otvorene

Ste si istí, že sa táto krajina volá ešte Slovensko? Nie  je to Poplatkovo? Ja si teda vôbec istá nie som, či by sme to tu nemali premenovať – o tom budem dnes v mojom blogu polemizovať.

Poplatkovo…

Uvažovali ste niekedy o tom, aké nenormálne množstvo poplatkov za kadečo sa tu rozmnožilo? Mohli by sme o tom hodne dlho rozprávať, však? A navyše podaktoré sú naozaj neprakticky zorganizované.

Potrebujete napríklad ako vysokoškolák potvrdenie o návšteve školy počas roka? Za poplatok. No smola, dva eurá nedáte pani v kancelárii do ruky. Dokonca neexistuje ani možnosť zakúpiť doklad pred kanceláriou v nejakom automate. Treba ho zaplatiť bankovým prevodom (samozrejme i s bankovým poplatkom za prevod – a ak nedôverujte internetbankingu, vystojíte si rad v banke).

Zlý príklad – zdravotníctvo…

Za kadečo platíme v zdravotníctve. Horibilné sumy zubárom (píše niečo o tom Ústava SR, že by ošetrenie zubov nemalo byť bezplatné?)

A najnovším výplodom fantázie hrabivcov v bielom je „solidárny poplatok“. Že ste o ňom ešte nič nepočuli?  Dám vám šancu sa o ňom dozvedieť teraz.

„Solidárny poplatok“

Podľa medializovaných údajov – článok o tom nájdete na Pacientske kauzy na Slovensku. Alebo na http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/dve-az-styri-eura-tolko-chcu-lekari-za-kazdu-navstevu-v-ambulancii.

Lekári zvažujú, aby im pacienti pomohli spolufinancovať ambulancie povinným poplatkom pri každej návšteve ambulancie vo výške 2 až 4 eurá.

Nie, nie je to vtip – je azda prvý apríl? Tvrdia, že ide o „bezprostredné riešenie krízového stavu vo financovaní ambulantnej starostlivosti“.

Čo k tomu dodať?

Nuž, právne vedomie podaktorých lekárov je asi také, ako u muchy. Pretože ak niekto podniká, nesie riziká svojho podnikania sám. Ak ich nechce niesť, nech prejde do štátnej ambulancie.

A ich etika takisto.

Nie, naozaj nenapíšem, ako by som to nazvalo – čo nám tu na Slovensku lekári predvádzajú. Určite by to bolo žalovateľné. Pred časom amorálne uvažovali, že oni predsa majú právo na darčeky, ktoré by nezdanili. A na pozornosti farmafiriem, tiež zadarmo a bez zdanenia (to, prosím, v štáte, ktorý človeku s postihnutím zdaňuje i dar na liečbu).

Kde sa v nich berie tá drzosť ustavične sa tváriť ako čosi lepšie a viac ako ostatní? „Pretože zachraňujú životy“ – ako tvrdia. No a čo – je to ich práca, pekári pečú chlieb, smetiari odvážajú smeti, predavačky predávajú – a nevyžadujú za to mimoriadnu vďaku od nikoho z nás.

Solidárny poplatok, ktorý by mal platiť každý pacient pri každej návšteve  lekára pokladám za nehorázny nápad. Za návštevu lekára by sme ich platiť mohli – to priznávam, ibaže my lekárov nenavštevujeme. Chodíme k nim ako pacienti, keď máme zdravotné ťažkosti, t. j. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. A k tej platná Ústava žiadne povinné solidárne poplatky neustanovuje.

A prečo práve lekári?

Opýtam sa takto – kto by v tomto štáte nepotreboval alebo nechcel solidárny poplatok? Predavačky, šoféri autobusov, učitelia, úradníci, maliari-natierači, smetiari, pekári…

Všetci majú omnoho menšie platy ako lekári mesačne. Ibaže na rozdiel od nich štát nevydierali – a to ani nepracujú ako lekári v najetickejšej profesii pod slnkom…

Morálne je to z môjho pohľadu od lekárov hnusný nápad – zdierať ľudí v situácii choroby, pričom by viac platili tí, ktorí sú chronicky chorí. Pritom u mnohých lekárov-špecialistov chronicky chorí pacienti čakajú na to, aby ich vôbec v ten deň vyšetrili, už nadránom.

