Založ si blog

Veď hej 9. – Ekologická úzkosť a enviromentálny žiaľ. ..

Alebo „enviromentálny smútok“ sa táto situácia tiež označuje. Tak si o tom teraz chvíľu pohovorme…

 

Citlivosť na „zranenia prírody a sveta“…

Tak by som to nazvala ja. Ten zvláštny smútok a bezmocnosť zažívajú vo vzťahu ku nivočeniu prírody viacerí, dočítala som sa včera nadránom v akomsi článku. Svet plný zranení vnímajú. Odľahlo mi svojim spôsobom, lebo je fajn nájsť nejakú spriaznenú dušu, ktorá vníma svet v nejakom detaile rovnako ako ja. Nehľadám svoje klony a kópie, odlišnosť je aj obohacujúca – no pripadá mi cenné, ak niekto zdieľa rovnakú pocitovú skúsenosť ako ja. Sú totiž veci, ktoré len racionálne nevysvetlíš – ľudia ich síce počúvajú  a aj súcitia s nimi, no pocit hlbokého pochopenia a spriaznenosti s nami zažíva len ten, kto prežil niečo podobné. Takto spriaznenosť funguje v mnohých oblastiach – od horolezcov lezúcich skalami na vrchol, cez kuchárov, až po ľudí, ktorí zažili stratu dieťaťa.

Nostalgia za dávnymi časmi čistejšej prírody – v rámci neho mi občas beží hlavou, ako sa menia vplyvom činnosti človeka niektoré miesta. Vynárajú sa mi v takých chvíľach v spomienkach miesta v prírode známe z detstva – a už ich niet. Potok plný tajomných zákutí, jeho dnom lezúcich potočníkov, dokonca i so starým rakom, skrývajúcim sa pod kameňom – nahradil ho už pred rokmi meliorovaný tok vody s betónovými valmi po bokoch, kde niet nič živé. Lúka plná chránených žltohlavov vo svetlej i tmavej žltej farbe. Či živočíšne druhy, činnosťou človeka úspešne navždy miznúce z tohto sveta. Klimatické zmeny, na ktoré už dnes doplácame – tie sú viac v centre pozornosti, píše sa o nich oveľa častejšie, ako o zanikajúcej biodiverzite. Sami sebe ubližujeme touto devastáciou bez akýchkoľvek zábran, sebapoškodzovanie a sebadeštrukcia je to, prenesená do vonkajšieho sveta, ktorého sme neoddeliteľnou súčasťou. Je to o ohrození nášho blaha – a je v tom zároveň niečo viac, nielen to blaho,

Tieto zmeny prírody a životného prostredia sa premietajú aj do ľudskej psychicky – objavuje sa kopa megatívnych pocitov, u niekoho viac a u iného menej. Pri čítaní článku som zistila, že som nanajvýš na dolnej hranici takého enviromentálneho žiaľu. Niektoré z tých sprievodných pocitov  – intenzívneho smútku, bolesti, úzkosti, hnevu, viny, až straty zmyslu – v plne rozvinutom žiali článok označoval ako pre-traumatické, iné zasa za posttraumatické, až odpojené od procesu zdravého trúchlenia. Niektorí dokonca kvôli obavám zo zničenia prostredia dokonca nechcú mať deti, majú vízie úplného zničenia sveta. Imobilizuje ich to, a tak nedokážu pre zmenu k lepšiemu urobiť anni to, čo by mohli. Nie je to ešte diagnóza, ktorá by bola uznávaná v rámci oficiálnych diagnóz, ale podľa mňa to k tomu smeruje, a mala by sa medzi diagnózy v tomto ponímaní enviromentálneho žiaľu nepochybne aj zaradiť.

Článok hovoril o tom, že smútok z drancovania a nivočenia prírody môže prejsť až do zanedbaného a zamlčovaného žiaľu, lebo okolie niekedy reaguje neprimerane, aby sa človek „premohol“, aby si to tak nebral, aby hodnotia ho ako precitlivelého či emočne labilného. Som v tomto smere skôr praktik, nepomôže nám smútiť, potrebujeme veci meniť – nemusíme práve lietať prednášať o narušení prostredia a potrebe jeho ochrany ako Gréta, ale každý z nás môžeme robiť niečo pre svet na aspoň v malom vo svojom životnom prostredí tu a teraz. Je lepšie urobiť kvapku dobra, ako nariekať nad tým, že nevieme spasiť celý svet. Nepomôže nám popierať to, že zmeny v prostredí majú závažné negatívne dosahuy, no nepomôže nám ani plakať nad tým, či rezignovať. Nezažívam zrejme preto enviromentálny smútok až v takom rozsahu, nezahlcuje ma ale aktivizuje, vnímam hlbokú spriaznenosť so svetom a moc prajem Zemi uzdravenie, vymierajúcim druhov záchranu a nám zdravý rozum.

