Čas detstva 7. – Rodný kraj. ..

Rodný kraj je slovo, ktoré leží každému z nás hlboko v srdci. Kým s vlasťou a vlastenectvom je to podľa mňa nie také celkom zrejmé, identifikácia nie je natoľko silná, u rodného kraja je to u väčšiny z nás láska celoživotná.

Miesto, kde sme sa narodili a prežili čas detstva sa nám hlboko vryje do srdca.  O rodnom kraji a o tom, ako sme s ním hlboko prepojení, pouvažujem v dnešnom blogu.

 

Rodný kraj…

Nie všetci v rodnom kraji prežijeme celý život. Niekedy z neho odchádzame kamsi za prácou, láskou, či v rámci rôznych iných životných okolností. Usadíme sa niekde inde, časť života trávime v „cudzine“, ktorá nám postupne vrastá do srdca a zapúšťame v nej svoje korene viac či menej hlboko.

Rodný kraj však nesieme ukrytý kdesi v sebe, stále je s nami…

 

A čo je rodný kraj?

Nie, nie sú to iba lúky a hory, dôverne známe miesta. Sú to i ľudia, ktorých poznáme „len tak od videnia“.

Mne sa stáva, že sa mi prihovoria ľudia v autobuse, keď cestujem pozrieť domov k mame – i po dlhých rokoch, ako som odišla z rodného kraja. Bolo to ešte v čase, kedy som študovala na vysokej škole, to som bývala doma málo a po skončení vysokej školy som odišla za prácou, usadila som sa na Prednej Hore.

Ste tiež stále „súčasťou sveta rodného kraja“?

 

Zmeny…

Je to zvláštny pocit, také návraty do rodného kraja s odstupom času. Kráčame vo svojich spomienkach miestami, ktoré kedysi boli a už nie sú. Pobiehame v nich ako dieťa prašnou ulicou rozpálenou letom, briežkom od školy na breh potoka, vtedy ešte živého a radostného… Nesieme z obchodu kanvičku s mliekom, v ústach cítime chuť vanilkovej, kakaovej či punčovej zmrzliny. Raz za čas sa v obchode objavila i zmrzlina pistáciová, tým sa stala  pre nás deti mimoriadnou.

Letný dedinský podvečer, kravy idúce dedinou z paše, dodnes mi znie v ušiach cengot ich zvoncov. Ľudia ich vyčkávajú na priedomí, dedina šumí debatou. Hrkotavý autobus  – okrúhly ako chrobáčik –  trpezlivo zastane na ceste a stádo kráv ho pomaly obchádza, kým si to bude môcť zamieriť do neďalekého mesta Svit. Nikto nikam neletí, čas plynie pohodovo a deň sa schyľuje k svojmu zmysluplnému záveru. Ach, áno, v takýchto chvíľach si uvedomujeme, ako sa životné tempo spoločnosti od tých čias zrýchlilo a ako nás tlačí náhliť sa stále kamsi, hnať sa za niečím, podávať výkon…

Skladáme úlomky spomienok do skrine svojho života, v poličke s názvom rodný kraj…

 

Rodnokrajovo…

Fúha, pri ceste autobusom k mame mi spomienky lietajú do dávnych čias. Dobrodružné brodenie sa potokom, ktoré som milovala. Zbieranie konvaliniek – kytica z nich potom omamne voňala v obývačke dlho, dlho. Sobotňajšie výlety na lúku pod Kolombiarkom, s do zlatista opekanou slaninkou a špekáčikmi, s kuraťom pečeným v alobale či so živánkou – mama a krstná mama ju vyťahujú zo žeravého popola…

A hej, pravdaže, aj lezenie v kameňolome s bratmi.

 

Poučenie…

Prezradím vám príhodu z mojej mladosti – a prezradím vám zároveň aj to, že mám strach z výšok i bleskov.

Takže liezť v kameňolome, len tak bez istenia, je v takej situácii nápad nie príliš rozumný. A ešte hlúpejšie je sa pozrieť v takom prípade počas lezenia nadol. Ja som to spravila vo výške zhruba dvoch tretín steny. A keďže sa blížila búrka, bratia ma motivovali práve tým k rýchlemu lezeniu. Nepomohlo, búrku (bolo to našťastie len zopár bleskov, no rachot hromu sa rozliehal kameňolomom neskutočne) som prečkala – a nepohla som sa ani o centimeter. Bola som ochotná sa spustiť späť, nadol, čo bol úplne šialený nápad a určite by neskončil dobre. No hore ani za nič, ani o centimeter už nie vyššie, ani keby ma brat držal za ruku, nie, nie, nie, nijako.

