Aké prekvapenie. Preukázalo sa to, čo sme všetci videli – že slávna boxerka sa podobá oveľa viac na muža ako na ženu –
Biologicky je mužom s poruchou sexuálneho vývinu, nie tretím a ani 72 pohlavím. Nemôže za to, no ani ostatní nie – a skutočnosť, že muž s takouto poruchou môže súťažiť so ženami je smutnou vizitkou popletených názorov na LGBTQneviemakú problematiku. Hrdinsky ich porazil a medailu mu nikto brať spätne nebude – ja by som sa na jeho mieste za takú medailu hanbila. Ale podstatou môjho blogu nie je úvaha, či mu ideme medailu brať – ak sa sám necíti trápne, nech si ju doma obdivuje.
Zameriavam pozornosť na to, že čo budeme s takýmito prípadmi robiť v budúcnosti. Zrejme treba ľuďom s poruchou sexuálneho vývinu jasne vysvetľovať, že majú poruchu a podporiť ich pri prijatí tej skutočnosti.
Namiesto toho, Medzinárodný olympijský výbor (MOV), ktorý už pred olympiádou vedel o tejto skutočnosti u boxerky, nechal ju súťažiť so ženami a vyjadril sa, že
rozhodnutia komisie nevychádzajú z lekárskych analýz. Ibaže čo iné, ak nie lekárske závery by bolo objektívnym kritériom – komisia len tak kukne a povie, že hej, alebo že nie? Naozaj objektívna komisia na pohľadanie.
Ale rozumiem, že tento postoj MOV je presne v intenciách týchto posledných olmpijských hier – devalvovať tradičné hodnoty. A asi aj zdravý rozum.
Šport by mal byť o férovosti – a zjavne toto, čo nastolil MOV nie je situácia, ktorá by ku férovosti viedla. Načo sú nám potom olympiády?
Myslím, že je potrebná otvorená diskusia o tomto probléme, aby sa ujednotili pravidlá v športových súťažiach, lebo však dotyčná športovkyňa nie je jediná. Je potrebné jasne nastaviť hranice, inak sa nedá hovoriť o objektívnom súťažení. Ani o zmysluplných spoločenských hodnotách, takýmto športovaním prezentovaných – veď aké by boli? Vyhrať za každú cenu treba, aj neférovo?
Elena
Škoda sa čudovať v dobe, keď čierne je biele a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty