otvorene

Lekárovi, ktorý operuje menej ako 20 prípadov hrubého čreva ročne, zomiera 10x viac pacientov ako lekárovi skúsenému, s vyšším počtom operácií.

Je to vraj jeden z dôvodov, kvôli ktorým sa vízia pre zdravotníctvo sa dostala dnešnou polnocou do médií. V priebehu 11 rokov sa majú podmienky v ňom zlepšiť – a tak trochu hovorme o terajšej situácii, a o tej vízii a o mojej vízii…

Aj o tom, čo by pacienti potrebovali najviac…

Moja symbolická 11…

V úvode spomenutá štatistika o výrazne rozdielnych počtoch mŕtvych v závislosti od skúsenosti operujúceho lekára nie je môj výmysel, uvádza ju v dnešnom článku

www.slovensko.hnonline.sk/1924922-vizia-pre-zdravotnnic tvo-sa-naplnil-o-11-rokov

Ktorému z tých dvoch lekárov by ste sa nechali operovať? V súvislosti s tým mi napadá, že by mali byť vyvesené informačné údaje pre každého lekára o tom „ako to dopadlo“. Lebo tieto štatistiky o natoľko významných rozdieloch nemá pacient bežne k dispozícii. A to ani nehovorím o tom, že často skúsený lekár operuje ťažšie stavy, takže rozdiel úspešnosti v dôsledku toho ja osobne pokladám za ešte významnejší.

Jedenásť rokov potrvá, kým sa veci dostanú do dnes predpokladaného stavu. Možno teda, verme že áno, lebo bilancia súčasného stavu je neradostná. V priebehu  jedenásť rokov by sa mala zdostupniť starostlivosť – mala by sa údajne rozšíriť sieť nemocníc.

Podľa mňa sa pre úspešnosť takéhoto kroku pritom musí zadefinovať základný balík zdravotnej starostlivosti – v ktorom nemôže byť, že pracujúci ľudia si budú platiť za chrípku a bezplatne sa bude niekto povaľovať na protialkoholickom liečení 27 krát. Mala by sa nastaviť hranica nezodpovedným a nečestne konajúcim poistencom. A mal by sa zaviesť systém malusov a bonusov, rodinné účty.

Vízia vlády o tom konkrétne nehovorí.  A nehovorí nič ani o tom, ako táto vízia dopadne.

Lebo povedzme si na rovinu, vízií o zdravotníctve sme tu už mali ajajaj…

Bola to vízia ZDRAVOTNÍCTVA DO ROKU 2050, tú zostavili medzinárodní odborníci vo vzťahu ku  Európe s názvom Odysea zdravia ešte v roku 2006. Upozornili v nej na potrebu rozsiahlych reforiem v členských krajinách. Je rok 2018 a Slovensko sa začína hýbať dopredu, možno. Tak trochu cynicky dodám, že podstatou Odysey zdravia bola myšlienka o potrebe zavádzať inovácie do zdravia, sprístupniť ich obyvateľstvu. Skutočne neviem, v smere čoho šiel minister Uhliarik (no vlastne viem „prachy-prachy-prachy a lobistické tlaky ryžovačov na zdravotníctve to boli, rozhodne nie záujem občanov), keď rozhodol o „vzorčeku smrti“. Na Slovensku sa totiž matematicky zvažuje, či sa oplatí ekonomicky investovať do liečby niekoho novým drahým liekom.

Bola tu aj vízia Penty – vízia 2025, tá pravdaže hovorila o potrebe deregulovať zdravotníctvo, hoci to v roku 2010 prezentovala formou esejistickej súťaže. V roku 2015 vytiahla aj konkrétnu víziu s viacerými možnosťami výšky platieb a tým aj kvality ponuky služieb. A stále sa tu komihajú vízie zdravotníctva rôznych politických strán, vízií zdravotníctva je skrátka neúrekom…

To, čo potrebujeme ku naplneniu vízie, je podľa mňa verejná diskusia o podobe zdravotníctva, ktorú tu chceme. Lebo tak stojí otázka, AKÉ ZDRAVOTNÍCTVO TU CHCEME O ROKOV MY VŠETCI. Nie ministerka, nie vláda, nie nejaké politická strana, ale MY VŠETCI.

