otvorene

Návrh strany Smer zastropovať odchodový dôchodkový vek je určite dobrý nápad. Podaktorí opoziční politici sa pritom tvária, že oni by predsa nechali ľudí odchádzať do dôchodku aj v 55 rokoch, ale nedá sa. Poradím politikom. No tak sa pozrime na to, odkiaľ na dôchodky zobrať.

Téma je jasné z názvu – dnes záverečné, jedenástkové pokračovanie mojej úvahy o slovenskom dôchodkovom systéme, ktorú som začala v Až do konca 8. – Rozprávka o slovenských dôchodkoch.

Odkiaľ má štát vziať na dôchodky?

Odborník INESS Radovan Ďurana nastoľuje otázku odkiaľ zobrať financie na dôchodky. Hovorí o troch možných cestách

• znížiť dôchodky,
• zvýšiť odvody,
• kumulovať stratu a doplniť systém verejnými financiami.

Myslím, že cesta zvyšovania už aj tak vysokého odvodového zaťaženia pracujúcich je zlý krok. O znižovaní beztak nedôstojných dôchodkov nehovoriac – kto by chcel prispievať do takého systému? Ostáva tretia cesta – verejné financie.

Nuž, kde ich nabrať? Poviem na to môj názor, najskôr však poukážem na „filozofický a praktický základ systému“.

Čím začať…

Ak staviame dom, potrebuje dobré základy.

Ideálne by podľa mňa bolo dôchodkový systém z generačného prestaviť na základnú filozofiu „sporíš na svoj vlastný účet“. Aj v prvom pilieri by to malo byť jasné, že v takom prípade filozofia „štát nebude mať na vyplácanie dôchodku pre Teba“ je zavádzajúca, lebo moje peniaze tam sú, ak sa snažím a pracujem. Tým by systém získal potrebnú stabilitu a nemenil by sa každú chvíľu, lebo je to zmluva občana so štátom a zmluvu nemožno jednostranne ľubovoľne meniť.

Podľa môjho názoru pomer 2/3 na vlastný účet a 1/3 na solidárne účely by bol primeraný. Tá tretina by pokryla dôchodky pre matky na materskej, rodinných opatrovateľov a ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Problém by bol vo financovaní prechodného obdobia – terajších dôchodcov by sme museli dofinancovať z verejných zdrojov.

No a odkiaľ má štát vziať na dôchodky?

Nedávať obrovské sumy na zbrojenie. O tomto som už písala opakovane. Len štedrejšia valorizácia dôchodkov na sedem rokov by stála miliardu podľa Radovana Ďuranu. No a? Osviežujem vám pamäť – iba za tento rok Slovensko chce investovať do obnovy výzbroje armády 2 miliardy.

Zamestnať slovenských nezamestnaných. V tomto čase sa voľné miesta ponúkajú aj pre málo kvalifikované skupiny občanov. Dovážajú k nám stovky pracovníkov zo Srbska či Rumunska investori, ktorých vláda draho stimuluje, aby podnikali práve u nás. Je preto stratou našich peňazí, ak potom zamestnávajú cudzincov – v takom prípade by nemali dostať od Slovenska žiadne podnikateľské stimuly, ani úľavy oproti slovenským podnikateľom. Tým by zamestnávatelia boli motivovaní motivovať našich nezamestnaných – a ak by to nerobili, ušetríme na obrovských stimuloch pre nich.

Pokladám za ekonomický nezmysel a zlé šafárenie, ak štát s halasom privoláva na Slovensko zamestnávateľov – a potom tam navláčia stovky zahraničných pracovníkov.

Určiť hranice solidarity. Verejne diskutovať o tom, koľko vynakladáme na rôznu pomoc iným krajinám. Je mi to ľúto – ak nemáme dostatok peňazí na primerané dôchodky vlastným občanom za poctivú dlhoročnú prácu, tak nebudeme poskytovať „pôžičky“ Grécku, efektívne zameriame pomoc krajinám tretieho sveta a nebudeme pomáhať ekonomickým migrantom. A už vôbec nikam nebudeme posielať našich vojakov (ale aby naši spojenci z NATO nepovedali, že s nimi nie sme solidárni, budeme sa za nich modliť).

A hlavne zastavíme všetky zlodejiny…

Jednu aktuálnu za všetky. Nie ste padnutí na hlavu, aby ste nechápali, že napríklad

• aj obrovské a pohodlné ryžovisko „zo zelenej energie“ v tomto štáte v prvotnej fáze bolo vytvorené účelovo,
• v prvej fáze sa nabalili „tiežpodnikatelia“ supervýhodne – a že tí tiežpodnikatelia nemali vešteckú guľu na víziu v čom na Slovensko práve teraz výhodne podnikať, ale konkrétnych lumpov, ktorí im to umožnili,
• podotýka, že zmluvy „supervýhodné ceny“ – skutočne inak ťažko nazvať sumu 430 eur/megawatt (pri bežnej cene 60 eur/megawatt) – sa uzavierali na 15, 20, údajne aj na 30 rokov,
• vôbec nie je náhodné, že sa mená tých „tiežpodnikateľov“ verejnosť nesmie dozvedieť. Novinári sa o to aj pokúsili nedávno, ako uvádzajú aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/587770/kto-najviac-zbohatol-na-fotovoltaike-vraj-ti-ktori-uz-firmy-predali/.

Až taký problém dôjsť ku konkrétnym menám by to ale nebol – určite by sme tam našli konkrétnych slovenských oligarchov. Možno by si tí šikovnejší čitatelia napríklad pozreli, čo sa krátko predtým predalo z veľkého biznisu – a k čomu sa „podnikateľsky“ prešlo. Nemyslím si, že by mala byť obchodným tajomstvom činnosť, ktorú realizovali podnikatelia v oblasti energetiky. Zoznam majiteľov firiem podľa mňa nemá byť obchodným tajomstvom, nepotrebujeme ani sumy ich ziskov.

Ak nám tu teraz zasa raz nakecávajú, že cenu elektriny budú musieť zdvihnúť, nuž pripomínam, že čisté zisky firiem v tejto oblasti sú vysoké. (Mimochodom – zaujímavá vyhláška je od pondelka 15.5.2018 v pripomienkovom konaní – platiť by mala už do 1. júla 2018. Hádajte, kto si ňou polepší.)

Záverom…

Vyzvime premiéra, nech vláda SR získa zoznam firiem s garantovanou cenou 430 eur/MWh – iste uznáte, že také dlhoročné dotovanie „neznámych osôb“ vzbudzuje oprávnenú nedôveru. A nech ten zoznam potom vláda uverejní.

Nemuseli by ľudia stáť v uliciach – to by snáď už postačilo na predčasné voľby.

Elena   Predná Hora, 17.5.2018