Životné skúsenosti ma naučili nebyť iluzívna vo vzťahu k ľuďom.
Nie všetci majú morálne zábrany konať nečestne a bezohľadne.
Dnes sa viem dívať pozornejšie.
A tak nemám problém pomenovať problém.
Všimnite si, ako sa diferencovali v spoločnosti reakcie na to, že študent nepodal ruku prezidentovi v rámci ceremoniálu.
Nie, vonkoncom nejde o jedného študenta – lebo on naozaj nie je podstatný sám osebe. Ak sa niekto chce strápňovať neslušným správaním, je to len jeho vec.
Ale napriek tomu signalizuje v spoločnosti vážny problém. Ide o odozvy na jeho správanie – veľka skupina ľudí v spoločnosti jeho konanie odobruje a pokladá za správne. Čo asi od nich môžeme čakať, ak nie hrotenie rozporov v spoločnosti za každú cenu?
A nielen to, ale aj podobne arogantné, agresívne správanie.
Lebo mňa nikto nemusí presviedčať o tom, že študent si len „hrdinsky vyjadril svoj názor“ – uvedomujem si, že toto agresívne správanie je – a že ak čím skôr s takýmito spôsobmi neurobíme poriadok, zakrátko sa dočkáme ešte horších príkladov ako sa prejaví podobný typ správania v praxi.
Ktosi tu hrotí napätie, a ani nemusíme dva razy hádať, kto to je.
Podstatné však je, že na to nabehla časť spoločnosti.
Spoznáte ich podľa devastačnej arogantnej komunikácie u tých jednoduchších. Každopádne však podľa netolerancie voči inému názoru a postoju.
Ukážme si to na situácii s Ukrajinou.
Ja hovorím tolerantne, že ak niekto Ukrajine prispievať chce, nech jej posiela čo len chce a v akomkoľvek množstve. Ale za seba a zo svojho. Ako som aj minule napísala v blogu – nechce niekto ruský plyn? Veď nech ho neberie, spokojne mu treba dať ten drahší americký, veď to nemôže byť taký technologický problém. Ibaže druhá strana v názoroch taká tolerantná zďaleka nie je – rozzúri ich predstava, že my ostatní by sme nedávali Ukrajine. A že by sme si dovolili brať ruský plyn, lebo je lacnejší.
Pre mňa je rovnako dobrý ten, kto chce poslať niečo do Gazy, a nie na Ukrajinu, alebo aj nikam – je to každého slobodná vôľa. Ibaže tú sfanatizovanú skupinu rozzúri akýkoľvek protinázor, lebo Ukrajina nadovšetko. Ako by som si dovolila nechcieť im dávať, dávať a dávať?
Ale ja zasa nespolupracujem s cudzou mocnosťou, ako podaktorí, že?
Na pováženie je táto informácia.
OZ „MIER UKRAJINE“ VYVÍJA PROTIŠTÁTNU ČINNOSŤ
No vráťme sa k nášmu nepodávačovi rúk.
Čo je toto za model správania v spoločnosti? Niekto sa nám znepáči, tak mu nepodáme ruku pri oficiálnej príležitosti. Doteraz to robili len podaktorí moslimovia ženám, aj to ich civilizovaný svet pokladal za trafených. Teraz to idú „progresívne mysliaci“ robiť všetkým ľuďom, ktorých názory sa im nepozdávajú – a má to byť v poriadku, máme to takto akceptovať. Lebo oni chcú.
Je to vyjadrenie maximálne netolerantného správania – nie vlastného názoru.
A pritom od nás požadujú, aby sme boli tolerantní, tolerantnejší a maximálne tolerantní voči všetkému, s čím prídu. Aby sme menili svoje hodnoty, aby sme menili svoj životný štýl, aby sme menili dokonca našu reč na „rodovo neutrálnu“.
Ozaj, zaujímavý blog o tom je, veru ma pobavil – neon, neona a neono
No, nepochybne by to spresnilo našu komunikáciu – vetu mám neónovú vetrovku by som musela upraviť do podoby mám vetrovku vo svietivo žltej farbe.
Ale vráťme sa k téme – chcú po nás, aby sme sa tvárili, že tí, ktorí sú vyšinutí – lebo podľa mňa človek, ktorý sa cíti ako luster, pes, či ako kôň, má nejakú formu duševnej poruchy – tak že tí sú v skutočnosti v poriadku, a že to je nový model sebaidentifikácie.
Nie, nie je to v poriadku.
Veľmi zlý signál v spoločnosti vysiela nielen samotný študent ruku nepodávajúci, ale aj jeho podporovači.
Niekto tu manipuluje spoločnosťou – a smeruje to k davovej agresii.
A spozornieť by mali nielen sociológovia, ale aj školstvo.
Neviem či si v ňom Drucker zvládne urobiť poriadok, akosi o tom pochybujem.
Ale som si istá, že škola vedela, koho to posielajú na medailovanie.
A tiež som si istá, že úlohou slovenských škôl nemá byť podpora nevychovaného a nekultivovaného správania pod zámienkou vyjadrovania vlastného názoru. Má to byť priestor na formovanie osobností detí ku zrelosti, tolerancii, socializovanému správaniu.
Ak by tomu študentovi niekto v škole povedal, že ak sa Ti nepáči komunikovať s prezidentom, tak tam nechoď, zrejme by to bolo namieste. Hovoril s ním vôbec niekto o tom, že ho chcú napísať do zoznamu medailovaných a či s tým súhlasí?
Ak nie, potom je chyba aj na strane pedagógov, a ak áno, a on s tým súhlasil, potom jeho správanie je hrubo nemiestne.
Drucker by mal dať do poriadku kritériá oceňovania žiakov a študentov, aj postupy pedagógov v rámci nich.
Opakujem – aj pražský vrah na filde bol oceneným a úspešným študentom, a jeho prínos pre spoločnosť nebol nijaký. Prestaňme sa tváriť, že prínosom pre spoločnosť sú len jednotkári či v niečom výkonovo úspešní žiaci.
Oceňovať v spoločnosti by sme mali niekoho, koho správanie je hodné úcty – a nie výkonové výsledky.
A tiež by sme mali pozorne sledovať, že sa nám tu formuje v spoločnosti skupina a aroganciou a netoleranciou, so sklonom ku agresívnym postojom, ktorej Cintula bol slabým odvarom.
Je to tak, máme problém…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty