TA3 priniesla včera večer správu o tom, ako sa štedro začínajú v slovenských nemocniciach rozdávať hygienické balíčky pre pacientov. So sprchovým gélom a šampónom na vlasy, toaletným papierom a mydlom.
Múdrejší čitatelia nahliadli pod povrch tejto „úžasnej správy“ a internet pod článkom zaplavili vyjadrenia o tom, že toaletný papier a mydlo by mali byť voľne dostupné v potrebnom počte všetkým pacientom – a nie to vydávať v jednom balení za láskavosť a nadštandard, že sa im to niekde (aj to nie vo všetkých nemocniciach Slovenska!) poskytuje. A keďže svet je malý, viacerí poukázali aj na svoje skúsenosti s fungovaním bežnej zdravotnej starostlivosti v zahraničí.
Toto je spravodlivosť na slovenský spôsob…
Napríklad…
… v Rakusku dostanu pacienti tasticku a tam je sprchovy sampon, sampon na vlasy , hreben , zubnu kefku aj zubnu pastu, oktem toho v jednej nemocnici boli zakazane pacientom nosit papuce koli hygiene, ale dostavali vsetci protismykove ponozky a pyzamo je tam uplne normalne ze dostavaju erarne, na oddeleni je stolik, kde je rychlovarna konvica, rozne caje, kavy, cukor, med, mineralky, dzusy a tie su pre pacientov, alebo navstevy, ktore su u pacientov…
Najviac výpovedné je vyjadrenie Štefana Páala, ktorý uviedol, že pracuje 7 rokov ako zvárač v Holandsku.
…Zarabam 5x viac ako na Sk. Platim si zdravotku tu vo vyske 112e. Na Slovensku za to iste 365e mesacne. Vcera vecer ma hospitalizovali. Na izbe na polohovatelnej posteli s dialkovym (kazda postel) ma cakal zupan, uteraky viacerych rozmerov. Po ulozeni sa som sa spytal sestricky, kde si viem kupit nejake jedenie lebo som hladny. Povedala, ze take tu nie je . Tu je vsetko zadarmo, co vam mozem doniest? Hovorim, neviem co mate a vtlacila do izby taky pult nalozeny zo vsetkym. Poskladal som si taky sendvic o pol 9 vecer . Sunka, syr, maslo, caj pomaranc – ze som len vzdychal do polnoci. Na izbach mame na dvoch miestach dezinfekčne kremy, ktore pri prechode odporucaju uzivat, zachody a sprchy top stav. Cistucko tip top. Kazda postel zvlast televizor bez diery na vhodenie mince. Na stenach drziaky na nahradne stolicky. Tu nikto nestoji okolo pacienta, nemocnicne skrinky su elegantne, polohovatelne prakticke a čiste. Usmievavy personal…“
Ťažko komentovať, však?
A nie, to nie je všetko, čo vám chcem dnes povedať. Ešte popíšem, ako jednoducho v tomto štáte umlčiavajú obete pochybení lekárov – keď nielenže nedostanete takú starostlivosť, akú popisujú ľudia vyššie, ale ešte vám aj zavinia smrť blízkeho alebo trvalé poškodenia zdravia.
Toto je spravodlivosť na slovenský spôsob…
Nemôžete sa sťažovať… Lekárska komora vám umožní sa sťažovať, ale do troch mesiacov po čine musíte mať v ruke dôkaz o pochybení, aby ste tak mohli konať. Podaktoré obete v SR aj po roku a pol nemajú v rukách ani len záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V situácii, ktorá síce preukázane bola pochybením lekára, ale stala sa pred viac ako rokom, Komora lekárov konať nemôže (v zmysle § 66 ods. 2 zák. 578/2004 Z. z.).
Aké jednoduché, však?
Toto je spravodlivosť na slovenský spôsob…
V tomto štáte odstavia obeť od procesu… V trestnom konaní vystupuje prokurátor a páchateľ, ktorý má všetky možné práva. Obeť sa nemôže vyjadriť ani ku výške trestu, nemá nárok na neverejný proces, nemá nárok na bezplatného právnika, ak jej príjem je vyšší ako hranica životného minima. Všetky lehoty pre obete sú „odpovedaj do troch dní“ (nie pracovných), a polícia, vyšetrovatelia vám posielajú veci často práve v piatok, spis uzavierajú – ako v prípade môjho syna, ktorý zomrel vinou lekárky – v predvečer Vianoc.