Ako som z tej steny nakoniec odišla? No predsa do strany, preliezla som akýmsi zázrakom na  ľavú stranu, úplne na kraj a až na zatrávnený svah, kadiaľ som postupne zliezla nadol.

Poučenie z príbehu je jasné – nikdy, naozaj nikdy so mnou nelezte v kameňolome…

A, pravdaže, poučenie z príbehu je aj to, že človek v živote skôr či neskôr musí i zlé situácie, ktorých riešenie odkladá, nakoniec nejako riešiť.

 

Záverom…

Rodný kraj sa uložil v mojom srdci hlboko. Až tak hlboko, že tie prvé tri dni putovania lesom som mu chcela venovať – alebo sebe?

Dáme – nie, nie, nie, otázku nedáme – dáme spomienku, ktorú mám spojenú s rodným krajom v tejto chvíli…

Je večer, zimný večer, ticho sneží a dedinou sa rozliehajú kostolné zvony…

 

Elena  Predná Hora, 15.7.2017

Aj tu 3. – Teraz zatočíme s tými petíciami, pán prezident. . .

10.06.2025

Pustili sa podaktorí do prezidenta, že vraj petíciu o protiruských sankciách odmieta, referendum nevyhlási. Kadejaké výhrady uviedol – a podľa mňa možno veru s viacerými z nich súhlasiť. Poriešim najskôr protiruské sankcie. V prvom rade súhlasím s prezidentovou výhradou, že samotný Úrad vlády posudzuje škodlivosť sankcií pre nás [...]

Aj tu 2. – Pani sa vraj potešila, že to Fico . . .

09.06.2025

Podivná nenávisť tu vládne – lebo je normálne nesúhlasiť s niektorými politikmi, no nie ich vraždiť. Patologická niť sa ukázala už pri atentáte na premiéra Fica, ked podaktorí ten útok schvaľovali. Odvtedy mali možnosť pouvažovať o svojom správaní a prehodnotiť to, no zjavne čas podaktorým nestačil. Teraz pri pokuse o atentát v Kolumbii sa to naplno prejavilo. [...]

Aj tu 1. – Ďakujem, že ste to nevzdali, pani poslankyňa Marcinková

07.06.2025

Úlohou poslancov by malo byť zlepšovať život našich občanov. Bez rozdielu – nech sú v parlamente posadení za akúkoľvek stranu. Niektoré zákony sú však v štýle hlasovania „Jankov brat, Jožkov kamarát a Ferkova frajerka“ – vytvorili ich ľudia absolútne neznalí praxe či úplne ľahostajní ku potrebám občanov. Príkladom toho je i legislatíva pre [...]

Trump

Trump pre Reuters: Nie je jasné, či Irán ešte má jadrový program

13.06.2025 21:26

Izrael v piatok podnikol útoky na Irán, ktoré podľa najnovšieho vyjadrenia izraelskej armády zasiahli asi 200 cieľov vrátane jadrových a vojenských objektov.

SR Pečovská Nová Ves, Robert Fico

Fico telefonoval so Stockerom, s rakúskym spolkovým kancelárom plánuje neformálne stretnutie

13.06.2025 20:04

Premiér tlmočil ľútosť a sústrasť v súvislosti s tragickými udalosťami na strednej škole v meste Graz.

pavel  simecka  valasek  korcok

Predstavitelia Progresívneho Slovenska sa stretli s českým prezidentom Petrom Pavlom

13.06.2025 18:43

PS tvrdí, že je pripravené urobiť maximum pre obnovenie poškodených vzájomných vzťahov.

Ústava SR

Komisár Rady Európy: Slovensko by nemalo prijímať ústavné zmeny porušujúce ľudské práva

13.06.2025 18:14

Poslancov vyzval na dodržiavane zásad právneho štátu a ľudských práv všetkých obyvateľov Slovenska.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,167
Celková čítanosť: 10480602x
Priemerná čítanosť článkov: 3309x

Kategórie

Archív