Nech robia čo chcú. Nech nenastúpia do práce, a tým skončí platnosť ich navydieraných zmluv.
Lebo teraz paradox, ku ktorému štát dohnali, sa ukázal v plnej nahote.
K vydieraniu lekármi sa totiž pridalo zopár lekárov v neštátnych zariadeniach. Agel a Penta majú zdravý rozum a vedia, že dať vydieračom podpísaním dodatku výhody oproti personálu korektne sa správajúcemu a neštrajkujúcemu, je cestou do pekla.
Už na začiatku vydieračského story som v mojom blogu lekárov varovala, že to rozhodne pre všetkých lekárov nemusí skončiť dobre a že hlavne tí v súkromným zariadeniach sú falošnými hrdinami. Teraz všetci vydierači poskakujú a tlačia na štát, aby zaistil u súkromníkov túto nezmyselnú situáciu – odmeniť vydieračov oproti nevydierajúcim.
Ktorý podnikateľ so zdravým rozumom by to asi tak urobil?
O príčetnosti vedenia KDH tak čoraz viac pochybujem, lebo ako článok v linku uvádza, žiadajú ministra o garanciu – má azda garantovať, že sa do vydierania lekárov majú dať zatiahnuť aj súkromníci vo vlastných zdravotníckych zariadeniach?
Penta to v článku vysvetlila jasne – „Zo štyridsiatichdvoch výpovedí zostalo nestiahnutých už iba šestnásť. Tento počet nijakým spôsobom neohrozuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v našich spádových regiónoch a už vôbec nie na Slovensku. Návrh dodatkov o zmene pracovnej zmluvy lekárov vo výpovediach považujeme za diskriminačný, nesystémový a nezodpovedný.V našom prípade by sa dodatky mali týkať iba jedného percenta zo všetkých nemocničných lekárov našej siete. Sme za systémové, ale nie anti-systémové zmeny. Sme za transparentnosť, účelnosť a efektívnosť. Stojíme za princípmi spravodlivého financovania nemocníc na základe mechanizmov DRG. Nepripustíme však vytváranie nerovnosti medzi zamestnancami v našich nemocniciach“.
A ešte k tomu vytvárať nerovností na základe vydieračského správania – a odmeniť vydierajúcich!!! Skutočne nápad hodný Nobelovej ceny…
V realite sa ku Pente a Agelu pridáva aj Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje menšie nemocnice. A ich šéf sa v článku v linku vyjadril, že analyzujú súdne napadnutie dodatkov, poukazuje na časť záverečného ustanovenia, kde sa píše, že dodatky sa nepodpisujú v tiesni a za podmienok nevýhodných pre zamestnávateľa. „To by som v živote nepodpísal. Dodatok je v hlbokej tiesni a hlboko nevýhodný pre nemocnicu aj pre pacientov,“ tvrdí.
Vydierači chcú Šaška dovydierať ku tlaku na ostatné – neštátne – zariadenia. Toto nie je reálne očakávať. A ak by aj na niečo také pristúpili, som si istá, že do roka a do dňa tam už tí lekári pracovať nebudú. Nijako by som taký krok neodsudzovala – byť zamestnávateľom, tiež by som si našla dôvod takého zamestnanca vyraziť v najkratšom možnom čase.
Skrátka, vedeli že riskujú – a napriek tomu riskovali. Nie za dobro pre pacientov – ten naivný príbeh už dávno skončil – ale za svoje kešene, takže ľútosť voči nim odo mňa nečakajte.
Boj lekárov o platy – povedzme si pravdivo – nie je životná nutnosť, ale nenažranosť. Doteraz som nerozdýchala ten Kollárov výrok, že vraj lekári žili z ruky do úst do posledného zvyšovania platov. Toto jeho vyjadrenie pokladám za výsmech všetkým slušným obyčajným ľuďom, ktorí napriek poctivej práci naozaj žijú so svojimi rodinami z ruky do úst. Skutočne títo vydierači v bielom nemajú ani len potuchy, ako veľmi sa u nás musí mnoho ľudí uskromňovať.
Ich platy rastú nehorázne, obrovsky a neprimerane sa otvárajú nožnice príjmov v dôsledku toho u nás. Potvrdzuje to aj článok v linku
Dáta ukazujú, že „za posledné dva roky narástli priemerné mzdy o 1 405 eur mesačne, takmer o 40 percent“. Platy v národnom hospodárstve pritom vzrástli len o 216 eur. „Ide teda o 6,5-násobne rýchlejší rast platov lekárov v porovnaní s priemerom v hospodárstve“.
