otvorene

O darebáčinách, jednej väčšej ako druhej, ktoré sú na našom malom Slovensku, vám teraz niečo napíšem.

Vidíme ich – a predsa sa tvárime, akoby sme boli slepí.

A pritom ak sa na zlo len dívame a mlčíme nečinne, ono rastie…

Zľahostajnievame pri darebáčinách, na ktoré narážame deň za dňom…

Facebookom blúdi výzva. Žiadosť o krv – nie od upíra, ale od pacientky v predoperačnej situácii.

Pripadá vám azda v poriadku podmieňovať vykonanie operácie či liečby zháňaním krvi na meno konkrétneho pacienta? Potrebnú liečbu či operáciu predsa nikomu nemožno podmieňovať tým, že musí zháňať krv. Takéto postupy vo mne – vodnárskej duši – vyvolávajú otázku „a čo bude nasledovať ďalej, čo by mal pacient pred operáciou či liečbou ešte pozháňať? Odev a obuv pre personál, zaplatiť elektriku, či zakúpiť skalpely a jednorazové podložky?

Podľa mňa ide o porušenie jeho práva na ochranu života a zdravia, aj práva na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti. Je to celé absurdné a malo by to byť rozhodne aj trestné, takéto vydieranie pacientov.

Rozhodne by mal zaujať verejné stanovisko k takýmto výzvam minister zdravotníctva a premiér.

Zlodejiny sú ale aj väčšie…

Zostaňme pri zdravotníctve.

Uvažujete niekedy nad poskytovanou zdravotnou starostlivosťou? Nad jej kvalitou a rozsahom? Zdá sa vám v poriadku, že chorí ľudia sa u nás menia na skautov – cvičia sa v trpezlivosti (však ich objednajú ku špecialistovi o celé mesiace), vo vytrvalosti (však nadránom stáť pred ambulanciami treba) a činorodosti (však cestovať musia za odborníkmi mimo región)???!!

Ak nám na Slovensku zomiera mesačne až tisíc ľudí kvôli tomu, že nedostali potrebnú zdravotnú starostlivosť – ako uvádza v programe strany Hlas ľudu doktor Lipták (to je 12 000 ľudí za rok – podobné desivé štatistiky o 11 000 mŕtvych každoročne o Slovensku uvádzajú i medzinárodné štatistiky) – potom by u nás podľa mňa mal byť vyhlásený stav verejného ohrozenia.

11 000 mŕtvych Slovákov každý rok, ktorí mohli žiť – jedno menšie mestečko, alebo jedna väčšia dedina.

Tí ľudia mohli žiť. Sú mŕtvi, už sa nemôžu brániť.

Väčšina verejnosti mlčí – poukazujeme na to iba my, mamy z Otvoreného listu premiérovi.

Dokedy chcete mlčať?

Zlodejiny sú ale aj oveľa väčšie…

Stratifikácia, ktorá sa prezentuje ako potrebné „dobro“ pre pacientov, hovorí napríklad

• že časová dostupnosť má byť nastavená tak, aby sa pacient do lokálnej nemocnice dostal autom do 30 minút, do regionálnej do 60 minút a do národnej do 120 minút. AUTOM??? Ak pacient auto nemá, tak má smolu? Uvedomujete si ten rozdiel v rétorike? Nie aby štát garantoval dopravu každého pacienta do nemocnice v určitom čase, ale nech sa tam v tomto čase pacient sám dopraví. V situácii starnutia a chorobnenia populácie sa mi rušenie akútnych lôžok nepáči (teda pardon, ich prebudovávanie na lôžka chronické)-  podľa mňa nie je v prospech pacientov.
• že miestna dostupnosť nemocničnej starostlivosti sa jednoznačne zníži – a že pacienti dnes naučení na návštevy blízkych, by ich určite nemali. Ako uvádza návrh stratifikácie – na Slovensku je dnes 78 nemocníc a zostať z nich má 46. Plánuje sa ich rozdelenie  do troch skupín – 32  lokálnych, 6 regionálnych a 4 národné.  Zachovaných má byť okrem toho aj 5 špecializovaných ústavov.
  Nemocnica tak už nebude v každom okrese (tak ešte stále veríte tomu, že počet nemocníc neplánujú znížiť???!!), ale podľa ministerstva v nemocniciach bude kvalitnejšia zdravotná starostlivosť.

Znížiť počet nemocníc nepokladám za krok v prospech pacientov – a  neverím, že znižovanie ich počtu je krok robený pre kvalitu starostlivosti pacientom. V prospech pacientov by bolo mať nemocnicu v každom okrese a doškoliť jeho personál na kvalitatívne bezpečnú úroveň pre pacientov.

Zlodejiny sú ale aj ešte oveľa väčšie…

Aj tri darebáčiny by boli viac ako dosť. Ale ako vidíte, je ich viac.

Ľudia platia zdravotné odvody a dane, platia čoraz viac a dostávajú čoraz menej.

