Načo veľa slov 4. – Krvavé ruky Dzurindu. . .

Nádherné ráno, hoci slnko je u nás ukryté kdesi za mrakmi.

Deň ránom plynie pokojným tempom. Predviedla som si s najstarším dieťaťom obrázky, ktoré sme každá v skorom ráne vytvorili do dnešnej súťaže s umelou inteligenciou, dnes bolo potrebné zachytiť milovanú vôňu. Nazrela som do našej rodinnej skupiny, či stredné dieťa poputuje s kocúrom k veterinárovi, alebo mu je lepšie. Najmladšie dieťa mám doma, ryžový nákyp na obed a zapekanú kyslú kapustu na večeru urobím, ryžu som večer pripravila. Mačky tíško spia.

Každodenná idyla panuje v živote mnohých z nás v tejto chvíli. A predsa kdesi inde vo svete práve teraz ľudia trpia, plačú, zomierajú – pripomenula som si. Lebo na Juhosláviu myslím, na Juhosláviu – krvavý útok na ňu v roku 1999 o takomto čase prebiehal už pár hodín.

Občas na ňu spomínam v mojom blogu na toto krvavé výročie

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2017/03/25/zivot-ako-rozpravka-3-juhoslavia-je-mi-to-luto/

či tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2023/03/24/kvapky-krvi-5/

 

Juhoslávia totiž odmietla prijať „ mierový plán“ v podobe rozmiestnenia cudzích vojsk na svojom území. A tak mierotvorcovia spustili vražedné presviedčanie, ktoré trvalo niekoľko mesiacov.

Výsledkom boli tisíce mŕtvych

Treba tiež pripomenúť, že ako píše článok v linku

https://standard.sk/51440/najstastnejsi-by-sme-boli-keby-im-to-vratime-znie-od-srbskych-cinitelov-k-vyrociu-bombardovania-nato/

Prezident Srbska Alexander Vučič povedal, že počas bombardovania Juhoslávie zabíjalo NATO jedno dieťa denne. Vysvetlil, že dodnes nebola vyvodená zodpovednosť za smrť civilistov.

Počas agresie NATO v Kuršumliji nebombardovali len vojenské objekty, ale aj školy, nemocnice, domovy a civilné objekty. Dokonca i škôlky.

Zdevastovali im životné prostredie

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2023/03/24/kvapky-krvi-5/

NATO spôsobilo aj veľké škody na životnom prostredí, pretože bombardovalo aj továrne a v rámci neho používali USA a Angličania ochudobnený urán.

Výsledok tej úžasnej pomoci USA a NATO Juhoslávii bol, že sa odtrhnutím od Srbska vytvorilo samostatné Kosovo.   Je v súčasnosti regiónom plným nielen politického, etnického, náboženského, ale aj sociálneho napätia, s krachujúcim hospodárstvom a vysokou nezamestnanosťou (vyše 30 %),  90 % HDP tvorí zahraničná pomoc. Ešte i Burkina Faso a Namíbia sú na tom lepšie v Indexe mizérie…

 

Najlepšie by bolo, keby sme im to vrátili. Môžeme odpustiť, ale nikdy nezabudneme. Nikto sa za to nezodpovedal, to sú trpké slová pamätníkov „mierotvorného procesu pod taktovkou NATO“.

Mimochodom – prebiehal bez súhlasu bezpečnostnej rady OSN.

Šlo o prvý útok NATO proti suverénnemu štátu.

Krásne jubileum, že?

 

Cena za vstup do spolku to bola

https://www.extraplus.sk/clanok/krvava-vstupenka-slovenska-do-nato

Vláda Mikuláša Dzurindu na utajenom zasadnutí 24. marca 1999 odsúhlasila prelet bojových lietadiel NATO ponad naše územie, aby sa vzápätí mohla začať „humanitárna operácia“ Allied Force známa ako bombardovanie Juhoslávie. Slovensko vtedy ešte nebolo v NATO a mohlo odmietnuť poskytnúť náš vzdušný koridor na vražedné útoky bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, tak ako to odmietlo Rakúsko, Švajčiarsko a dokonca aj Grécko ako členská krajina Severoatlantickej aliancie. Mikuláš Dzurinda presadzoval názor, že slovenská vláda sa musí pridať k „civilizovaným vládam západného sveta“ a vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa vyjadril cynicky, bez začervenania: „Áno, ja som odporúčal vláde, aby vyhovela žiadosti NATO. Keď sa obzerám naspäť, môžem povedať, že by som aj dnes postupoval rovnako.“

O tom nepochybujem.

Myš sa v dielni nestane automechanikom a ani sviňa, ktorá vkráča do kostola, sa nestane kňazom…

 

I keby si denne, každý jeden deň od toho 25. marca 1999 dodnes, od rána do večera Dzurinda ruky umýval, nezmyje z nich tú krv – ale netrápte sa predstavou, že by si tie ruky skúšal umyť s pocitom viny, jeho špinavé svedomie mu neumožňuje vidieť, že sú krvavé

https://standard.sk/142581/dzurinda-o-povinnom-ockovani-aj-bombardovanie-srbska-bolo-nepopularne-no-najlepsie-pre-slovensko/

Za povinné očkovanie na Slovensku sa najnovšie postavil aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Myslí si, že politici sa tohto rozhodnutia boja a údajne im chýba odhodlanie ísť cestou nepopulárnych, no nutných opatrení. Prirovnal to k svojmu rozhodnutiu povoliť bombardovanie Srbska, za ktoré zožal vlnu kritiky a ktoré dodnes obhajuje…

 

A tak si dnes so mnou spomeňte na nevinné obete v Juhoslávii. A poďakujte Bohu, že nám Dzurindu odpratal z vlády…

 