Ďalším problémom je, že v roku 2023 mzdy lekárov na Slovensku predbehli mzdy v Česku a na budúci rok by sa mali dostať nad úroveň 5 200 eur, zatiaľ čo v Česku ostanú pod hranicou 5-tisíc eur. Priemerná mzda v Česku je pritom vyššia (1 820 eur) než na Slovensku (1 484 eur).
Takže tento spôsob zvyšovania platov lekárov nie je namieste, a nie je udržateľný. Škodí nám všetkým.
Povedzme si otvorene – nemôžeme sa donekonečna riadiť ich vydieraním.
Skôr či neskôr vydieraniu lekármi nás všetkých bude treba dať stopku napriek cirkusom, ktoré tu podaktorí usporiadajú. Nemocnice štátu nemajú už takmer na nič, iba na ich platy – vyzerá to tak, ako to výstižne pomenoval Zajac, že nemocniciam u nás by sa darilo, keby tam neboli pacienti. Áno, keby tam sedeli lekári a ostatní zdravotníci, a len vysoké platy by brali, bez ohľadu koľko a ako urobia. Štátnym nemocniciam, presnejšie, dodajme.
Je už aj verejnosti dobre známy fakt, že zo štátnych nemocníc sa rozbehli zdravotníci na Bory pracovať – no ale aj potom pekne späť rýchlo mnohí. Lebo zistili, že tam skutočne treba pracovať.
Pre mňa ako ministra by to bol dôvod na bezodkladný hĺbkový audit výkonnosti štátnych nemocníc a ich jednotlivých zamestnancov.
Netuším, kam by šli vydierajúci lekári, ak ich nezamestnajú späť ich pôvodné nemocnice.
Asi ani oni to netušia, okrem tých, ktorí majú popri nemocničnej práci aj ambulantnú prax. Lebo relatívnu prezamestnanosť lekárov už dnes máme, a tak počty ich výkonov reálne klesajú. A ak nemajú byť platy naviazané na výkon – jeho kvantitu a kvalitu – tak potom na čo? Na mieru vydierania štátu nejakou profesiou? To azda nie.
A ten západ, s ktorým tak radi porovnávajú svoje platy, veru na nich nečaká. Bez kvalitných jazykových znalostí sú mnohí, a podaktorí aj bez chuti pracovať výkonne – ako vidíme už na situácii pri Boroch. Budú môcť ísť robiť tých inštalatérov či pekárov, ako to nedávno trefne nejaký lekár písal, že vraj lekára nemôže robiť hocikto, ale lekári môžu ísť robiť inštalatérov či pekárov. Možno aj vodičov MHD, ktovie – no ale tam bude treba makať.
Zajac analyzoval – a celkom realisticky –
Lekári dostávajú platy, na ktoré slovenská ekonomika nemá. Potom sa stane, že bežná veľká štátna nemocnica dáva 90 percent disponibilných zdrojov, ktoré má k dispozícii na mzdy. A len zo zbytku platí faktúry a všetko ostatné financuje dlhom.
Pritom z hľadiska efektivity patrí slovenské zdravotníctvo medzi najhoršie.
Nízka efektivita, vysoká relatívna prezamestnanosť, nízka kvalita služieb pre pacienta. Akciovky to nemusia byť. Môžu to byť eseročky, môžu to byť verejnoprávne, môžu to byť neziskovky, ale niečo to musí byť, aby to malo transparentné hospodárenie, aby to malo tvrdé rozpočtové obmedzenia.
Zrejme tu bude niekde pes zakopaný v tom boji odhodlanom lekárov proti akciovkám, že?
Aby sme ešte lepšie pochopili, ako desivo nám škodia neúmerne rastúce platy lekárov, pozrime sa na vyjadrenie v tomto článku
Najväčšie straty zaznamenávajú štátne nemocnice. V roku 2024 poputuje do zdravotníckych zariadení 3,2 miliardy eur, pričom takmer dve miliardy pôjdu na platy zdravotníkov. Na rekonštrukcie a modernizáciu budov je vyčlenených len 72 miliónov eur. Suverénne najväčšiu časť rozpočtu tak pohltia ich platy, a to až 62 percent.
Lekári síce tvrdia, že ich je málo a musia pracovať viac ako inde, no štatistiky OECD hovoria iné. Počet lekárov na Slovensku je 3,7 na tisíc obyvateľov, čo je presne priemer krajín OECD. Menej lekárov majú vo Fínsku, Francúzsku či na Novom Zélande. V Japonsku, USA a Kanade je dokonca o viac ako jedného lekára menej na tisíc obyvateľov.