Toto je spravodlivosť na slovenský spôsob…
Pochybenia lekárov nie sú ničím výnimočné, ani zriedkavé v tejto spoločnosti. Napriek tomu štát v ich prospech po dlhé roky reálne nekoná. Tresty na Slovensku sú pri závažných pochybeniach s následkom smrti dieťaťa s ťažkou celoživotnou traumatizáciou blízkych a devastáciou života rodín sú smiešne, pár tisíc eur pokuta pre nemocnicu a podmienečný trest pre páchateľa. Súdne spory sa vlečú roky, osem – desať- i viac rokov – kým ľudia nevzdajú sa, alebo nezomrú.
Ako píše článok v denníku Pravda https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/273293-v-spore-s-lekarom-tahaju-pacienti-za-kratsi-koniec/ „…O tom, koľko lekárov bolo odsúdených za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, súdy oddelené štatistiky nevedú, preto dnes nie je jasné, či pochybení lekárov pribúda…“
„…Právnik Pavol Erben tvrdí: „Z mojej praxe mám dvoch klientov, v prvom prípade sa súdime už osem rokov, v druhom to pacientka po piatich rokoch vzdala.“ Išlo o pacientku s rakovinou, lekár jej nesprávne stanovil diagnózu a rakovinu neodhalil. „Napriek tomu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uznal pochybenie lekára, súd trval tak dlho, až to pacientka vzdala,“ konštatuje právnik. Zdĺhavé procesy podľa neho odrádzajú pacientov, aby sa domáhali zadosťučinenia na súde…“
Toto je spravodlivosť na slovenský spôsob… Namiesto nastolenia spravodlivosti tento systém obete pochybení lekárov umlčiava.
Papier znesie veľa – podľa platnej legislatívy sa môžete obracať na ceste za spravodlivosťou kade – tade – od UDZS SR, cez políciu, súdy, štátne inštitúcie – ministerstvá…
V skutočnosti ako obeť pochybení lekárov ste vystavení len nekonečnému utrpeniu – sekundárnej traumatizácii zo strany páchateľa pri jeho „práve na obranu“ a systémovému týraniu v dôsledku postupu štátnych inštitúcií. Obete pochybení lekárov na Slovensku tak musia popri smrti svojho dieťaťa čeliť aj zavádzaniu, bezpráviu, sú bez reálnej pomoci štátu k zmene tejto pre ich rodiny neľudskej situácie.
My, matky Otvoreného listu, čakáme na ďalšie stretnutie s kompetentnými – zatiaľ márne. Jedine komisárka pre deti pani Tomanová a ombudsmanka pani Patakyová si naplánovali stretnutie s nami. Kladieme si už len otázku, kto, kedy a akým spôsobom dosiahne zmenu situácie obetí pochybení lekárov v tejto spoločnosti – lebo odpoveď na otázku, či v tejto spoločnosti sú práva páchateľa a jeho obete spravodlivo nastavené, už dôverne poznáme. Nie sú, v tomto štáte sa oplatí byť páchateľom.
Toto je spravodlivosť na slovenský spôsob…
Elena 12.10.2018
P.S.:
Právo je pre obete pochybení lekárov v tejto spoločnosti nevymožiteľné. V prípade môjho syna právoplatne odsúdená páchateľka beztrestne mňa sekundárne traumatizuje a porušuje ľudské práva môjho syna, ktorého smrť zavinila, vyhláseniami o nižšej hodnote života ľudí s postihnutím a nemožnosti rodiča mať také dieťa rovnako rád ako zdravé.
9.9. 2018 prešiel rok od posledného pojednávania. Sú porušované moje ľudské práva.
Toto je spravodlivosť na slovenský spôsob…
Bohužiaľ, toto sme dosiahli prevratom v r. ...
Vynikajuci clanok! ...
Celá debata | RSS tejto debaty