho predvídať problémy, ktoré by nás čakali.

Poviem zjednodušený príklad – ak chlap hodnotí pri sledovaní televízie správu o násilí voči žene, že „však dobre spravil“, potom sa nemusíte hlboko zamýšľať nad tým, čo by pri ňom čakalo vás. Alebo – pre pánov – ak žena s vami nadviaže intímnu známosť pri prvom stretnutí, nie je to obvykle preto, že práve vy ste takí úžasní…

Sme iluzívni…

Je namieste v živote pochopiť, že tie riziká v správaní sa neukazujú u človeka ustavične. Preto ich prehliadame, alebo sa nesprávne domnievame, že sa dotyčný človek „už polepšil“ (samozrejme kvôli nám, ako inak). V niektorých životných situáciách sa síce môže takýto partner zachovať „polepšene“, ale obvykle je zmena krátkodobá, spojená s vonkajšími tlakmi, a skôr či neskôr sa pravá tvár zasa raz ukáže. A tak sa rozvíja bludný kruh, v ktorom dlhodobo (a márne) vďaka chvíľke „polepšeného správania“ veríme v „trvalé a úplné polepšenie“ toho druhého (čo obvykle znamená, že partner je nezodpovedný, násilný, správa sa nečestne, klame, je závislý od alkoholu či iných látok – všetko sú to veci, zakotvené hlboko v osobnosti, a ich úplná a trvalá zmena je nepravdepodobná), hoci on sám sa meniť úprimne nechce. Je iluzívne veriť, že ak sa my budeme správať láskavo a slušne, začne sa tak správať aj problémový partner. A rovnako je vhodné pochopiť, že jediný človek na svete, ktorého dokážeme zmeniť, sme my sami.

A čo by sme mali vedieť, aby sme žili šťastne?

Jasné, vyhnúť sa rizikám pri výbere partnera je jedna vec, ale žiť šťastne spolu, udržať vzťah, je vec druhá. V Hľadaní 1. som vám spomenula, že som jednu úžasnú knihu kúpila i sebe. Sľúbila som vám o tejto knihe niečo niekedy napísať.

Tak niekedy  – je práve zajtra…

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 10.4.2017