Záblesky 3. – Predsvitanie. . .

Kopce v diaľke sa modraveli v mnohorakých odtieňoch. Aj obloha nimi oplývala. Slnko ešte nevyšlo spoza kopca, no bolo „už vidno“. A nad Kohútom, v jeho obrysoch na horizonte presvitala jemná zlatistá farba, prezrádzajúca že pomalými krôčikmi sa slnko blíži.

Predsvitanie – toto slovo sa mi vynorilo na balkóne ráno o štvrtej – páči sa vám tak ako mne? Okamih tesne pred vykročením, keď nám už pochopenie dýcha na krk. Na prahu premeny. Bývajú občas v živote také chvíle, však?

Predsvitanie… práve o ňom dnes…

 

Predsvitanie…

Búrka zúri – a v jednej chvíli sa zlomí, odchádza so vzdialeným občasným zadunením, my náhle vieme, že je preč. Sme ako vták, sediaci na brehu mora vyčerpaný a premočený, no živý. Vystihuje to môj pocit tu a teraz – prítomný okamih, aj život. Upokojilo ma. Nadávala som plná hnevu, neznášam nečestnosť, nepodviedla by som ani nezradila. Skúsenosť ma poučila – ľudí nečestne konajúcich nemôžeme zmeniť, len vymeniť. Aj strata úcty je nevratná – stará parazitná pijavica pre mňa bude vždy iba fľandrou. Neprajem jej už nič zlé – som mimo rizika kliatby, a zastavila som aj podmienečné prekliatie, nie je treba – nedokážeme nečestnej osobe zaistiť taký trest, ako pritiahne svojim zlom sama.

Správam sa s úctou i voči ľuďom, ktorých podaktorí prehliadajú. Naozaj ich vidím – nestretávajú sa s tým často. Prezradím vám niečo – minule cestou na Zaježku, kým som čakala v Nitre na spoluúčastníčku Elenku s autom, vbehla som do cukrárne a odniesla som dva koláčiky starej pani – bezdomovkyni, čo tam predávala časopis. Drobné im dá kadekto, no spraviť niečo osobné pre nich ako pre človeka, to nezažijú často. Pre mňa je úcta zásadná vec – chápem jej cenu.

Úcta i dôvera sú nevratné.

 

Predsvitanie…

Vtáci v skorom ráne spievali sladko, až som sa zasnívala aj ja – som skrátka romantická duša, dumala som o mojej ceste lesom – jediné vykročenie, na ktoré som pripravená. No áno, uzavrela som sa a prestala som dôverovať a tak aj snívať. K tomu mi od Zámeru sveta včera prilietali kadejaké posolstvá o tom, aby som neprestávala snívať. Do lesa pôjdem a mám ísť, tam nájdem odpovede na otázky. Som intuitívec, prichádzajú mi obrazy ako záblesky poznania,  sama neviem, či tá postava – sprievodca lesom je anjel strážny alebo čo,  postupne im porozumiem.

Stála som na balkóne a pomaly svitalo. Bude dnes ďalší z horúcich letných dní, tak ako včera? – mohla by som si položiť otázku. Ale klamala by som – neviem o tom horúcom včerajšku nič. Do práce som prišla včera v skorom ráne. V práci máme „prirodzenú klimatizáciu“, sme v kamennom domčeku obklopenom zeleňou, poskytuje chladivú pohodu. Deň plynul svižným tempom – tri vyšetrené deti, správy, pár podpisov, príprava vecí na dnešný výjazd do terénu. Sprevádzala som technika, ktorý nám montoval prístroj OsmoDry a riešila zmluvu. Aj mimo pracoviska som síce bola, až dva razy – ale raz ma viezli policajti (k výsluchu obete i nazad), potom zasa som sa tak hnala do neďalekej školy robiť dotazník s dvomi triedami detí a späť, že som vôbec neregistrovala ako je. Nestihla som jedno pracovné stretnutie, zato som robila neplánované poradenstvo, ktoré ma emočne hodne vzalo. Naozaj hodne. Potom som ešte pobiehala s upratovačkou a riešila priestory v suteréne. A doma, u nás v kopcoch sa preháňal príjemný vetrík. Nie, naozaj neviem nič o včerajšom horúcom letnom dni, na ktorý sa niektorí tak sťažovali…

Vietor vial celkom rezko i dnes na predsvitaní…

 

Dáme nejakú koincidenciu?

Oprel som si rebrík o nesprávnu stenu? Na čom mi teraz skutočne záleží?

No áno, to je o predsvitaní – tie dve otázky. A keď si na ne odpovieme, svitne…

 

 

Elena   12.6.2019

 

 

Pozorne 5. – Dnes je však dnes. . .

07.02.2025

V živote nejde všetko tak, ako by sme si priali. Je to dobré, iste, no ku pochopeniu toho treba pribrodiť cestou, na ktorej zanechávame krvavé stopy. Hej, pravdaže, život nie je len o logike. Občas sa s ňou môžeme dopracovať k problému. Opakovane vám v blogu pripomínam ten krásny príbeh, ako napríklad aj poľskí turisti v Tatrách sa rozhodli na túre v situácii [...]

Namojveru 9. – Nie, nie tri facky výchovne. . .

04.02.2025

Iste to mnohí poznáte, že vo vašom okolí nie je nejaký lekár špecialista. No tak je nutné za nimi cestovať do ďalších okresov v skorom ráne. V našom okrese je to podobne. A pritom tu je zúfalo málo spojov. Potešili sme sa správe, že začína jazdiť nový autobus medzi Revúcou a Bratislavou. LeviTour. Prináša spojenie nielen tých dvoch miest, ale aj pomoc pri ceste do [...]

Namojveru 8. – Naši záchrancovia. . .

02.02.2025

Keďže v minulom blogu som len jednou vetou majdan spomenula v úvode, teraz vám to vynahradím. Zasa zopár faktov, schopných rozpustiť šedý zákal u podaktorých v uliciach postávajúcich – ak by sa rozhodli prečistiť svoj zrak. [...]

Bazilika sv. Petra / Vatikán /

Muž z oltára v Bazilike svätého Petra skopol a poškodil svietniky v hodnote 30-tisíc eur

08.02.2025 19:34

Motív mužovho konania nebol bezprostredne známy, muž údajne vykazoval znaky psychickej choroby.

polizei, rakúsko

Pred barom v rakúskom lyžiarskom stredisku sa strhla bitka. Muž zo Slovenska skončil s ťažkými zraneniami

08.02.2025 16:53

Podľa vyšetrovania, ktoré stále pokračuje, Slováka napadol 51-ročný muž a jeho 28-ročný syn.

AfD / Alternatíva pre Nemecko /

Proti spolupráci politikov s krajne pravicovou AfD protestuje v Mníchove 200-tisíc ľudí

08.02.2025 16:00, aktualizované: 16:38

Usporiadatelia hovoria dokonca o 320-tisíc účastníkoch protestu.

Erik Tomáš

Tomáš: V parlamente sa zmenili pomery, treba ich prispôsobiť aj vo vláde

08.02.2025 15:43

Minister pripúšťa zmenu na dvoch ministerských pozíciách.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,083
Celková čítanosť: 9971595x
Priemerná čítanosť článkov: 3234x

Kategórie

Archív