Podľa Zajaca
Dánsko s rovnakým počtom obyvateľov má nemocníc 20, ale fungujúcich. Potom by aj personálu bolo dosť.
Prečo vláda nenechala vydieračov odísť? Aj Zajac v tom článku
uvádza, že výpadok 3000 lekárov vieme nahradiť do 4 rokov. a boli by to mladí lekárí, nie v preddôchodkovom veku.
Ročne na Slovensku skončí lekárske fakulty okolo 800 študentov. Máme 800 renomovaných lekárov každú jar alebo na začiatku leta, ale zamestnať vieme len 200, aj to je veľa, a ten zbytok ide do zahraničia, ktorý sa už nikdy nevráti. Keď je málo lekárov, majú veľa roboty. Prečo nevieme zamestnať mladých, ktorí za tri až päť rokov budú už kvalifikovaní, aby mohli robiť samostatne?
Zároveň dovtedy mal minister rokovať s ambulantnou sférou, aby ľudia nemuseli toľko chodiť do nemocníc.
Možno tento postup by mal minister rýchlo rozbehnúť, lebo ja osobne neverím, že súkromné zariadenia začnú vydieračov platiť lepšie ako nevydierajúcich zamestnancov a že sa k tomu pre zamestnávateľa nevýhodnými dodatkami zaviažu.
Ako uvádza článok v linku
Najviac šokujúce zistenie je, že lekári sú až na 94 percent odmeňovaní bez ohľadu na výsledok ich liečby. Iba tri percentá tvoria osobné príplatky a ďalšie tri percentá odmeny. Takýto spôsob nakladania s verejnými zdrojmi zaváňa problémami.
Pritom
Problémom teda nie je počet lekárov, ale ich efektivita. Pohľad na nemocničné výdavky ukazuje prečo. Slovensko je štvrtou krajinou OECD s najväčším podielom výdavkov na lôžkovú starostlivosť. Kým nemocnice minú 86 percent všetkých nákladov určených pre zdravotnícke zariadenia, v krajinách ako Fínsko, Holandsko či Chorvátsko je to menej ako polovica. Liečba je tam omnoho lacnejšia a efektívnejšia.
A to nehovorím o tom, že zodpovednosť za nekvalitu práce je v štátnych zariadeniach nulová.
Alebo azda viete o nejakom štátnom zariadení, kde aj po mimoriadne závažnom pochybení lekára od neho zamestnávateľ škodu vymáhal aspoň v tej výške troch platov?
Čudujem sa lekárom, poviem vám pravdu. Oháňajú sa vysokoškolským vzdelaním, ibaže platy nie sú za štúdium, sú za pracovný výkon.
A mimochodom, ani to ich vysokoškolské štúdium, ktorým sa tak radi oháňajú, im zjavne nezaistilo schopnosť predvídať. Opakovane v mojom blogu píšem o dôležitosti „vidieť, kedy niekto robí pizzu“. Keby dokázali anticipovať, vnímali by s predstihom to, čo sa deje a bude diať pri nimi realizovaných nápadoch. Že vydierať si mohli trúfnuť len tí štátni zamestnanci – aj to len do doby, kým by narazili na niekoho, kto sa vydierať nenechá. Lebo iste si pár riaditeľov môže povedať, že tých zamestnancov už späť nepotrebujú.
No a u súkromníkov sa tento typ zábavy lekárov podporovať určite tiež nebude. Povedzme si pravdu – vydierači zamestnaní u súkromníkov prestrelili, tento príbeh pre nich nebude mať dobrý koniec. Azda by ste na mieste súkromníka dali viac vydieračovi ako nevydierajúcemu zamestnancovi? To by bola cesta do pekla.
Už aj keby teraz stiahli výpovede, nikto tam s nimi zrejme neráta. Jediné, čoho sa tam vydierači aj v prípade návratu môžu dočkať je „jedno kárko, druhé kárko, čau – choď od nás bez odstupného na ten vysnívaný západ“.
Minister jednoducho musí prestať rokovať s lekármi, azda sa nedá zapletať vážne do takých somarín, ako je prehováranie vlastníkov súkromných zariadení, aby vydieračov podporili.
Jednoducho postačí, ak lekárov upozorní, že tie navydierané dodatky platia iba v prípade, ak nastúpia k 1.1. do práce späť, v opačnom prípade nebudú.
Elena
P.S.:
Werich takú peknú rozprávku vyprával s poučným názvom Až opadne lístie z duba…
To bude presne ten čas, kedy u nás súkromníci naskočia na ten vlak, že budú vydierajúcim zamestnancom platiť viac ako nevydierajúcim.
Veru, až opadne lístie z duba…
Celá debata | RSS tejto debaty