otvorene

Nie, nejde o iróniu, ja úprimne hovorím ĎAKUJEM. Aj keď môžeme mať naozaj dosť výhrad voči rôznym krokom bývalého prezidenta – jedno mu nemožno uprieť  – v minulom týždni si u nás zaslúži jedno veľké plus. A je iróniou osudu, že väčšina občanov si to nielenže neuvedomuje, ale o tom ani nevie.

Rozhodnutie nepodpísať novelu zákona o zdravotnej starostlivosti v minulom týždni zdôvodnil prezident výhradami k prílohe č. 3,  ktorá  v čl. III štvrtom bode v prílohe č. 3 uvádza zoznam prioritných chorôb. V skutočnosti ide o zoznam diagnóz hradených z verejného zdravotného poistenia v plnom rozsahu.

O čo ide? Poďme na vec od začiatku.

Slovenská republika určuje svojim občanom povinnosť platiť odvody v rámci povinného verejného zdravotného poistenia. Ide pritom o nemalé peniaze, zdravotné odvody zaplatené pracujúcimi dosahujú 2,7 miliardy eur. Za nezamestnaných občanov, deti, študentov a dôchodcov zdravotné odvody hradí  štát.  Právo na zdravotné poistenie vychádza z Listiny základných práv a slobôd. Verejné zdravotné poistenie zaisťuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou súvisiacich v rozsahu ustanovenom legislatívou. Zakladá pre každého občana SR na základe zmluvného povinného poistenia právo občana na zdravotnú starostlivosť a zdravotné pomôcky. Právo na bezplatnú základnú a nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť garantuje aj Ústava SR (ešte stále platná). Všimnite si ale, prosím, slová základnú a nevyhnutnú. Znamená to, že nie všetkým a všetko má byť hradené, mal by teda existovať  jasne zadefinovaný balík toho čo a komu hradiť. Základnou otázkou v systéme zdravotného poistenia je preto otázka spravodlivosti – t. j. zohľadnenia miery zásluhovosti a miery solidarity. Je potrebné hľadať „zdravú hranicu“ medzi nimi.

Skôr či neskôr sa aj naša spoločnosť bude musieť riešiť otázku spravodlivosti systému poskytovanej zdravotnej starostlivosti pretože sa zvyšujú nároky na vynakladané zdroje v dôsledku starnutia populácie, nárastu chronických chorôb, vysokej miery nezamestnanosti, existencie dlžníkov poistného  a iných vplyvov. Pokladám za dôležité hospodárne narábať                  so zdrojmi vo verejnom zdravotnom poistení. A tiež spravodlivo. Zdravotná starostlivosť je totiž hodnota, ktorú musí niekto zaplatiť.

Zatiaľ funguje systém, v ktorom síce platíme rôznu výšku odvodov (v závislosti od príjmu platcu do istej jeho výšky), ale nedostávame za to nič v balíku služieb navyše. Nechcem tým povedať, že ľudia naozaj bohatí by nemali platiť viac ako nemajetní, lenže v tejto podobe systém je zjavne nespravodlivý voči zamestnancom. 

O tom, že by systém poskytovanej zdravotnej starostlivosti mal byť aj solidárny niet pochýb – mal by poskytovať potrebné ľuďom s postihnutím či s vážnou diagnózou, dôchodcom a deťom. Druhou stranou mince  KOMU ÁNO je otázka KOMU NIE – tam je potrebné zohľadniť mieru zavinenia choroby a následného prístupu k nej v doliečovaní.

Nakoniec – samotný názov zdravotná POISŤOVŇA hovorí o tom, že by mala POISŤOVAŤ.  Za pravdu mi zrejme dajú všetci tí, ktorí sa vyznajú v poisťovníctve v tom, že základom poistenia je otázka poistného rizika.

Je zrejmé, že proti riziku pádu z veľkej výšky sa nebude poisťovať predavačka, s ktorou padne výťah a mala by mať plne hradenú všetku potrebnú zdravotnú starostlivosť – na rozdiel od človeka, ktorý sa štverá pravidelne po skalách, ten by jednoducho poistený pre riziko pádu byť mal.  

Podobne je to s rizikom pri iných chorobách. Je podľa môjho názoru v poriadku, ak hradíme zdravotnú starostlivosť človeku napríklad pri zvýšenom riziku v dôsledku genetickej poruchy. Nie je však v poriadku, ak opakovane poskytujeme zdroje ľuďom, ktorí sa správajú k svojmu zdraviu nezodpovedne. Keďže v iných krajinách odborníci vypočítali tieto riziká (a zaviedli na ich základe aj systém, fungujúci spravodlivejšie ako v slovenskom zdravotníctve) – pozrime sa na ich výpočty. Zistili napríklad, že fajčiar počas života v porovnaní s nefajčiarom odčerpá zo zdrojov zdravotného poistenia 2,5 krát viac a ešte vyššie sú tieto násobky u alkoholikov (a iných závislostí).  Poistenie tohto rizika však v súčasnom zdravotnom systéme na Slovensku chýba.

Ak chceme mať zdravotné poistenie, mali by sme zaviesť systém poistných rizík. Inak premenujme zdravotné poistenie na daň do zdravotníctva. Kým v mnohých krajinách v zdravotníctve existuje zvýhodnenie zodpovedného prístupu poistenca ku vlastnému zdraviu buď formou bonusov (finančných alebo iných výhod) alebo malusov (sankcií pri ohrození vlastného zdravia rizikovým správaním – napríklad platia vyššie poistné odvody), na Slovensku je to presne naopak.

A v tomto duchu je zostavená aj navrhovaná novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú pán exprezident v závere svojej prezidentskej kariéry nepodpísal. Novela totiž určuje zoznam chorôb, za ktoré si poistenec nebude musieť priplácať. Opäť raz tento návrh nijakým spôsobom nezohľadňuje poistné riziká. 

Vyčkajme stanovisko zdravotnej poisťovne, čo je dôvodom tohto uhla pohľadu.

Predná Hora,  18.6.2014