Založ si blog

Čas detstva 7. – Rodný kraj. ..

Rodný kraj je slovo, ktoré leží každému z nás hlboko v srdci. Kým s vlasťou a vlastenectvom je to podľa mňa nie také celkom zrejmé, identifikácia nie je natoľko silná, u rodného kraja je to u väčšiny z nás láska celoživotná.

Miesto, kde sme sa narodili a prežili čas detstva sa nám hlboko vryje do srdca.  O rodnom kraji a o tom, ako sme s ním hlboko prepojení, pouvažujem v dnešnom blogu.

 

Rodný kraj…

Nie všetci v rodnom kraji prežijeme celý život. Niekedy z neho odchádzame kamsi za prácou, láskou, či v rámci rôznych iných životných okolností. Usadíme sa niekde inde, časť života trávime v „cudzine“, ktorá nám postupne vrastá do srdca a zapúšťame v nej svoje korene viac či menej hlboko.

Rodný kraj však nesieme ukrytý kdesi v sebe, stále je s nami…

 

A čo je rodný kraj?

Nie, nie sú to iba lúky a hory, dôverne známe miesta. Sú to i ľudia, ktorých poznáme „len tak od videnia“.

Mne sa stáva, že sa mi prihovoria ľudia v autobuse, keď cestujem pozrieť domov k mame – i po dlhých rokoch, ako som odišla z rodného kraja. Bolo to ešte v čase, kedy som študovala na vysokej škole, to som bývala doma málo a po skončení vysokej školy som odišla za prácou, usadila som sa na Prednej Hore.

Ste tiež stále „súčasťou sveta rodného kraja“?

 

Zmeny…

Je to zvláštny pocit, také návraty do rodného kraja s odstupom času. Kráčame vo svojich spomienkach miestami, ktoré kedysi boli a už nie sú. Pobiehame v nich ako dieťa prašnou ulicou rozpálenou letom, briežkom od školy na breh potoka, vtedy ešte živého a radostného… Nesieme z obchodu kanvičku s mliekom, v ústach cítime chuť vanilkovej, kakaovej či punčovej zmrzliny. Raz za čas sa v obchode objavila i zmrzlina pistáciová, tým sa stala  pre nás deti mimoriadnou.

Letný dedinský podvečer, kravy idúce dedinou z paše, dodnes mi znie v ušiach cengot ich zvoncov. Ľudia ich vyčkávajú na priedomí, dedina šumí debatou. Hrkotavý autobus  – okrúhly ako chrobáčik –  trpezlivo zastane na ceste a stádo kráv ho pomaly obchádza, kým si to bude môcť zamieriť do neďalekého mesta Svit. Nikto nikam neletí, čas plynie pohodovo a deň sa schyľuje k svojmu zmysluplnému záveru. Ach, áno, v takýchto chvíľach si uvedomujeme, ako sa životné tempo spoločnosti od tých čias zrýchlilo a ako nás tlačí náhliť sa stále kamsi, hnať sa za niečím, podávať výkon…

Skladáme úlomky spomienok do skrine svojho života, v poličke s názvom rodný kraj…

 

Rodnokrajovo…

Fúha, pri ceste autobusom k mame mi spomienky lietajú do dávnych čias. Dobrodružné brodenie sa potokom, ktoré som milovala. Zbieranie konvaliniek – kytica z nich potom omamne voňala v obývačke dlho, dlho. Sobotňajšie výlety na lúku pod Kolombiarkom, s do zlatista opekanou slaninkou a špekáčikmi, s kuraťom pečeným v alobale či so živánkou – mama a krstná mama ju vyťahujú zo žeravého popola…

A hej, pravdaže, aj lezenie v kameňolome s bratmi.

 

Poučenie…

Prezradím vám príhodu z mojej mladosti – a prezradím vám zároveň aj to, že mám strach z výšok i bleskov.

Takže liezť v kameňolome, len tak bez istenia, je v takej situácii nápad nie príliš rozumný. A ešte hlúpejšie je sa pozrieť v takom prípade počas lezenia nadol. Ja som to spravila vo výške zhruba dvoch tretín steny. A keďže sa blížila búrka, bratia ma motivovali práve tým k rýchlemu lezeniu. Nepomohlo, búrku (bolo to našťastie len zopár bleskov, no rachot hromu sa rozliehal kameňolomom neskutočne) som prečkala – a nepohla som sa ani o centimeter. Bola som ochotná sa spustiť späť, nadol, čo bol úplne šialený nápad a určite by neskončil dobre. No hore ani za nič, ani o centimeter už nie vyššie, ani keby ma brat držal za ruku, nie, nie, nie, nijako.

