otvorene

Že vy žiadne exekúcie na krku nemáte? Vážne? Aj ja som si to o sebe myslela – kým som sa nedočítala, ako sa idú exekúcie v tomto štáte doriešiť.

Veď počkajte…

Exekučná amnestia…

Hovorilo sa o riešení exekúcií už dlhšie – a aj ja som pred časom v blogu písala o tomto probléme. Valí sa ako balvan dlhé roky nielen životom dlžníkov, ale aj celej našej spoločnosti – lebo zaťažuje súdy. Problém však každý zrejme vidíme v niečom inom.

Ja osobne vidím ako problém aj situáciu dlžníkov a som za riešenie situácie, isteže. No som za to, aby sme jednoznačne rozlíšili tých, ktorým je skutočne potrebné pomôcť a tých, ktorí s neplatením svojich dlhov ťažkú hlavu nerobia, snažia sa len vyšpekulovať ako obísť povinnosti a obabrať tých ostatných. Lebo chudákov dôchodcov, ktorí sa zadlžili a nemajú na chleba kvôli tomu, nie je medzi dlžníkmi drvivá prevaha. Je tam i kopa darebákov – hlavne vo vzťahu ku zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Verzií riešenia bolo navrhovaných viacero…

Najnovšia verzia príbehu podľa vlády je nasledovná – amnestia na exekúcie síce nebude, ale Ministerstvo spravodlivosti SR plánuje zastaviť všetky exekúcie staršie ako 5 rokov, v ktorých sa za posledných 18 mesiacov nepodarilo vymôcť viac ako 15 eur.

Neviem veru, ja by som určite nezastavila exekúcie voči dlžníkom v zdravotnej a Sociálnej poisťovni, Obyčajní ľudia si nenarobili v poisťovniach státisícové dlhy, tak hádam pár desiatok či stoviek eur – ako istinu dlhu – by zaplatiť zvládli. Môže ísť však i o tiežpodnikateľov, ktorí narobia miliónové dlhy, niekto to za nich musí zatiahnuť v zdravotnej aj sociálnej oblasti – a oni si pritom veselo už tiežpodnikateľujú inde. Myslím, že i pri toľko medializovanej vražde Jána Kuciaka  a jeho partnerky Martiny sa objavila figúrka údajného sprostredkovateľa vraždy, ktorý si žil spokojne a dlhy (v Sociálnej poisťovni tuším) mal vyše milióna eur. Mám už dosť takých indivíduí, ktoré len parazitujú na iných, bezohľadne, na ich úkor – veď to niekto za nich v Sociálnej či zdravotnej poisťovni zatiahne, nie?

Ako predísť veľkým dlhom v zdravotných poisťovniach a Sociálnej poisťovni…

Je potrebné stanoviť jasné hranice takýmto tiež podnikateľom do budúcna – ak dlh voči poisťovni zdravotnej či Sociálnej prekročí zo strany fyzickej osoby – podnikateľa sumu 2000 eur a u podnikateľa – osoby právnickej sumu 10 000 eur, mala by byť zákonná povinnosť zrušiť dotyčnému dlžníkovi podnikanie s dodatkom, že až do vyrovnania všetkých dlhov nesmie začať znovu podnikať. Nešlo by o pozastavenie, ale o zrušenie povolenia  – a tak by si dlžník rozmyslel, či bude dlhy tvoriť. Rovnako by som zaviedla povinnosť nepovoliť účelový prepis majetkov dlžníkov na iné osoby bez vysporiadania všetkých jeho dlhov a povinnosť pokladať za neplatný každý prepis, uskutočnený rok pred pozastavením činnosti kvôli dlhu.

Úmysel ministra spravodlivosti je dobrý…

Odbremeniť súdy, aj dlžníkov neschopných splácať dlhy. Dlhy by v konkrétnych prípadoch prestali narastať, pozastavili by sa, ak by ich nikto opäť nevymáhal. Čo nikto v mnohých prípadoch nebude.

Lenže v praxi vystanú problémy – ako poukazuje právnik Ficek (moc múdry pán podľa mňa, už som sa ním viackrát inšpirovala v rôznych oblastiach) – pretože ak by mala platiť trovy doterajšieho konania oprávnená osoba, tak sa na ne poskladáme v mnohých prípadoch my všetci. Väčšiu časť dlhov tvoria totiž dlhy voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Namiesto dlžníkov by sme tak my všetci platili exekútorov, ktorí ich vec riešili.