Zdravotné odvody sú naše peniaze – moje, vaše, všetkých čo posielame tie svoje peniaze na zaplatenie zdravotného poistenia – nie sú to peniaze zdravotnej poisťovne. Ich akcionári nech si vezmú tie peniaze, ktoré do poisťovne dali oni sami – a nie peniaze z nášho zdravotného poistenia. Lebo teraz si tvoria zisk z našich peňazí. A každý súdny človek chápe, že berú peniaze ako svoj „zisk“ len z toho, čo sa „ušetrí“ na zdravotnej starostlivosti – t. j. neboli poskytnuté na základný účel, na ktorý sme ich tam dali. 

Toto je tá najväčšia zlodejina v systéme – a toho, kto túto zlodejinu v našom systéme zakotvil, by mali stíhať za velezradu. Lebo zradil slovenský národ a slovenský ľud.

Lekári teraz hovoria o zmene systému – včera mali konferenciu Spoločne a odborne pre pacienta. Nuž, mali to stretnutie pomenovať rozhodne pravdivejšie – pretože pre nich je problémom hlavne dostať viac peňazí. A viac peňazí. A viac peňazí.

Prezident Slovenskej lekárskej komory pomenoval, že sú tri základné piliere zdravotníctva, na ktorom každé zdravotníctvo stojí – finančný, personálny a etický. Rovno povedal, že na konferencii budú venovať pozornosť len prvým dvom, a že tie dva piliere budú aj oporou reformy zdravotníctva. A ja sa pýtam, kde zostal tretí pilier???!!! Požadujem, aby nebolo umožnené lekárom vynechávať zapojenie etiky do slovenského zdravotníctva. Je to tretí zo základných pilierov, ako sami priznávajú. A skúste trojnožke odpíliť jednu nohu, ako bude stáť. 

Ani jediné slovo v tej rozprave nepadlo o tom, že by mali inak pristupovať ku ľuďom, voči ktorým pochybili a ich blízkym, ktorým život zosypali. Je to hanba, lekári, takýto prístup ku etickému pilieru. Práve naopak. Chcú zrušiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  – údajne pacientom, ktorí riešia následky pochybenia lekára, postačí pacientsky ombudsman, a aj tak vraj končia na súde. S touto interpretáciou nesúhlasím, pretože v tomto štáte lekár zaviní smrť vášho blízkeho, to vám zosype život a potom sa roky či desiatky rokov ťaháte po súdoch, ničí to váš život po celé roky. Navyše, ombudsman nemá žiadne kompetencie ani voči nemocniciam, kým teraz UDZS SR má ako nezávislý úrad kompetenciu dať posudok ohľadne pochybenia, aj pokutu nemocnici. Myslím si, že treba nie zrušenie, ale rozšírenie kompetencií a zmenu UDZS SR na štátny znalecký ústav, ktorého posudok bude mať platnosť i pre účely súdneho konania. 

Lekármi navrhovaná zmena UDZS SR na Úrad na výber poistného, ktoré by vzali z rúk zdravotných poisťovní a cez tento úrad si dohodovacím konaním prideľovali, pokladám za nezmyselné predraženie nákladov na zaistenie zdravotnej starostlivosti. Nový úrad a úradníci, poisťovniam by sme neplatili menej, len by z poistného šli náklady zasa aj na týchto prideľovačov poistného. Podľa mňa je nutné zaviesť osobné, resp. rodinné účty zdravotného poistenia – a pomenovať legislatívne, že je to vlastníctvo zdravotných poistencov. Tým by sa dali zaviesť aj malusy a bonusy do systému zdravotného poistenia.

Lekári navrhujú zaviesť sieť a rajonizáciu pre základnú i následnú zdravotnú starostlivosť. Chcú, aby sa zaviedol povinný pilier odvodu pre sociálnu a opatrovateľskú starostlivosť seniorov – čiže ďalšie zvýšenie daní pre pracujúcich občanov navrhujú. S tým rozhodne nesúhlasím, podľa mňa stačí preštrukturovať výdavky štátu, menej amerických stíhačiek a zbrojenia.

Zhodujem sa s lekármi aspoň v tom, že je potrebné hovoriť jasne o NAŠICH peniazoch, ktoré vkladáme do poistného systému – a o tom, že zdravotné poisťovne len spravujú naše peniaze, nie sú ich vlastným majetkom. Som za to, aby sme potrestali toho, kto zavinil situáciu, že súkromní vlastníci šafária s našimi peniazmi a tvária sa, že sú to ich peniaze. Lebo nie sú. 

Záverom…

Lekári na svojom stretnutí dali viaceré návrhy. Podstatou je viac ľudí v zdravotníctve, a viac peňazí na tých ľudí, a viac peňazí pre tých ľudí. Ak lekári neuspejú u politikov, chcú sa obrátiť na pacientov. Nuž, lekári, mňa pokojne vynechajte – robiť reformu zdravotníctva bez etiky je pre mňa neprijateľné.

Pretože bez etiky, ktorá je tretím zo zásadných pilierov, je slovenské zdravotníctvo nie Noemovou archou, ale Titanikom… 

Elena 12.2.2020