Keby sme si spravili tipovaciu súťaž, že o aké slovíčko ide, zrejme by mnohí uvažovali o dvojici „prosím“ a ďakujem“.
Aj tie sú v našej verejnej komunikácii pomaly vzácnejšie ako salamander, to je pravda.
Ale tento raz mám na mysli iné, aj keď rovnako užitočné slovo – výchova.
Svojho času Červeň – teda presnejšie v roku 2012 – uviedol, že „Výchova nie je len dekorácia, ale odpoveď človeka na otázku, ako sa má zachovať v konkrétnej historickej epoche, v ktorej žil“. Určite nemal na mysli štýl „správaj sa ako chceš a hovor, čo ti napadne, ty si predsa osobnosť, nech ťa ostatní takto rešpektujú“. Táto predstava o výchove sa nám tu ale rozmáha ako burina.
V skutočnosti je výchova systémovou „prevenciou proti ľudskému zlu“, ako nás poučil Zelina – a mala by u človeka budovať autoregulačné stratégie osobnosti s pozitívnym, altruistickým zameraním.
Položme si úprimne otázku, či trebárs tí dvaja študenti, ktorí sa mediálne zviditeľnili svojim konaním v týchto dňoch, podľa vášho názoru mali niečo podobné vybudované. Evidentne nie.
Že s výchovou – láskavou a starostlivou – treba začať u dieťaťa možno ešte pred narodením, svedčí i tento príbeh
Zdroj:
A že v takej výchove treba pokračovať, a to aj v prostredí školy, na to veľmi jasne poukázal Gotfredson a jeho spolupracovníci, ktorí vysvetlili, že
- čím jasnejšie a spravodlivejšie pravidlá má škola, tým menej násilia sa vyskytuje medzi žiakmi navzájom,
- čím lepšiu psychosociálnu klímu má škola, tým menej je násilia voči učiteľom.
Ako v školách, tak aj v spoločnosti je u nás psychosociálna klíma desivá.
Mimoriadne dôležitý medziľudský činiteľ, aj dôležitý autoregulačný činiteľ, ktorý pôsobí u jednotlivca vo vzťahu ku sebe samému, aj vo vzťahu ku iným ľuďom, je úcta.
Bodka. Na tom nieto čo zmeniť.
Povedzme si ale pravdu, že existujú jedinci, ktorých láskavá výchova nezmení. A aj keď zrejme v prvej chvíli upriamime zrak na rodičov, čože to robili, tak toto je prípad, kedy mala viac robiť aj spoločnosť. Som si istá, že aj jeho rodina si pri ňom vytrpela viac ako dosť.
Žiaľ, niečo tam u neho chýba od narodenia, a to schopnosť empatie a súcitu. Znie to tvrdo, ale je to fakt – sú ľudia, ktorí by sa nemali voľne pohybovať, sú príliš nebezpeční pre ostatných. Ostatní by mali byť pred nimi chránení.
Myslím, že tento páchateľ patrí medzi nich
Do školy mal chodiť len v čase neprítomnosti ostatných študentov.
Ale na súťaže medzi iné deti ho škola posielala? To vážne?
Ak školskí odborári píšu teraz ako chcú, aby školy boli miestom bezpečia – tak mi povedzte načo tam niekto vpustí takéhoto žiaka, dvakrát odsúdeného pre agresivitu. Z toho raz bol už dokonca vo väzbe.
Prečo rodičia nepovedali škole pravdu, a nedali rovno aj odbornú dokumentáciu k dispozícii, aby škola zvážila, či ho dokáže prijať? Aj škola z ktorej odchádzal – gymnázium – zjavne klamala, keď nedali vedieť druhej škole, kto im tam prišiel – a bol to žiak vysoko rizikový, veď prečo by inak žiak mal chodiť do školy len v čase neprítomnosti študentov?
Ak chceme, aby slovenské školy boli bezpečné – a kto z nás by to nechcel, však nám tam chodia deti a vnúčatá – tak na tieto otázky je potrebné dať jasnú odpoveď.
Skutočne by ma zaujímalo vyjadrenie ministra školstva
AKO JE MOŽNÉ, že tento žiak chodil reprezentovať školu niekam, kde sa zhromažďovali iní nič o jeho agresivite netušiaci žiaci?
KTO BY NIESOL ZODPOVEDNOSŤ, ak by niekoho napadol na takom podujatí?
Takže jasné hranice v školách zaveďme. Podľa mňa treba vytvoriť portál s údajmi o žiakoch, prístupný medzi školami, ktorými žiak prechádza. Údaje by sa nedali vymazať ani utajiť. A v rámci multirezortnej spolupráce by k žiakovi komunikovali medzi sebou aj škola a sociálka, prípadne ďalšie rezorty a inštitúcie.
Aby sa niečo podobné nezopakovalo.
Elena
K diskusii
spozabukakuk Je varovné, že chodil po tých súťažiach. Ale vraj rodičia zatajili informácie o žiakovi a zmenu školy vysvetľovali sťahovaním a dobrými referenciami. Lebo v dôsledku toho behal po súťažiach, kde mohol hocikedy hocikoho ohroziť.
Toto by skutočne malo byť trestné
Škola svoje konanie ozrejmuje tým, že im nedali informácie ani žiak, ani rodičia
https://www.postoj.sk/168901/dnes-treba-vediet
„Keby som vedela to, čo viem dnes, tak nie je u nás vôbec. Škola nemala tušenia. Do tohto týždňa sme so zástupkyňou netušili, čo všetko s tým chlapcom bolo,“ povedala Kromková, ktorej rodičia žiaka ani on sám o jeho problémovej minulosti nepovedali.
Toto by malo byť trestné, a rodičov by podľa mňa za zatajenie takých závažných informácií škole mali stíhať.
Ani sociálka nevedela o jeho školskej situácii.
No a ako som predpokladala, verzia o jeho zamilovaní sa do zabitého dievčaťa je blud šírený niektorými médiami. Ona je zrejme náhodná obeť, keď utekala pomáhať zástupkyni. Tú primárne zabiť chcel – plánoval to, lebo do školy išiel s nožom.
https://www.postoj.sk/168901/dnes-treba-vediet
Osemnásťročný študent sa pred útokom vyhrážal 51-ročnej zástupkyni riaditeľky Márii Semančíkovej, ktorú nakoniec v piatok zavraždil v zborovni. Zástupkyňa bola podľa Denníka N v deň útoku zo študenta nervózna a nemala z jeho komisionálnej skúšky, na ktorú do školy prišiel, dobrý pocit. Mala obavy.
Obavy mala zjavne oprávnené z neho. A vonkoncom mu nemusela nijako ublížiť – aby sme neboli iluzívni, pri poruche osobnosti jeho typu stačí i to, aby mu dala jasnú hranicu jeho správaniu, čo asi často nezažíval, lebo sa ho bálo okolie. To mohlo spustiť jeho pomstivé správanie, ktoré zrejme má v povahe významne zastúpené.
No a tak aj bolo, aha
Riaditeľka školy v Spišskej Starej Vsi pre Korzár potvrdila, že o kriminálnej minulosti Samuela nevedela. Keďže aj u nich na škole slovne útočil na spolužiačky, práve zavraždená zástupkyňa mu navrhla individuálny študijný plán. Ešte vo štvrtok generálny prokurátor pripustil, že skutok môže byť kvalifikovaný aj ako úkladná vražda.
V závere blogu kladiete normálne rozumné... ...
Celá debata | RSS tejto debaty