Elena

P.S.: Zjavne Dzurindovi krvi nestačilo…

https://www.hlavnydennik.sk/2025/03/24/politicka-mrtvola-dzurinda-tuzi-po-zbrojeni-viktorin-ho-oznacil-za-senilneho-video

„Dzurinda zjavne dodnes trpí na následky niekdajšieho pádu po požití väčšieho množstva alkoholu v Košiciach. Domnievam sa tak preto, lebo ako inak si vysvetliť podporu bývalého premiéra takémuto zvrhlému nápadu? Ako niekdajší šéf exekutívy, by mal jasne chápať, že nápad vytvárania „koalície ochotných“ je od začiatku zlý a jediný jeho výsledok bude spustenie veľkého konfliktu,“  nešetrí  Jozef Viktorín názor Mikuláša Dzurindu

 

K diskusii

Ulmanus  Neberiete do úvahy, že za zločin v Srebrenici boli mnohí vinníci potrestaní dlhoročným trestom. Hlavní vinníci sú súdení

https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/405831-sud-v-strasburgu-zamietol-zalobu-pribuznych-obeti-zo-srebrenice/

Za strojcu masakry sú považovaní dvaja muži, niekdajší vrchný veliteľ bosnianskosrbskej armády Ratko Mladič a niekdajší bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič. Ten dostal u ICTY 40 rokov väzenia, keď ho súd uznal vinným v desiatich z 11 bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou. Proti trestu sa tento rok v júli odvolal. Mladič na verdikt stále čaká.

Došlo i ku verejnému ospravedlneniu sa Srbov za ten zločin

https://www.researchgate.net/publication/353169346_Sorry_for_Srebrenica_Public_Apologies_and_Genocide_in_the_Western_Balkans

šlo o vyhlásenie vtedajšieho prezidenta Srbskej republiky Tomislava Nikolića v rozhovore pre bosniansku televíziu z roku 2013 ako kolektívne ospravedlnenie za genocídu bosnianskych civilistov, ktorú vykonali srbské a bosnianskosrbské ozbrojené sily v roku 1995 v Srebrenici. Ospravedlnenie sa považovalo za významné, pretože vyjadrovalo ľútosť prostredníctvom verbálnej metafory pokľaknutia, prevzalo na seba formu kolektívnej zodpovednosti a pochádzalo od politika s predchádzajúcou históriou srbského nacionalizmu a popierania vojnových zločinov, hoci sa stretlo so skepticizmom niektorých bosnianskych aktivistov. Z bombardovanie Juhoslávie dodnes nepočuli obete ani slovo ospravedlnenia.

Priala by som si z celého srdca, keby sa  ten zločin vôbec nestal, no u vinníkov aspoň snaha o spravodlivosť z ten zločin následne prišla. V prípade toho bombardovania nevinné obete na ospravedlnenie  a trest pre vinníkov toho zločinu čakajú márne. Na ten zásah nemali mandát OSN –  načo je potom OSN, ak spokojne možno kašľať na medzinárodné pravidlá a ísť presadzovať svoje zásah kamkoľvek kedykoľvek? Práve kvôli tomu, že nemali mandát OSN, odmietli ostatné krajiny tieto prelety.

Načo veľa slov 6. – Bez svedomia. . .

28.03.2025

Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]

Načo veľa slov 5. – Policajtov máme málo. . .

26.03.2025

Policajtov máme málo. Nejdem teraz analyzovať prečo sa tam nehrnú ľudia – zostaňme pri tom, že ich je málo. Štát by ich mal preto nemal vystavovať zbytočným rizikám. Vôbec nerozumiem konaniu kompetentných, ktorí ponechajú zbroják v rukách bývalých policajtov a nijako nevyžadujú ich pravidelné kontrolné psychologické či i psychiatrické vyšetrenia. O tom, že [...]

Načo veľa slov 3. – Čas na pravdu . .

24.03.2025

Prípad, v ktorom páchateľ brutálne zavraždil pána venčiaceho psa – a potom spokojne čakal na políciu, si opäť pripomeňme. Ktovie prečo, že? Médiá i policajti o ňom čušia. Mažú v diskusiách otázky ľudí na jeho identitu. Identita páchateľa im je pritom dobre známa, len vám nechcú prezradiť, aký to bol zdatný strelec. Tak o ňom budem hovoriť ja. Chcem [...]

ukrajina

Prímerie? Kdeže. Putin vrhol armádu do „krvavých útokov“. Odporcovia mieru z Kremľa tlačia na pílu

28.03.2025 22:52

Rusi od 25. do 27. marca podnikali viac ako dve stovky útokov každý deň, čo je rekordný počet od začiatku roka.

Musk

Po stodolárovkách núka Musk za podpis petície proti „aktivistickým sudcom“ dva milióny dolárov

28.03.2025 21:57

Musk už vynaložil niekoľko miliónov dolárov na kampaň Brada Schimela. Jeho úspech by zaistil na najvyššom súde Wisconsinu konzervatívnu väčšinu.

putin, Jevgenija Guculová

Už bola na letisku. Moldavský súd vzal do väzby šéfku Gagauzska, tá žiada Putina o pomoc

28.03.2025 21:15

Guculová čelí podozreniu, že prevádzala ruské peniaze už zakázanej proruskej strane Shor.

SR Medveďov Slintačka krívačka brány Dezinfekcia TTX

Ako sa slintačka a krívačka dostali do strednej Európy? Eurokomisia vyšetruje, odpovede (zatiaľ) nemá

28.03.2025 20:35

V Maďarsku potvrdili ochorenie 7. marca, o dva týždne neskôr aj na Slovensku.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,121
Celková čítanosť: 10241234x
Priemerná čítanosť článkov: 3281x

Kategórie

Archív