otvorene

Silné príbehy nás chytia za srdce, hovoria o ľuďoch, ktorí dokázali byť šťastní a žiť zmysluplne. A my máme vďaka nim šancu opäť prehodnocovať svoje priority a zmúdrievať. Pretože šťastie, o ktorom je dnešný blog, k nám neprichádza zvonku, len našim zmúdrením. A kto z nás by nechcel byť šťastný?

Takže dnes budeme hovoriť nielen o šťastí, ale aj o silných príbehoch, konkrétne o jednom z nich. Je o živote Dávida Menascheho a jeho odkaze. Toľko k dnešnému blogu – vstúpme doň…

S čím sa spája šťastie…

Fúha, to je ťažká otázka, však? Mnoho ľudí by zrejme hovorilo o tom, že šťastie sa spája so všetkým tým, čo majú – že majú dostatok peňazí, dom, majetok, auto, dobrú prácu. Ibaže to všetko môžeme mať a vonkoncom nemusíme byť šťastní…

Iní zasa stavajú svoju predstavu šťastia na láske a na vzťahoch k blízkym ľuďom – rodine, partnerovi a deťom.

Nuž, láska k deťom je to najčistejšie, čo v živote máme, sú súčasťou nášho života navždy a sme šťastní, že ich životom sprevádzame. Je to jeden silný kúsok v mozaike nášho životného šťastia.

A tak je to i partnerstvom, určite je tiež zmysluplným kúskom v životnej mozaike šťastia, ak nájdeme dôveryhodného partnera, s ktorým si dokážeme vytvoriť kvalitný vzťah. Možno o tom napíšem v Dúhovo, v rámci červenej farby, ktorá lásku symbolizuje.

A takto by sme mohli pokračovať hodne dlho. Pretože niektorí vidia predstavu šťastia v tom, že  majú zmysluplnú prácu, v ktorej sa realizujú (čo ja pokladám za kompenzačný únik), vieru v Boha,či kadečo iné. Môžu to byť všetko časti mozaiky zmysluplnosti nášho života, ale nie jediná veľká skladačka s názvom „naše zaručené životné šťastie“.

A čo pokladám za šťastie ja?

Nuž, ja si myslím, že šťastie sú zdanlivé maličkosti. Je to naše rozhodnutie a aj naša schopnosť „vedieť sa tešiť v tejto chvíli“. Vnímať nádherné okamihy života – celým svojim srdcom sa na chvíľu nastaviť na východ slnka a prežívať ten okamih naplno. Ale takou chvíľou môže byť i vyprážanie chleba vo vajci, ak sa sprítomnime a užívame si tú chvíľu v pohode…

Takže šťastie je pre mňa obyčajný život, také čisté radosti nášho života. Je o schopnosti byť vďačný, mať úctu a zmúdrievať. Myslím si, že tie veci sú navzájom prepojené a nejde jedno bez druhého, či tretieho.

Už ani neviem, ktorý múdry filozof povedal, že načo pôjdete meditovať do jaskyne, keď si tam so sebou zoberiete seba. Ach, hej, s tým sa plne stotožňujem.

Malo to zmysel…

Dáme zasa raz jednu úžasnú knihu. Táto sa volá Malo to zmysel od Dávida Menascheho. A je o úžasnom človeku, ktorý bol aj múdrym a láskavým učiteľom. Je to autobiografický príbeh o tom, ako Menasche žil, ako bojoval šesť rokov s rakovinou mozgu, pričom prišiel o zrak, o spomienky, aj o pohyblivosť. Snažil sa učiť kým vládal, no keď už musel zanechať svoju profesiu, rozhodol sa prerušiť liečbu a spravil triedu priamo zo svojho života.  Vybral sa na cestu Amerikou a navštevoval svojich bývalých študentov, pretože chcel pochopiť, či ovplyvnil nejako ich život.

O tom, že im ako učiteľ dokázal dať „kus svojho srdca“ (hoci pôvodne vôbec neplánoval byť učiteľom) svedčí podľa mňa i tá skutočnosť, že keď uverejnil na facebooku túto svoju výzvu, do 48 hodín sa mu ozvali jeho bývalí študenti z viac ako päťdesiatich miest a ponúkli mu podporu v tomto pláne. Podarilo sa mu, ťažko chorému a slepému, precestovať takto trinásťtisíc kilometrov a navštívil stovky svojich bývalých študentov. On sám to zhodnotil slovami, že hoci ho opustilo šťastie, má veľa vecí, pre ktoré sa oplatí žiť, do posledného dychu.

V jeho zozname priorít figuruje na prvom mieste sila v zmysle vydržať a zvládnuť veci, ktoré nám prichádzajú do života. Druhou je oddanosť niekomu a niečomu.  Treťou jeho prioritou je dobrota, láskavosť.

A bol natoľko múdry, že dokázal byť hlboko vďačný – v závere knihy ďakuje všetkým svojim bývalým študentom a dúfa, že ich naučil aspoň zlomok toho, čo oni naučili jeho…

Áno, jeho život mal zmysel…

Citát z knihy, ktorý sa mi páči…

„Človeku sa niekedy splnia sny, o ktorých ani nevedel.“

(Alice Seboldová)

Hej, rozumiem si s týmto citátom. Možno aj vy?

Záverom…

Silné príbehy sú tým, čo dáva životu zmysel. Sú spôsobom, ako sa vyrovnáme s bolesťou, strachom, smútkom a kadejakou životnou nepohodou. Sú tiež o tom, že ak nám nejaká udalosť (a je jedno či je to vážna choroba, smrť blízkeho či čokoľvek iné) zoberie minulosť a aj budúcnosť, nemôže nám zobrať prítomnosť, ak to sami nebudeme chcieť.

V nej sme ešte tu a môžeme sa dívať na východ slnka a letiace oblaky, načúvať v tme šum vody vo fontáne, stretnúť ježka večer cestou z práce, snívať, kŕmiť túlavé mačky, písať, vyprážať chlieb vo vajci, alebo robiť čokoľvek iné, čo chceme, čo nás baví a má pre nás zmysel. Svet je plný silných príbehov…

A hej, i zomrieť sa dá zmysluplne. Ach, pravdaže, Seneca je mi blízky…

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 26.10.2016

P.S.:   Silnými príbehmi žijeme ďalej, v pamäti iných sa nesú ako listy vo vetre…