Už viete, že kopem v mojom blogu za lúzerov tohto štátu, slabých a bezbranných, za tých, ktorých hlas v tejto spoločnosti nepočuť. Takže dnes si v mojom blogu pohovoríme o troch článkoch v médiách, slovenskom zdravotníctve, ale aj o Marcuseho filozofii a mojej verejnej otázke ministrovi.
Nič nové pod slnkom…
O tom, že je v slovenskom zdravotníctve bordel, som poukázala v mojom blogu opakovane.
Napríklad v článku ODZVÁŇA 6. – Dárešek
http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/12/22/dnes-38-daresek/
alebo v článku ODZVÁŇA 7. – Platíme za prvú triedu a dostávame…
http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2015/05/26/odzvana-7-platime-za-prvu-triedu-a-dostavame/
Ale dnes o tom bordeli pohovoríme opäť z iného uhla pohľadu.
Prvý článok
Médiá priniesli nielen správu, ale dokonca i brutálnu nahrávku, pri ktorej priamo pred očami divákov vinou bezohľadnej šoférky – alkoholičky vyhasol život mladej ženy. Pravdu povediac – nepozrela som si tú nahrávku, lebo je mi z nej zúfalo, už keď o tom počúvam. Bola to v priamom prenose smrť dievčaťa, ktoré malo plno snov a plánov, aj chuti do života. Je mi jej veľmi ľúto a súcítim i s jej blízkymi.
A pre tých naivných čitateľov môjho blogu, ktorí by sa domnievali, že v spomenutom prípade nemusí ísť o šoférku – alkoholičku – som si istá, že nešlo o jednorazové napitie sa pre nejaký problém (pretože na promile 2,5 toho musíte popiť hodne – minimálne pol litra borovičky či vodky, človek „netrénovaný“ by to jednoducho nezvládol).
Druhý článok
Popri prvom, vyššie spomenutom článku, v súvislosti s problematikou tohto prípadu médiá dnes uverejnili článok Na cestách jazdí 33 tisíc potenciálnych vrahov. Alkoholikov. Nikto s tým nič nerobí.
Psychológ Kleinmann v ňom hovorí o tom, že alkoholici by za volantom sedieť nemali, poukazuje na zanedbávanú povinnosť lekárov hlásiť tieto prípady a hovorí o prehliadaní rizík, ktorým sme my sami i naši blízki vďaka takýmto „tiežšoférom“ vystavení.
Áno, obvykle neuvažujeme racionálne, ale berieme príliš veľa ohľadov na tých, ktorí ich neberú na nikoho okrem seba.
A potom, keď sa stane nejaká tragédia, počujeme od tých, ktorí o probléme dlhodobo vedeli: a mali vo veci nejako konať: „No to je strašná tragédia. KTO TO LEN MOHOL TUŠIŤ…
No, naozaj, kto asi?
Tretí článok
A do tretice mediálna správa z iného súdka – v médiách sa objavila v nedeľu 29.5.2016 i správa o tom, že na istom psychiatrickom oddelení sa podpálila duševne chorá pacientka – mala schizofréniu, trpela samovražednými sklonmi. Stalo sa to pred mesiacom a pol, našťastie prežila – leží teraz s ťažkými popáleninami v nemocnici…
Matka podala trestné oznámenie voči nemocnici a nemocnica argumentuje
- nedostatkom peňazí na liečbu, za deň hospitalizácie dostanú 60 eur,
- personálu, na 30 pacientov – ľudí s veľmi ťažkou duševnou poruchou tam v službe majú iba dve sestry,
- i tým, že je na psychiatriách umožnené fajčiť, takže zápalky či zapaľovač nemožno všetkým pacientom odňať.
Nemocnica má svojim spôsobom pravdu.
Treba však otvorene povedať – vo vzťahu ku slovenskému zdravotníctvu ako celku – že niektoré krajiny (napríklad Anglicko) už zakázali fajčiť v zdravotníckych zariadeniach úplne. A rovnako otvorene treba dodať, že pre ľudí s duševnou chorobou majú vyspelé krajiny stanovené presné – a úplne iné ako my tu – počty odborného zdravotného personálu na počet pacientov (približne jedného ošetrovateľa či sestru na 5 pacientov).
Je namieste uvažovať a pýtať sa kompetentných inštitúcií štátu, t. j. ľudí platených z našich daní – prečo nie sú stanovené jasné a záväzné normy počtu ošetrujúceho personálu, ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa typu oddelení i na Slovensku?
A zaznieva známa mantra – v slovenskom zdravotníctve niet peňazí.
A rovnako znie aj moja odpoveď – aj by som uverila, keby som nevedela…
Uvažujete teraz, ako spolu tieto správy súvisia?
Nuž, veľmi úzko.
Skutočne ma zaujíma, kam sa tratia peniaze v slovenskom zdravotníctve a rada by som sa dozvedela – aj v súvislosti s vyššie popísaným prípadom alkoholičky – koľko stojí napríklad deň liečby jedného alkoholika v súčasnosti. U mnohých pritom nejde o liečbu jednorazovú. A tým sa dostávame i ku záhade slovenského zdravotníctva – prečo na rozdiel od mnohých vyspelých krajín nemáme zavedený systém malusov a bonusov, ktorý by zvýhodnil tých zodpovedne pristupujúcich ku svojmu zdraviu?
Žijem na Prednej Hore a tak mám priamo pred očami ako sa tu pre alkoholikov budujú tenisové kurty, ihriská s umelým trávnikom a s nočným osvetlením, besiedka na grilovačku…
A kde je tá moja verejná otázka ministrovi zdravotníctva? Tu:
Pán minister, financuje Slovenská republika naozaj iba jedno zdravotníctvo – to isté zdravotníctvo pre všetkých?
To isté zdravotníctvo, v ktorom jedni ležia v prípade choroby na rozpadajúcich sa posteliach v zariadení s plesnivejúcimi stenami a druhým budujeme ihriská s umelým trávnikom?
P.S: : A čo s tým Marcusem? Fúha, tak bol to filozof s hŕbou zaujímavých myšlienok. Čítala som teraz jednu jeho knihu, ale vás oboznámim len s Perouxovym citátom, ktorý v jednej svojej práci uviedol:
Človek verí, ale ako sa vlastne verí v takej temnote? …
A k diskusii – Milan1 – závislosť je závažný rizikový činiteľ pre vodičov – alkoholik je schopný si sadnúť za volant opitý. Pokiaľ neabstinuje, ohrozuje iných.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 1.6.2016
Ten druhý ćlanok je predsa demagogia,rovnako ...
Celá debata | RSS tejto debaty