otvorene

Predstavte si, pán minister Drucker nevie vysvetliť, kam sa podeli peniaze zo VšZP a určite ani to, kam mizne toľko financií v slovenskom zdravotníctve, koľko sa ich do neho leje. Nuž, neprekvapuje ma to, to sa naozaj ťažko vysvetľuje.

Každopádne, aby ste aspoň vy boli v obraze na rozdiel od pána ministra – a nemuseli ste vykladať, že neviete vysvetliť kam sa peniaze zo VšZP a inde v zdravotníctve podeli, máte tu mňa a dnešný blog.

A ako som už povedala v jeho názve – je o tom, že treba natiahnuť svoje pravé dresy, aby bolo jasné, kto za koho kope….

Kam asi tak môžu miznúť v slovenskom zdravotníctve peniaze…

Zaujímavú analýzu spravila Transparency International

http://transparency.blog.sme.sk/c/364293/platia-nase-nemocnice-aj-vypalne.html

z nej vyplynulo, že niektoré nemocnice nakupujú až trojnásobne drahšie tú istú službu ako iné nemocnice. Napríklad najdrahšie za ostatné štyri roky nakúpila strážne a bezpečnostné služby Univerzitná nemocnica v Bratislave za 7 eur /na osobohodinu (bez DPH), čo je trojnásobok ceny SBS Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove (neznalých veci upozorňujú, že priemerný plat v Bratislava je len o tretinu vyšší voči Prešovu).

A ak ste, moji milí čitatelia, pobývali v nemocnici v nedávnej dobe, určite spomínate v dobrom na nemocničnú stravu, však? No mali by ste, za tie peniaze… Podrobnosti sa dozviete v článku na tomto linku, načo to opakovať…

http://ekonomika.sme.sk/c/7534782/v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburgu.html

Kam ešte môžu miznúť v slovenskom zdravotníctve peniaze…

Okrem zlodejín samozrejme financie miznú i nezmyselnými krokmi vlády „na zlepšenie situácie zdra votníctve“.

Zdravotníctvu pustila takto žilou aj odvodová odpočítateľná položka. Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez kompenzácie zo strany štátu tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú. O to väčší bude medziročný pokles platby štátu, s ktorým počíta návrh štátneho rozpočtu na 2017. Celkovo bude štát platiť na budúci rok o vyše 100 miliónov eur menej ako v tomto roku. Výpadok majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci (či akože sa to po novom volajú? Investori – ktorí zaplatia o takmer 170 miliónov eur viac?!!!).

Ale to samozrejme nie je všetko.

Denník Pravda priniesol 18.11.2016 článok o tom, že vláda plánuje rozpočtový prebytok dosiahnuť v roku 2019, rizikom sú ale eurofondy a zdravotníctvo. Skúsme prepojiť slová zdravotníctvo a aurofondy a pozrime sa na websídlo Transparency International

(http://www.transparency.sk/sk/monitoring-transparentnosti-v-sektore-zdravotnictva/)

tam k téme nájdete množstvo poučných článkov, napríklad sa dozviete, že kto u nás najviac zarobil na zdravotníckych eurofondoch:

http://transparency.blog.sme.sk/c/351269/Na-zdravotnickych-eurofondoch-najviac-zarobil-Sirokeho-Vahostav.html

Milí bývalí dlžníci Váhostavu, ktorých s pomocou vlády strany SMER obabrali, pevne verím, že v budúcich voľbách budete pred príchodom k urne používať hlavu…

A keď sme už pri tom plánovanom rozpočtovom prebytku, o ktorom vláda hovorí – dávam vám do pozornosti z naozaj veľkej kopy článkov na dennikn.sk uverejnených Jurzycov článok

Ako vláda konsoliduje a zvyšuje hodnotu za peniaze, keď sa jej nechce 

(dennikn.sk, 28.07.2016)

v ktorom vtipne uvádza, že stratégia vlády znižovať dlh je v štýle „pomalé znižovanie dlhu menej bolí“, preto ho znižuje najpomalšie ako sa len dá. Že sa vám to zdá rozumne a sociálne citlivé? Nuž, takáto stratégia má dva zásadné problémy

• kým znížime dlh, môžu prísť ďalšie zlé časy,

• odklon od nej vyzerá ako drobnosť, lenže či je odklon od nej drobnosťou, posúďte sami – Jurzyca pripomína, ako vlády Roberta Fica postupne menili svoje sľuby o výške deficitu v roku 2015 a aká bola nakoniec realita podľa Eurostatu (apríl 2016). V roku 2012 vláda tvrdila, že deficit v roku 2015 bude len 1,7 percenta – a výsledok v praxi ukazuje tabuľka, nepomohol rast ekonomiky u nás a u zahraničných obchodných partnerov, ani rozpúšťanie peňazí pripravených na dôchodky, nízke ceny ropy či nízke úrokové sadzby:

žiaľ, tabuľku sa mi nedarí vložiť, nájdete ju v tom Jurzycovom článku. Škoda, je naozaj zaujímavá.

