Založ si blog

S láskou 1. – Priezračné okamihy. . .

 

Máte také miesta, ktoré hlboko oslovujú vašu dušu?

Hovoria s vami láskavo, cítite sa tam voľne a slobodne, vzduch je tam voňavejší, slnko tam svieti žiarivejšie. No tak, viete o čom hovorím, máte tiež také miesta, však? Pre mňa je jedným z takých miest, ktoré roztancujú moje srdce vyhliadka. Teraz dvojnásobne skrásnená jeseňou. Bežím tam, keď mi je smutno. Sedela som tam i v nedeľnom popoludní v záplave slnečných lúčov, farieb a nežného tepla.

Ach, hej, pre toto milujem jeseň – ten hrejivý slnečný svit, prenikajúci dňom až do jeho najhlbšej podstaty. Nepáli horúcim dychom ako v lete, hladká svojimi lúčmi neskutočne jemne. Zlatistosť slnka ešte znásobuje zlatožltá farba lístia všade naokolo, sem-tam premiešaná sýtou červeňou. No celá ja, táto jeseň – napadlo mi náhle v priezračnom okamihu uprostred tej zlato-červenej záplavy – tiež mám vlasy občas blond, inokedy zasa v rôznych odtieňoch červenej.

Naozaj to bol priezračný jesenný okamih – vlastne celá hŕba priezračných okamihov, sedela som na vyhliadke pár hodín. Diviaky rozryli celý chodník, aj miesta kde som sedávala – a tak som si našla povyše v kopci v lese malé, slnkom nádherne zaliate miesto. Bolo to čarokrásne miesto, s výhľadom až ku sysľom, dolu pod cestou a do diaľky na modrasté kopce. Les ma ukryl vo svojom náručí a ticho som si čítala knihu, ktorá sa ku mne kedysi dostala náhodne, z antikvariátu pri objednávke učebníc pre dcéru, zaktivizovala sa teraz v mojich myšlienkach. Vlastne viem presne, kedy som ju tu čítala, na Veľkú noc – vám to nehovorí nič, mne veľa. Ešte stále presne neviem, čo mi chce kniha povedať, no cítim jej zvláštnosť.

Ticho lesa náhle prerušili pravidelné zvuky, kroky drobných kopýtok – v prvej chvíli mi úplne nelogicky napadlo, že medveď (no nelogicky, s medveďom ma prepojila vízia cesty lesom),   takmer ihneď som sa však z mrazivého strachu spamätala – no tak, Elena, veď kopytá... Tak žeby tie diviaky sa vracali lesom uprostred popoludnia? Uff, nie, kdeže, to dievčatá – i moje dieťa – dorazili na vyhliadku na koňoch. Po chvíli chodníkom odklusali a obklopovalo ma znovu ticho.

Vzduchom poletovali listy, po jednom sa váhavo odliepali zo stromov všade naokolo, ticho a pokojne sa kĺzali k zemi. Snažila som sa ich let nafotiť – no zrejme sú veci, ktoré nemožno len tak zachytiť na fotografii – a možno len ja fotograf – laik nepoznám tie správne finty. Ach, áno, sprevádzal ma tam môj najlepší priateľ, vietor – našiel ma v lesnom zátiší a hádzal mi listy znovu a znovu. Všade okolo mňa plávali vzduchom, zo dvakrát mi nejaký z nich vmotal do vlasov. Čistinka sa ticho trblietala v slnečných lúčoch. Milujem také chvíle čistej radosti zo života. Neviem, kto z vás mi v tejto chvíli rozumie s tými „priezračnými okamihmi“  – vlastne poznám len jediného človeka, ktorý by mi asi naplno porozumel, lebo je rovnaký ako ja – teda, aby ste to nepochopili zle, je to Nat Jessel, hrdina môjho srdca zo Šmídovej trilógie o čistých radostiach nášho života. Rozlúčila som sa s vyhliadkou v neskorom popoludní.

A hej, včera som sa lúčila s popradským vraním parkom. Slnko sa prepletalo korunami stromov, vrany namiesto parkom lietali popri autobusovej stanici, vzduchom sa nieslo ich hlasné krákanie. Mám zrakový typ pamäte, viem si ten okamih i teraz na chvíľu privolať. A s vami sa podelím o pár fotiek…

 

 

Záverom…

Dáme nejakú náhodnú myšlienku otvorením knihy? No veď hej … „To svetlo v tme svieti – a tma ho nepohltila…“

Hm, čo vám to hovorí? Ja presne viem, čo to hovorí mne – a zajtra to prezradím aj vám…

 

 

Elena    16.10.2018

 

P.S.: Fotografie sú moje ako píšem – z vyhliadky, ale aj tie z vranieho parku ešte v tejto jedenástke nahodím…

 

Naozaj 1. – Ako oblaky. . .

27.05.2024

Píšem často blogy aj s politickými témami, no v skutočnosti politika u mňa z hľadiska záujmu má mínusové hodnoty. Keby to bolo na mne, moja vodnárska duša by zariadila svet, v ktorom by neboli žiadne štáty, a hrabivci by nemali nahrabané majetky. Putovali by sme každý kam nás len oči povedú, voľne a bez akýchkoľvek obmedzení. Ako oblaky. Oblaky sú v mojom [...]

Lebo 7. – Bude bez milióna a bez fúzov? Veru nie.

22.05.2024

Nuž, tomu sa hovorí chlapské slovo. Zaujímavú stávku vyhlásil český lekár, ktorý pracuje vo Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe, ako uvádza článok v linku https://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Bludny-balvan-za-ivermektin-Vse-jinak-Vsadim-se-o-milion-Je-tu-studie-755683 Bludný balvan, udelený členke Rady ČT za ivermectin ho pohol k činu. Stratil už trpezlivosť s [...]

Lebo 6. – Upokojovači. . .

21.05.2024

Čo by ste si mysleli o odborníkovi, ktorý by týranej obeti začal vykladať, aby s agresorom nastolila dobrý vzťah, aby s ním uzavrela zmier. Aby už nepripomínala, že jej ublížil a tvárila sa, že to je všetko preč. Asi by ste si poťukali po čele, a pouvažovali, že ktovie ako si ten fušer školu spravil. Situácia v našej spoločnosti je presne taká, ako v spomenutom [...]

NRSR, parlament, poslanci

Prieskum: Voľby by v máji vyhral Smer, náskok pred druhým PS je minimálny

27.05.2024 20:10

Hranicu zvoliteľnosti by prekročila aj SNS a Republika.

nehoda, horná streda

Počas zásahu na D1 do nich vrazil kamión, dvaja hasiči zahynuli. Šutaj Eštok vyjadril rodinám sústrasť

27.05.2024 18:10, aktualizované: 21:40

Diaľnica bude podľa polície uzatvorená do obhliadky.

žilina, polícia,

Len 16-ročný mladík namieril BMW do skupiny ľudí, jeden človek skončil v nemocnici

27.05.2024 17:53

Vyšetrovateľ na obvineného spracoval podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby.

ZSSK, vlak, zeleznice, IC, stanica, lokomotiva, pracovnik

Vlak v Podolínci zraziť malé dievčatko, doprava je smerom do Starej Ľubovne zastavená

27.05.2024 17:49

Dieťa malo utrpieť zranenia, ich rozsah nateraz nie je známy.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,881
Celková čítanosť: 9107426x
Priemerná čítanosť článkov: 3161x

Kategórie

Archív