otvorene

V minulom týždni prebehla médiami správa, že Gréci to dokázali – samozrejme s našou pomocou. A ja som prekvapene počúvala a uvažovala som, čomu sa to tak veľmi vytešujeme a či naozaj nikto nevníma, aký je to nezmysel – „ten grécky úspech“. Poviem vám, odľahlo mi dnes nadránom – keď som objavila článok Komentár Daga Daniša : Kto mal pravdu o gréckej kríze. Človeka vždy poteší, keď objaví niekoho s podobným pohľadom na vec.

Rozoberme si teda problém…

Záchrana Grécka…

Keď sme poskytovali Grékom pôžičku, bolo z radov verejnosti počuť plno rozhorčených hlasov. Nielen pre samotný fakt, že sme sa zadlžovali kvôli inému štátu a jeho rozšafnému hospodáreniu, ale aj kvôli skutočnosti, že Gréci na tom boli z hľadiska sociálneho životnej úrovne lepšie ako bežný slovenský občan. A niektorí predvídavo uvažovali tom, prečo sa to vôbec nazýva pôžičkou – lebo o vrátení určite nebude ani reči.

Čo Grécko zvládlo?

O vystúpení Grécka zo záchranného programu nie je ani reči – bohapusto tárali médiá. Akurát, že už dostali poslednú, v poradí tretiu, výhodnú pôžičku z eurovalu. Teraz by mali začať hospodáriť – a realizovať ďalšie prípadné pôžičky mimo neho, t. j. v rámci normálnych trhov.

Je otázne, ako sa im bude dariť – lebo budú musieť fungovať v úsporných opatreniach a zároveń eurovalu platiť i umelo nízke úroky z úverov. No i na ich splácanie si budú požičiavať (už na bežných trhoch za tie vyššie úroky, pravdaže). A to až do roku 2037, kedy by mali začať konečne začať dlh z eurovalu splácať – čo by mu malo trvať do roku 2060.

Je, pravdaže, veľmi otázne, čo z neho naozaj splatia.  Už teraz predstavitelia MMF vyhlasujú, že reálne je grécky dlh nesplatiteľný – a že sa bude musieť časť z neho odpustiť. Namiesto radostného pocitu „z úspechu, ako sme pomohli Grécku“ sa treba radšej triezvo pýtať, koľkože budeme musieť na ten dlh prispieť z tých dvoch miliárd, čo sme Grékom podľa bývalého premiéra Fica „nedali, len zaručili“…

Ako sme v skutočnosti Grékom pomohli…

Dnešné Grécko rozhodne nie je krajinou jasajúcou nad svojim ekonomickým úspechom. Úsporné opatrenia doviedli krajinu ku 25%-nej nezamestnanosti, v skupine mladých ku 44% až 58%-nej. Mnohým Grékom chýbajú peniaze na základné životné potreby, v krajine sa šírila tuberkulóza. Ľudia boli nespokojní, z programu pomoci chceli vystúpiť.

A čo ďalej?

To, čo skôr alebo neskôr príde, bude reštrukturalizovanie gréckeho dlhu, ktorý je 289 miliárd eur . Po slovensky nastane bankrot štátu.

Myslím, že Daniš v hore spomenutom článku má na vec rozumný pohľad. Ak by Gréci v tom 2009 boli vyhlásili bankrot, časť veriteľov – bankárov by prišla o časť peňazí, ale Gréci by už dnes boli niekde inde. Vďaka bratskej pomoci sa ich dlh dlhodobo zväčšoval, strácala sa dôvera i ochota obyčajných ľudí ísť v tomto experimente a – a to je hlavné, bremeno straty peňazí sa presunulo z bankárov na nás všetkých.

Zaujímavú informáciu priniesol dnešný článok Záchrana pre Grékov skončila, jazvy zostávajú. Väčšina tých „záchranných peňazí“ bola preinvestovaná na splácanie omeškaných splátok dlhu s úrokmi pre veriteľov, splátky veriteľom – súkromníkom a na kapitálové posilnenie bánk. V skutočnosti na grécky štátny rozpočet šlo len 9,7% z celej tej „eurovalom požičanej“ sumy. Aj vám je z takej pomoci nevoľno? Už vám je jasné, komu sme nabaľovali vrecká?

Záverom…

Nuž, ako to povedať slušne?

Milí spoluobčania – ak by ste ma mali niekedy zachraňovať tak ako Grékov, nezachraňujte ma, prosím…

Elena          24.8.2018