A keď už som sa rozbehla takto na svitaní v téme zdravotníctva, dodám ešte pár slov.

Pravda a lož o slovenskom zdravotníctve…

Opakovane som v mojom blogu poukázala na to, že v systéme, ktorý funguje v oblasti zdravotníctva na Slovensku, sú poctivo platiaci poistenci všetkým možným, len nie poistencami poistného systému. Lebo ten u nás nastavený len ťahá od poctivo pracujúcich a platiacich poistencov ďalšie peniaze popri daniach a rôznych odvodoch. Je to len jedna z daní, akurát že inak nazvaná.

V čestne nastavenom poistnom systéme tohto typu by mali byť osobné účty – dáš si tam, dostaneš. Solidarita by vládla s tými, ktorí majú závažnú chorobu či postihnutie. Nevládla by s nezodpovednými a nečestnými. Teraz de facto svojimi odvodmi nútene sponzorujeme kadejakých nečestných či údajne neúspešných podnikateľov , ktorí neodvádzajú odvody na svojich zamestnancov (komu sa v podnikaní nedarí a nevie platiť povinné odvody za zamestnancov, nech ide kopať kanále a nepodniká). A rozhodne nejde o malé sumy, ktoré tí ľudia prefláknu a neplynú do zdravotníctva, či do oblasti dôchodkov.

Otázka nastavenia zdravotníckeho systému u nás nemá byť vecou ľubovôle kohosi pri koryte…

Aby sme si rozumeli – vo svete existuje viacero modelov zdravotného poistenia. Niekde je model mnohých poisťovní, ale sú i krajiny, kde sa všetka zdravotná starostlivosť hradí zo štátneho rozpočtu. Od toho sa totiž odvíja aj otázka pravidiel podnikania a tvorby zisku v zdravotníctve. Ak by sme ponechali model financovania zo štátneho rozpočtu, asi by nikomu nenapadlo, že z toho chce vytvárať zlodejsky nadštandardný zisk. Každý z tých modelov má totiž svoje pravidlá hry, z ktorých vyplývajú ďalekosiahle dôsledky pre občanov…

Slovensko si vybralo…

Namieste je otázka, kto a prečo vybral práve nemecký model.

Mala byť u nás otázkou referenda, ktoré malo vo dlhodobejšej verejnej diskusii rozhodnúť, aký model tu chceme v oblasti zdravotníctva zavádzať. Či naozaj práve nemecký model (ktorý teraz máme) je to pravé orechové, čo nám tu bolo treba.

Ale myslím, že nie je všetkým dňom koniec. Pretože nová, práve predkladaná „vízia zdravotníctva o 11 rokov“ by mala začať korektným prístupom ku problematike zdravia občanov a jej riešeniu.

Že práve referendum  – po riadnej verejnej diskusii o možných alternatívach – by malo rozhodnúť o tom, aký model zdravotného poistenia tu chceme o tých 11 rokov mať.

A keď už som povedala A, poviem aj B…

Myslím, že je potrebné vziať na zodpovednosť toho, kto zvolil nemecký model. Nech verejne vysvetlí, čo (kto) ho k tomu motivoval – aké boli dôvody voľby práve toho modelu, bez účasti občanov na takomto závažnom rozhodovaní o ich budúcnosti.

Lebo práve tam kdesi – v tej obrovskej ziskovosti zdravotníctva pre kohosi „na večné časy a nikdy inak“ ja vidím korene Gorily.

A až keď si pravdivo zodpovieme na túto otázku, môžeme naozaj začať hovoriť o vízii zdravotníctva pre Slovensko – a pre Slovákov, hlavne pre Slovákov – pre tých obyčajných ľudí, ktorí poctivo nútene platia mesiac čo mesiac nemalé sumy na „svoje zdravotné poistenie“…

Elena  16.4.2019

K diskusii: Je to oficiálny argument ministerstva, tá štatistika.