Chodí azda niekto z vás k lekárovi len tak zabiť čas a trochu sa porozprávať? Pochybujem o tom, nanajvýš zopár starých a zúfalo opustených ľudí, na tých naozaj zdravotná starostlivosť neskrachuje. Pozrime sa radšej na závažné úniky poistného – kto a koľko dlhuje zdravotným poisťovniam? Minule sa hovorilo o tom, že napríklad závislí od drog v Bratislave v liečbe sú z troch štvrtín neplatičmi. Nuž, to už sú iné peniaze ako pár opustených babiek, ktoré pripravia lekára o päť minút času. Nerozumiem, prečo u nás nezavedieme systém malusov a bonusov, keď v iných krajinách dobre funguje? U nás stále vyhráva zdravotnícky lobbing týchto liečieb zadara a bez limitov, s argumentáciou, že závislí by na to nemali a aké obrovské výdavky na nich by nás potom v iných oblastiach čakali. A čo s nimi robia, prosím vás, v tých krajinách, kde systém malusov a bonusov funguje?

Popri neefektívnych liečbach sa zdravotníctvo aj rozkráda. O tom som i v mojom blogu písala už toľko krát – a vždy je o čom.

Na www.tvnoviny.sk nájdete článok Lekáreň si uliala 30-tisíc eur. A to je len kvapka v mori.

Zdravotné poisťovne odhalia ročne stovky lekárov a lekární, ktoré podvádzajú, aby získali peniaze navyše. Nuž, pre mňa sa tým diskvalifikuje taký človek doživotne na prácu v takej vysoko na etike postavenej profesii.

A čo tie nezaplatené odvody?

Nuž, verejnosťou sa začiatkom marca len mihla správa o pár lekároch, ktorí „demonštrovali“ – ako sa sami nazvali – bolo to „malé ale jedovité zhromaždenie“.

Slovenskej lekárskej komore ide o to, aby stovky ambulantných lekárov nemuseli Sociálnej poisťovni doplatiť za niekoľko rokov nesprávne platené nemocenské a dôchodkové poistenie. V niektorých prípadoch ide údajne o tisícky eur, u niektorých až o 20000 eur. Lekári preto protestujú, aby nemuseli zaplatiť dlžné odvody, pretože ich roky neodvádzali v správnej výške. Už vyše roka vypisujú Richterovi a dlžné sumy neplatia.

Pritom celá tá situácia vznikla špekuláciami lekárov, pretože si vytvárali s.r.očky (ktoré – len tak mimochodom – v prípade pochybenia lekára ručia za spôsobenú škodu len do výšky vkladu, t. j. nejakých pár stoviek eur, takže je tu evidentná neserióznosť a nezodpovednosť v prístupe ku pacientom). Podľa prezidenta komory Kollára si vraj lekári neuvedomili, že licencia zakladá status SZČO. Neznalosť zákona neospravedlňuje, a špekulanti by chceli zjavne následky svojich činov mali niesť.

Nuž, podvyživenej Sociálnej poisťovni tie peniaze nepochybne chýbajú. Sociálna poisťovňa oprávnene nesúhlasí s odpustením poistného a penále.

Ibaže – určite by sme sa mali zaujímať, ako celá kauza skončila. Ani som nevedela, že to môže byť také jednoduché – ak nezaplatíte niečo štátu, len sa posaďte pred ministerstvo, a je vec vybavená. Pokladám za skutočne hanebný nápad, aby lekári neniesli zodpovednosť za svoje pochybenia, keď ostatní občania a aj v horšej sociálnej situácii musia svoje záväzky voči štátu riadne uhrádzať.

Nože, pán minister Richter, ako je možné  odpustiť vybranej  skupine dlžníkov úplne dlžné odvody, hoci nie sú v hmotnej núdzi a dokázali by ich bez problémov zaplatiť?

Všetci tí, ktorí poistné odvody dlhujete, pokojne poukážte na nerovnosť v prístupe a diskriminačnú situáciu, ktorú takýmto krokom štát vytvára.

Záverom…

Solidárne poplatky lekárom? Prečo nie? Som za – môže im to zdravotná poisťovňa za mňa a moju rodinu vyplácať z mojich zdravotných odvodov, ktoré jej platím.

A v prípade, že lekármi v profesii založenej na etike, budú ľudia s vysokým morálnym kreditom.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 9.4.2017