To sa mi nepozdáva…

Šlo by o milióny eur – a v mnohých prípadoch dlžníkov, opakujem to, nejde o chudákov dôchodcov, ale aj o dlžníkov – podnikateľov, ktorí pokojne mohli prepísať majetky na iných, či nechať skrachovať firmu, aby boli neexekuovateľní – žijú si pohodlne a rozhodne nie v biede. Myslím, že náklady exekúcie by mali splatiť so samotnými dlžníkmi aj ich príbuzní, prípadne všetci tí, ktorým počas podnikania darovali niečo zo svojho majetku. Pomoc vo vzťahu ku exekúciám by sa mala týkať len dlžníkov – jednotlivcov ako fyzických osôb, a nie podnikateľov.

Exekútori…

Ach, áno, práve na nich som v tejto chvíli zamerala svoju malígnu pozornosť.

To, čomu by som vo vzťahu ku exekúciám sa venovala, sú náklady na exekútorov, tie sú neúmerne vysoké. V apríli 2017 formou vyhlášky im síce možné poplatky znižovali – ale i tak je suma nimi účtovaná riadne vysoká. Zákon im povoľuje účtovať 60 eur mesačne,  môžu účtovať aj celý rad ďalších úkonov, pričom získavajú aj 20 percent zo sumy, ktorú vymôžu (maximálne však 33 000 eur). Znížila by som tie ich paušálne poplatky na 10 eur mesačne pokojne, aj tak by prežili bez problémov. A práve teraz by to bolo veci na prospech – treba im znížiť sadzby, ktoré môžu účtovať. Neviem, nedočítala som sa o nich žiadne pekné veci – a osobne som zatiaľ žiadneho nestretla, našťastie.

Je potrebné sa naozaj kritickým okom pozrieť na to, čo si exekútori účtujú – keď napríklad i zákon im nahráva. Ako píše článok s názvom Byť zamestnávateľom je „úžasné!“ , posledná novela Zákonníka práce zaviedla zamestnávateľovi povinnosť suplovať prácu exekútorov, zadarmo, pravdaže  – musia nielen vypočítať a vykonať zrážky zo mzdy, ale aj vydávať potvrdenia o vykonaných zrážkach a komunikovať s exekútorom o nemožnosti zrážku vykonávať, vyžiadavať od predchádzajúceho zamestnávateľa doklad o zrážkach a pokračovať v nich.

Nehanbia sa o peniaze oberať aj starobných dôchodcov, ktorí si chcú privyrobiť – pardon, berú od nich poplatok. Pretože starobný dôchodca nemá doklad od predošlého zamestnávateľa, musí si žiadať doklad o tom, že nemá vedenú exekúciu od Slovenskej komory exekútorov. Zaplatí zaň 2,50 eura exekútorom.  Scestné, nie?

Bolo by načase riešiť razantne všetkých špekulantov a podnikateľov – neplatičov…

A vlastne by sa to malo aplikovať nielen na náklady exekúcií, ale na všetky dlhy. Ak na niekoho prepíše napríklad podnikateľ dom ako dar, iste je to človek, ktorý ho má úprimne rád – a ochotne mu potom pomôže v ťažkej situácii, za ktorú určite možno pokladať potrebu splatiť prípadné dlhy darcu voči štátu, však? Určite by sme sa zbavili podvodných darov, ak by bolo možné ich obdarovanému v prípade ťažkej životnej situácie dlžníka, ktorou nepochybne je neschopnosť platiť svoje dlhy, odňať a vyrovnať nimi jeho dlhy. Bolo by to určite spravodlivejšie, ako keď sa za dlžníkov – podvodníkov skladáme my všetci.

Záverom…

Exekúcie sú z môjho pohľadu problém, ktorého riešenie zo strany vlády je potrebné a naozaj túto snahu oceňujem. Rozumiem tomu, že nájsť vyhovujúce riešenie nie je jednoduché – je potrebné brať do úvahy veľa faktorov, ktoré ja ako laik nepoznám všetky.

Myslím si však, že nie je v poriadku, aby sme sa skladali exekútorom na ich predražené náklady v prípadoch, ak by mala trovy konaní platiť ako oprávnená osoba Sociálna poisťovňa.

Malý tip zadarmo, pán minister spravodlivosti – inovujte urýchlene zákon o úžere. Dlžník by mal platiť dlh a tak najviac 5-percentný poplatok exekútorovi. Všetky poplatky exekútorom, ktoré sú vyššie, by boli kvalifikované ako úžera – a ich vymáhanie trestné, aj spätne v tých starých riešených exekúciách. Ak sme dokázali spätne zrušiť Mečiarove amnestie, nuž pokojne môžeme i tie poplatky pre verejné blaho zrevidovať.

Nebojte sa, exekútori sa nebudú zo zúfalstva vešať, tak ako to robila nejedna obeť ich exekúcií…

Elena   27.10.2018