otvorene

Niekedy sa poriadne zmýlime v odhade nejakého človeka.

I mne sa to pred časom stalo – nastupovali naši noví ministri do vlády, a ja som si v duchu hovorila – „ejha, tento Gajdoš z nich bude asi najschopnejší“.

A o tom, ako som sa vo svojom odhade zmýlila, hovorí môj dnešný blog.

Najschopnejší…?

Nuž, po „kauze Kapitán“ a jeho reakcii v nej sa obávam, že je schopný naozaj kadečoho.

A tak ma nesmierne potešilo, že vznikla tá protiextrémistická jednotka – lebo Gajdošove slová v médiách v reakcii na kauzu Kapitán „ako treba plniť rozkazy nadriadených bez pochybností“ majú historickú inšpiráciu – ako poukazuje vo svojom komentári Balázs – v nacistickom Nemecku, zaznievali opakovane počas súdnych procesov s nemeckými vojnovými zločincami na viacerých miestach (už ani neviem, ktorý z nich to vyhlásil ako prvý, ale je to nepodstatné).

Každopádne ma šokuje, že prvým, koho by protiextrémistická jednotka na Slovensku mala mať v merku, bude rovno náš minister obrany. To teda budeme svetoví – to sa predsa len tak nejakej krajine nepodarí.

Rozkaz nad zákon…

Nuž, týmto heslom sa naozaj oháňali fašisti. Už v Norimbergu sa však jasne táto verzia príbehu ukázala ako zlá. A bola odmietnutá. Rozkaz nie je nad zákon.

A ak tento štát má byť demokratický a politika v ňom má byť o morálke, potom Gajdoš už pár dní nemá čo robiť v kresle ministra obrany.

Pravdu povediac, uvažujem, že možno tam nemal čo robiť ani na začiatku. Pretože s takou predstavou o riadení armády, akú mediálne prezentoval, ju vystavil iba posmechu verejnosti. A v prípade nejakého konfliktu by som ho s takouto predstavou o velení a rozkazoch nenechala veliť ani partii smetiarov – a nie to armáde SR.

Neznášam vojnu…

Protiví sa mi vojna, prináša utrpenie do ľudských životov. Nikto nemá právo pre svoje patologické mocenské ambície devastovať ľudské životy. Dve doterajšie svetové vojny vniesli do života ľudstva generačné tragédie. Stačilo.

Neexistuje žiadna cesta k mieru, mier je cesta – túto Gándhího myšlienku použila moja dcéra Kika v úvode jej Balady o vojne a mieri. Napísala ju kedysi do jednej súťaže a ja ju pokladám za veľmi silnú výpoveď o vojne (ak chcete, nájdete ju v jej časti blogu Kika píše www.elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/09/26/balada-o-vojne-a-mieri/

A protivia sa mi aj formálne autority – s tým sa v mojom blogu nijako netajím. Poviem vám úprimne, kebyže je povinná vojenčina a kebyže na ňu musia chodiť i ženy, tak mňa by zastrelili hneď v prvý deň za ignorovanie rozkazov, alebo by možno v zúfalstve spáchal samovraždu veliteľ, ktorému by ma pridelili.

So mnou sa dá totiž vyjsť buď po dobrom, alebo nijako. Neplatia na mňa hrozby, manipulovanie, nátlak, nepohnú so mnou – na mňa platí iba milé a láskavé slovo, úprimnosť.

A to na vojne nájdete len u Švejka.

Milujem Švejka…

Ach, pravdaže, Švejk s jeho neskrotným duchom a láskavým humorom. S jeho stratégiou „plnenia rozkazov do roztrhania tela“ – to by bolo niečo pre nášho ministra obrany Gajdoša, zdanlivo. Švejk totiž plnil všetko rozkazy, do poslednej bodky ich plnil – ibaže si jeho velitelia museli dať sakramentský pozor, čo mu nariadili.

A hej, Švejk (a jeho spisovateľský otec Jaroslav Hašek) je autorom jediného výroku, ktorý sa mi vo vzťahu ku vojne páči „nestřílejte, jsou tady lidé…“

Pre naivných optimistov…

Možno si teraz hovoríte v duchu, že tá blogerka riadne preháňa, chudák minister obrany len jednoducho niečo potáral do televízie. Veď u nás tárajú skoro všetci politici (alebo všetci?), netreba to dramatizovať…

Tak pre takých naivných optimistov ešte jedna správa, ktorá im môže rozlepiť zavreté oči

Slávnostne týmto oznamujem slovenskej verejnosti, že vo Vajnoroch otvorili vojenský základňu NATO. Média na Slovensku o tom nepriniesli žiadne správy, údajne mali aj vstup zakázaný.

Len mimoriadne jednoduchý človek si môže myslieť, že budovanie ďalších a ďalších vojenských základní USA v Európe má prispieť ku zvýšeniu európskej, a či nebodaj aj celosvetovej bezpečnosti. A len úplný hlupák verí tomu, že NATO je pakt obranný. Eduard Chmelař vo svojom komentári Naša bezpečnostná politika je servilná ako za Brežneva uviedol, že minister obrany Gajdoš novinárom na otázku prečo prebehlo otvorenie vojenskej základne bez verejnosti arogantne odsekol „lebo som tak rozhodol“ a na otázku, či je pravda, že vybudovanie tejto základne nás stálo milióny eur, odpovedal „koľko to stálo, to vieme, ale myslím, že to nepotrebujem hovoriť“. Nakoľko to nie je utajovaná skutočnosť, je minister viazaný zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Ako však výstižne podotkl Chmelař – „generál Gajdoš si zjavne ešte nezvykol na to, že nie je členom vojenskej junty, ale civilnej vlády, a že nemôže celé Slovensko premeniť na kasárne“. A podľa neho Kapitál Danko a Plukovník Fico, aby nemuseli vypísať referendum, tvária sa, že do Vajnor sa nasťahoval umelecký súbor.

Máli sa vám…?

Chmelař tiež poukazuje, že národniarsky generál demagogicky tvrdí, že všetky vojenské posádky a základne na Slovensku sú posádkami a základňami NATO. Takýto bludný dojem tu neexistoval ani počas existencie Varšavskej zmluvy. Treba zdôrazniť, že základne na Slovensku sú z právneho hľadiska základňami Ozbrojených síl Slovenskej republiky (a je trochu čudné, keď to spochybňuje národniarsky generál). Aliancia nie je spoločnou armádou. Aliancia je spojenectvo suverénnych štátov.

Záverom…

Ľudia, mier je nebezpečne krehký.

Vo svetle toho, čo sa deje na Ukrajine, a toho rozsiahleho amerikozákladňovania Európy, cítim dych zla.

Vývoj udalostí mi až príliš pripomína slová Júliusa Fučíka: „Bojte sa ľahostajných. S ich mlčanlivým súhlasom sa vo svete dejú tie najstrašnejšie veci!“

A hej, aj jeho posledné slová, adresované budúcnosti: „Ľudia, bdite“.

Bdime. A nebuďme ľahostajní.

Elena K. Ištvánová Predná Hora,

P.S.: GG znamená generál Gajdoš. S pôvodným názvom blogu Koho by mala protiextrémistická jednotka zbaliť ako prvého… mali ľudia strach to vôbec otvoriť. Ach, ako úžasne si žijeme v tejto našej milej demokracii…