Ako som z tej steny nakoniec odišla? No predsa do strany, preliezla som akýmsi zázrakom na  ľavú stranu, úplne na kraj a až na zatrávnený svah, kadiaľ som postupne zliezla nadol.

Poučenie z príbehu je jasné – nikdy, naozaj nikdy so mnou nelezte v kameňolome…

A, pravdaže, poučenie z príbehu je aj to, že človek v živote skôr či neskôr musí i zlé situácie, ktorých riešenie odkladá, nakoniec nejako riešiť.

 

Záverom…

Rodný kraj sa uložil v mojom srdci hlboko. Až tak hlboko, že tie prvé tri dni putovania lesom som mu chcela venovať – alebo sebe?

Dáme – nie, nie, nie, otázku nedáme – dáme spomienku, ktorú mám spojenú s rodným krajom v tejto chvíli…

Je večer, zimný večer, ticho sneží a dedinou sa rozliehajú kostolné zvony…

 

Elena  Predná Hora, 15.7.2017

Cesta duše 5. – Sú dni . . .

24.02.2024

Poviem ti príbeh, zašepkala som včera. Iba mne? Dnes? A veď hej, prikývla som. Prší a prší dneškom. Ja si s dažďom rozumiem, no teraz tu mám príbeh plný slnka. O dva dni skôr vznikol, pravdaže. Slnko dopadalo na vzdialené kopce. Tenké zlaté lúče objímali vrcholce stromov a pozlátili zdychavské lazy a svahy nad nimi. [...]

Ale nooo 8. – Navrhujem SND nové umelecké dielo. . .

22.02.2024

Musíme sa kultúrniť nediskriminačne, povedala som si zamyslene, keď som čítala pohoršené reakcie k novému umeleckému dielu SND o Ježišovi https://christianitas.sk/skandal-okolo-blasfemickej-hry-jezis-z-montrealu-sa-stupnuje/?fbclid=IwAR38R953h9_sBRFnP-vmFnl6TjCwp87Htb9oBcEz00nQQK3bmAe_5ntNtq0 Že vraj nový filozofický pohľad to je, tvrdí SND. No veď dobre – nevidela [...]

Ale nooo 7. – Medzinárodný deň obetí zločinu. . .

22.02.2024

Výročie vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice sme si opäť pripomenuli, ako ukazuje link https://tvnoviny.sk/domace/clanok/881717-objednavatel-stale-nepyka-zhrnutie-toho-co-sa-udialo-za-sest-rokov-od-vrazdy-jana-kuciaka?utm_medium=Social&utm_source=Facebook&fbclid=IwAR0JfPkePBeV-BQRu_HC5ySS5uj2vD71uTHiV6AJwjwdSM9D0DFBJRNPcUA#Echobox=1708534015 Čas plynie, a ja akosi nie som [...]

tibor gašpar

Gašpar: Ak sa NATO nezmení na útočnú alianciu, budeme ju plne podporovať

25.02.2024 12:34

Podľa Gašpara je deklarovaná snaha vlády vynaložiť na obranu dve percentá HDP.

Volodymyr Zelenskyj, Olaf Scholz

Zostáva vám len pár hodín, predpovedali v Berlíne porážku Kyjeva. Prečo Nemci váhali s pomocou Ukrajine?

25.02.2024 12:00

Podporovať Ukrajinu, ale neprovokovať Putina. Proruská politika Berlína sa skončila fiaskom, no Berlín stále nepomáha tak, ako by mohol.

Oleksandr Syrskyj

Syrskyj navštívil veliteľstvo neďaleko frontu. Situácia je ťažká, Rusi neustále útočia, potvrdil

25.02.2024 11:37

Ukrajinskí vojaci sa sťažujú hlavne na nedostatok delostreleckej munície a munície do protileteckých zbraní.

Anka, Donovaly

So snehom je to cez prázdniny bieda. Napriek extrémnemu teplu si však stále môžete zalyžovať

25.02.2024 11:30

Na upršaných Donovaloch sme na kopci stretli len hŕstku ľudí – tamojšie stredisko je napriek súčasným podmienkam stále otvorené. Zimné radovánky však naďalej ponúkajú aj Oščadnica či Jasná.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,824
Celková čítanosť: 8851868x
Priemerná čítanosť článkov: 3135x

Kategórie