Ešte sa na chvíľu venujme plánovanému rozpočtovému prebytku, ktorý vláda chce dosiahnuť podľa plánovaného rozpočtu na roku 2017 až 2019 v roku 2019. Lepší výber daní má priniesť až vyše 923 miliónov eur, pričom z rezervy 100 miliónov eur sa má časť použiť na zvýšenie platov vo verejnej správe (to uvádzam preto, aby ste si uvedomili, o akú veľkú sumu ide – presnejšie, aby ste si uvedomili o akú obrovskú sumu pôjde o chvíľu).

Článok v Pravde, ktorý spomíname vyššie, totiž uvádza len tak mimochodom, že až vyše 201 miliónov eur by štát bude musieť financovať pre chybné čerpanie zdrojov z eurofondov v minulosti. Kto ponesie zodpovednosť za takéto obrovské chyby? Žeby SA TO?

Ale poďme späť od ekonomických úspechov vlády priamo k zdravotníctvu.

Tibor Hlavatý, bývalý generálny riaditeľ Sekcie zdravia MZ SR, profesijne lekár s viacročnými skúsenosťami z nemocničnej práce v zahraničí

http://blogy.hnonline.sk/tibor-hlavaty/problemy-slovenskeho-zdravotnictva-tie-skutocne

poukazuje na kľúčové problémy slovenského zdravotníctva, hlavným a skutočným problémom v slovenskom zdravotníctve je kvalita poskytovaných služieb vo vybraných segmentoch – zdecimované všeobecné nemocnice, nízka funkčnosť segmentu všeobecných lekárov pre dospelých, katastrofálna starostlivosť o ťažko chronicky chorých a geriatrických pacientov, hyperregulovaný, nekonkurujúci si systém zdravotných poisťovní a nefunkčný systém vzdelávania mladých lekárov (špecializačné a certifikačné vzdelávanie). 

Segmenty, ktoré sú v privátnych rukách (súkromní lekári, špecialisti, laboratóriá, záchranky atď) si vedia efektívne presadiť svoje požiadavky buď voči zdravotnej poisťovni alebo prenášajú platby na pacienta. Tieto možnosti štátom kontrolované nemocnice z politických dôvodov zatiaľ nemajú – pri prevládnutí súkromneho vlastníctva nemocníc možno reálne očakávať asi 40% nárast cien služieb, a to účtovaných buď zdravotným poisťovniam alebo pacientovi. Štyridsaťpercentný preto, lebo všetky segmenty, ktoré sa riadene (90. roky) alebo chaoticky (Zajac) sprivatizovali, časom vykázali asi 40%-ný nárast reálnych výnosov.

Problémom sú i platy…

Nesmieme zabudnúť z hľadiska financovania zdravotníctva vo vzťahu ku nemocniciam podstatné a mimoriadne dôležité – podľa analýz mzdy a odvody predstavujú asi 55 % výdavkov v zdravotníckych zariadeniach, v súčasnom slovenskom zdravotníctve ide však v podaktorých nemocniciach údajne až 80-90 percent peňazí na platy.

Odborníci INEKO pokladajú za problém, že MZ SR a vláda nakoniec ustúpili protestujúcim lekárom v každej ich požiadavke, čo sa prejavuje vo zvyšujúcom sa dlhu zdravotníckych zariadení, ich možnom kolapse a horšej kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, nehovoriac o deštrukčnom potenciáli tejto protestnej akcie na celé verejné financie, nakoľko ostatní zamestnanci vo verejnom sektore dostali návod, že v SR je nátlak efektívnym nástrojom na dosiahnutie vyšších miezd. Veď keď môžu lekári, prečo by nie ostatní?

Nemocnice majú obrovské dlhy, o ich oddlžení zasa raz uvažuje minister Drucker. Dlhy nemocníc voči Sociálnej poisťovni pritom produkujú problémy i pre dôchiodkový systém a poctivo platiaci poistenci sa tak stávajú „sponzormi“ i neštátnych nemocníc a ich zamestnancov, za ktorých odvody v systéme dôchodkového poistenia od ich zamestnávateľa nie sú, ale dôchodky sa im vyplácajú. Je to skrátka chorý bludný kruh.

Klincom do rakvy zdravotníctva ale je…

O tom, čo je z môjho pohľadu tým klincom do rakvy slovenského zdravotníctva dopovieme nabudúce. Lebo je toho ešte dosť čo dopovedať…

Jedenástka Otvorene síce dnešnou končí, ale dám ešte jednu jedenástku o zlodejinách a lumpačinách v tomto štáte, takže tam dopovieme…

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 19.11.2016