otvorene

Čo sa stane, ak by ste dostali v tomto štáte rakovinu vy sami, alebo váš blízky? Teraz vám popíšem, ako to vyzerá v slovenskej realite. Viem, sľúbila som dnes pokračovanie včerajšieho blogu. Je pripravené – ale niekedy nás život vyzýva meniť plán.

Takže v tejto chvíli výkop za  pána Milana.

Prosím, prosím, pomôžte mu, ak môžete.

Zaujímavý film vznikol pred časom – Táto krajina nie je pre starých sa volá.

A pre Slovensko by sme mohli spraviť jeho aktualizovanú verziu – táto krajina nie je pre starých a pre chorých.

Ha. Cítite šľahajúce dračie plamene, však?  Pred chvíľou sme skončili pracovnú poradu,  mohla som si veci zjednodušiť už pripraveným pokračovaním včerajšieho blogu – mám pred sebou ešte najmenej dve hodiny práce, lebo musím napísať a odoslať dve dôležité  veci. Ale nedokážem sa tváriť, že sa nič nedeje, že mi je to jedno – aj keď mám práve teraz vlastnej bolesti viac ako dosť. Nemôžem sa tváriť, že som hluchá, slepá a nemá. A ani vy by ste sa nemali.

Poviem vám príbeh – nie veľmi veselý…

Pán Milan z Nitry vo veku 66 rokov ochorel na rakovinu. Nevzdal sa, prekonal operáciu aj chemoterapiu. V tomto roku však liečba nezaberala a lekár mu predpísal liek Lonsulf, ktorý mu zlepšenie priniesol.  Ibaže liek nie je kategorizovaný od minulého roka. Pán Milan sa kvôli trom baleniam lieku zadĺžil na dôchodcu až-až – vyše 6000 eur. Nemá už na ďalšiu dávku. nepomohli jeho listy Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Národnej rade, ÚDZS SR,

či Prezidentskej kancelárii. Pomoc nepriniesol ani list jeho ošetrujúceho lekára poisťovni, podľa ktorého tento liek je jedinou šancou na zlepšenie pre pána Milana.

Minulý rok liek bol ešte v kategorizácii, teraz ho ministerstvo odmietlo zaradiť. Aj keď ide o liek, ktorý je podľa VšZP štandardnou a jedinou terapeutickou alternatívou pri liečbe rakoviny hrubého čreva.

Prípad popísal podrobne článok, ktorý dnes o polnoci priniesli aktuality.sk s názvom Dôchodca zaplatil za lieky na rakovinu 6000 eur, poisťovňa ich neprepláca.

Ak si kladiete otázku prečo byť a prečo vydržať v uliciach – dnes poviem môj názor na túto otázku.

Myslím, že by sme sa mali do tých ulíc postaviť väčšina. Všetci tí, ktorí naozaj vidíme, že takto sa žiť nedá. Že zmena je nevyhnutná.

A tak sa pýtam – ako je možné, že tento štát nechá pokojne živoriť ľudí – poctivo pracujúcich za žobrácke mzdy, aj po odpracovaní rokov ešte viac živoriacich v dôchodku?

Ako je možné, že za desiatky rokov platené odvody im nezaistí primeranú zdravotnú starostlivosť, keď ju potrebujú?

Nie, všetci nemusíme byť v uliciach…

Je tu skupina ľudí, ktorým tento spôsob fungovania štátu náramne vyhovuje. Tí v uliciach nemajú čo hľadať. Ale my ostatní máme. Svoju nádej. Svoju ďalšiu životnú cestu. Budúcnosť pre svoje deti.

Lebo tí, ktorí zastupujú tento štát, nepatria k slušnému Slovensku. A nemyslím si, že majú patriť k jeho budúcnosti.

Záverom…

Lonsulf má byť dostupný aspoň na výnimku. výrobca ešte v závere minulého roka požiadal opätovne o jeho kategorizáciu. Ministerstvo zdravotníctva SR mu doteraz neodpovedalo.

Iste, Lonsulf sa raz k Slovákom chorým na rakovinu môže dostať. Ale pán Milan ho potrebuje teraz.

Prosím ešte raz – pomôžte mu, ak môžete.

Elena  Stará Lesná, 14.5.2018