 

Spomenula som si na ten článok potom neskoro večer pri návrate domov

– čakala som chvíľu pri policajnom aute, vracali sme sa z mesta susedného okresu z výsluchu obete. Mesiac žiaril zlatistým svetlom a mala som v tej chvíli pocit hlbokého spojenectva, prepojenia s ním, so stromami pri ceste a s celým svetom. Pocit hlbokej vďačnosti za jeho nádheru a hojivosť jeho náručia. Mali by sme robiť, čo vieme, aby sme si jeho nádheru uchovali i do budúcnosti…

 

 

P.S:: fotky sú moje, pravdaže. Hoci nie včerajšie…

 

 

Cesta duše 5. – Sú dni . . .

24.02.2024

Poviem ti príbeh, zašepkala som včera. Iba mne? Dnes? A veď hej, prikývla som. Prší a prší dneškom. Ja si s dažďom rozumiem, no teraz tu mám príbeh plný slnka. O dva dni skôr vznikol, pravdaže. Slnko dopadalo na vzdialené kopce. Tenké zlaté lúče objímali vrcholce stromov a pozlátili zdychavské lazy a svahy nad nimi. [...]

Ale nooo 8. – Navrhujem SND nové umelecké dielo. . .

22.02.2024

Musíme sa kultúrniť nediskriminačne, povedala som si zamyslene, keď som čítala pohoršené reakcie k novému umeleckému dielu SND o Ježišovi https://christianitas.sk/skandal-okolo-blasfemickej-hry-jezis-z-montrealu-sa-stupnuje/?fbclid=IwAR38R953h9_sBRFnP-vmFnl6TjCwp87Htb9oBcEz00nQQK3bmAe_5ntNtq0 Že vraj nový filozofický pohľad to je, tvrdí SND. No veď dobre – nevidela [...]

Ale nooo 7. – Medzinárodný deň obetí zločinu. . .

22.02.2024

Výročie vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice sme si opäť pripomenuli, ako ukazuje link https://tvnoviny.sk/domace/clanok/881717-objednavatel-stale-nepyka-zhrnutie-toho-co-sa-udialo-za-sest-rokov-od-vrazdy-jana-kuciaka?utm_medium=Social&utm_source=Facebook&fbclid=IwAR0JfPkePBeV-BQRu_HC5ySS5uj2vD71uTHiV6AJwjwdSM9D0DFBJRNPcUA#Echobox=1708534015 Čas plynie, a ja akosi nie som [...]

tibor gašpar

Gašpar: Ak sa NATO nezmení na útočnú alianciu, budeme ju plne podporovať

25.02.2024 12:34

Podľa Gašpara je deklarovaná snaha vlády vynaložiť na obranu dve percentá HDP.

Volodymyr Zelenskyj, Olaf Scholz

Zostáva vám len pár hodín, predpovedali v Berlíne porážku Kyjeva. Prečo Nemci váhali s pomocou Ukrajine?

25.02.2024 12:00

Podporovať Ukrajinu, ale neprovokovať Putina. Proruská politika Berlína sa skončila fiaskom, no Berlín stále nepomáha tak, ako by mohol.

Oleksandr Syrskyj

Syrskyj navštívil veliteľstvo neďaleko frontu. Situácia je ťažká, Rusi neustále útočia, potvrdil

25.02.2024 11:37

Ukrajinskí vojaci sa sťažujú hlavne na nedostatok delostreleckej munície a munície do protileteckých zbraní.

Anka, Donovaly

So snehom je to cez prázdniny bieda. Napriek extrémnemu teplu si však stále môžete zalyžovať

25.02.2024 11:30

Na upršaných Donovaloch sme na kopci stretli len hŕstku ľudí – tamojšie stredisko je napriek súčasným podmienkam stále otvorené. Zimné radovánky však naďalej ponúkajú aj Oščadnica či Jasná.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,824
Celková čítanosť: 8851867x
Priemerná čítanosť článkov: 3135x

Kategórie