otvorene

Áno, tú zázračnú matematickú vetu vám rozhodne prezradím. Dnes. Matematikári z nej padnú na zadok.

Hmmm, tá matematická veta je moja, predvčerajšia – viete si predstaviť, ako sa bude vynímať v učebniciach matematiky? (no dobre, ani ja veľmi nie, zatiaľ).

Podelím sa o ňu s vami, som prajný človek.

Na úvod poviem rovno, nenávidím matematiku…

Moje najmladšie dieťa predvčerom podvečer zanariekalo nad kombinatorikou.

A ja (unavená a pomaly na nohách zaspávajúca po nočnej ceste z Prahy) som sa statočne dcére vrhla na pomoc. Každý rodič by chcel byť pre svoje deti tým najväčším hrdinom, písala som nedávno v mojom blogu Úsmev 7. Naše veľké životné vzory. No veď hej. Ibaže matematika? Pavúky, jedovaté hady, a matematika. Áno, presne tam ju mám zaradenú. Nikdy som v nej nevynikala, ani som po tom nijako netúžila – my dve si skrátka vôbec nerozumieme.

 „Poď, Jazmínka, pomôžem Ti“ povedala som odhodlane.

„Fakt, mami? A ako?“ zahlásila Kika s hraným prekvapením.

„No čo, pomôžeš jej Ty?“ pokrčila som plecami.

Kika sa vizionársky zasmiala. „Po mojej pomoci by na tom bola rovnako, ako bude s tou Tvojou pomocou…“

Hm. To je fakt. Vzťah s matematikou máme s Kikou zhodný, na stupnici od jedna po desať s hodnotou mínus 2. Čo už.

„Pozrieme sa na to, Jazmínka, ukáž nejakú knihu – máme doma predsa príručku Maturujeme z matematiky“ povedala som nádejne. „No prosím, vidíš – dva zákony sú tam – súčtu a súčinu, to je jasné.“ Prečítala som ich. „Aj vzorce sú tam kadejaké, aha, no dosť ich je. Načo ich je toľko?“ Listovala som zhrozene stránky knihy, popisujúce zameniteľnosť a nezameniteľnosť poradí, n členy a akési vzorce… „No, pozrime sa radšej na ten príklad“ nestrácala som nádej.

Našťastie práve do kuchyne dorazilo moje stredné dieťa s matematickou intuíciou, vďaka ktorej sa pozrie na príklad a povie správny výsledok, hoci nevie popísať postup. A povedalo medzitým ten správny výsledok. Bude to 4.

Chvíľa sčítania a násobenia, nejaká odmocnina tam bude – a no prosím, hotovo. Tá štvorka tam presne sedí. „Vypočítala som to“ oznámila som s hrdosťou v hlase. „Tá štvorka tam presne sedí.“

Neveriacky pozrela na mňa Kika od stola – „No a odkiaľ to vieš, že tam má byť tá štvorka?“

„No ako asi,  Svetlanka to povedala, nie?“ vysvetľujem.

„Nie, mami, tak to rozhodne matematikárke povedať Jazmína nemôže, to nie je argument“ spokojne mi ničila víziu úspechu Kika.

„Pozri, Jazmínka, sedí to“ nedala som sa zdolať logickými argumentmi – cítila som sa šťastne, že som to zvládla.

Dieťa podišlo, pozrelo na mnou podávaný papier a ilúziu mi zbúralo. „Jasné, mami, a prečo máš potom x na oboch stranách tej rovnice?“

Záverom…

Nie som matematický génius. V Gaussovej krivke pri zobrazení matematického nadania by som bola – ach, nedovidieť tam.

No tá matematická veta je moja – nikto okrem mňa ju nevymyslel, ani nedokázal – a znie:

„Ak vieš správnu odpoveď, môže byť x na oboch stranách rovnice“.

Ha, matematikári.

Elena  Predná Hora, 30.5.2018