otvorene

Prezradím vám, kto predpovedal pandémiu…

A dám pár slov, a obrázkov ktoré podaktorých naštvú – ale ja ich na svetlo vyniesť chcem…

Nákupy v týchto časoch…

Hodiny vyhradené pre dôchodcov sa stali symbolom absurdít v dnešných časoch – lebo oni sami behajú obchodmi od rána. Chápem to – kto by nechcel teplé rožky, lacnejšie výrobky, či muškáty  v akcii z istého nemenovaného obchoďáku? Ku cti slúži obchoďákom, že ráno nejaké scestné obmedzenia voči nim nerobia – neviem ako je to v dôchodcovských hodinách, no podaktorí nedôchodcovia na ne riadne nadávajú, že nemôžu nakupovať. Možno by stačilo trochu dôvtipu a dôchodcom vyčleniť jednu pokladňu v čase od 10,00 do 12, 00 a inokedy nech si chodia ako chcú nakupovať, nikoho to predsa neruší. Miera rizika je rovnaká o 7,00 ráno, ako o 10,00 –  možno aj nižšia, nebudem to radšej analyzovať zoširoka.

Nákupy v týchto časoch…

Nakupujeme teraz intenzívne, možno z praktických dôvodov, aby sme si urobili zásoby – potom nebudeme musieť tak často chodiť do obchodov a potraviny aj dražejú čoraz viac. Možno robíme zásoby i zo stresu, čo ak ostatní vykúpia, tak ako sušené droždie, ktoré veru nevieme v obchodoch nájsť vôbec. Dôvodov je veľa, nepochybne. A vyhadzované veci sa kopia teraz v kontajneroch.

Sama som toho príkladom – a naozaj ma mrzí, ak vidím, že nám plesnivie chlieb či iná potravina. No žijeme v horách, a nedá sa tomu vždy vyhnúť, dnešný chlieb nevydrží dlho. Pekáreň sme preto kúpili, a budeme chlieb i pečivo piecť. Viem aj v rúre chlieb upiecť, no denné pečenie by bolo problémové, pekáreň zaručí kedykoľvek ráno teplý chlieb deťom.  Keďže droždie a sušené droždie je úzkoprofilový tovar, urobím kvások. A ľudia sú vynaliezaví – prezradím, že recepty sú i na chlieb so sódou či na langoše s práškom do pečiva.

Nákupy v týchto časoch…

Nakupujeme kadečo. Nejdem teraz ukazovať prstom na tých, čo v týchto časoch kupujú lentilky a rúže. Pohoršujú sa nad tým predavačky v diskusiách na socsieťach – teda kým som diskusie sledovala v tej koronaskupine. Chápem predavačky, nestačia vykladať tovar v niektorých obchodoch a sú vyčerpané už teraz, a to ešte zďaleka nie je koniec pandémie. Ja tých lentilkovorúžových občas v blogu trochu ťapnem, aby sa ľudia spamätali – behať len pre rúže či lentilky je riziko čoraz väčšie pre nich samých aj pre predavačky – nákazy bude pribúdať ešte nejaký čas. Ale ako vidíte, len mierne ich napomínam, nesekám -.lebo ich aj chápem, je to správanie prirodzene ľudské – poznám dôverne ten fenomén z čias, kedy som musela rátať každý cent. Žili sme z jedného platu, mali sme postihnutého syna a kadečo bolo treba kúpiť deťom – a ja som vtedy pochopila úžasnú silu „kúpiť niečo pre radosť“ (peniaze som šetrila kúpou tovarov v akcii  a mala som i prehľad, kde je čo najlacnejšie, za takto ušetrené peniaze som si nekupovala rúže, pravdaže, ale  deťom cukríky alebo ovocie navyše, či hračku v sekáči). Ja som i dnes spravila nákup pre radosť, som empatická ku živým bytostiam a tak som sa zľutovala nad 5 kríčkami v istom obchoďáku –  po 99 centov boli, vysadím ich „u partizánov“ pre môjho syna.

Nákupy v týchto časoch…

Nakupujeme kadečo. A nielen v obchodoch. Na socsieťach kopu kadečoho. Znížila som nákup strateného času, odišla som z diskusií v skupinách, kde tárali o pandémii od buka do buka. Ale uvažujem o tom, čo všetko nakupujeme – podsúvané nezmysly a manipulácie, aj klamstvá, aj zmenu hraníc ku kadečomu.  Nielen vo vzťahu ku pandémii to funguje – ale aj vo vzťahu ku tolerancii kadejakej patológie a ohlupovania v spoločnosti. Rastie naša tolerancia voči sociálnej i morálnej patológii – násiliu, bezohľadnosti, nečestnému obohacovaniu sa, nevere. Sami sa tým stávame „infekční“ viac ako pri korone a prenášame nákazu ďalej –  hodnotami a vzormi správania sa svoje deti.

Nákupy v týchto časoch…

Nakupujeme kadečo. Ilúzie a vymazávanie faktov – EÚ nám vraj pomáha, dáva miliardy na koronu – ale veď sú to tie isté miliardy, ktoré sme už raz dostali na europrojekty. Nič navyše – alebo sa mýlim? A vykladanie o tom, ako sa o nás vláda stará súhlasne potvrdím vtedy, keď zruší nákup amerických krápov na obrovské peniaze. Dnes ich nemáme, a nebudeme ich mať ešte dlhý čas. Kto z nás teraz túži zbrojiť? Aj keď armáda má a bude mať teraz dôležité miesto v zvládaní korony, nepotrebuje k tomu americké krápy, na ktorých by sa preháňala ponad naše hlavy – ale radšej viac vozidiel bežných i zdravotníckych. Vybudovanie zvláštnej vojenskej nemocnice, podobne ako majú Česi, tí sa o ňu starali po celé desiatky rokov, má kapacitu 2500 miest tuším – a oplatilo sa.

https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/hejtman-chce-udrzet-nemocnici-v-techonine.A130318_1901327_pardubice-zpravy_jah

Nákupy v týchto časoch…

Nakupujeme naozaj kadečo. No sú veci, ktoré nedokážeme kúpiť – nielen lásku a úctu, či zdravý rozum, ale aj dôveru, čisté svedomie, súcit. Je toho tak veľa, čo si nedonesieme v akcii z obchoďáku…

Naozaj dohováram aj sama sebe pri pohľade na tieto obrázky, a pri spomienke na ľudské utrpenie, a hanbím sa za každú potravinu, čo nerozvážne vyhodíme skazenú. Dala som na bazár inzerát, že darujem veci po deťoch, snažím sa pomáhať ako viem.

Tu sa desíme, ako dopadne pandémia v podmienkach nášho zdravotníctva. A oni…

Sú chvíle, keď si uvedomujem, že najväčšou hodnotou je život…

A myslím, že ak nájdeme odvahu verejne a tvrdo žiadať vládu zrušiť kúpu tých 14 amerických stíhačiek, a keď naša vláda nájde odvahu zrušiť tú zmluvu, že by sme jednu z tých miliárd eur mali poslať práve na zdravotnícku pomoc Afrike.

Elena  6.4.2020

P.S.:  Fotografie sú prevzaté z fb príspevku Vladimíra Kuku.

Ach, pravdaže, sľúbila som vám prezradiť, kto predpovedal pandémiu a jej príchod z Ázie? Nuž, ja slovo plním – boli to Rusi. Presnejšie jeden Rus – keby ste čítali ruskú literatúru, vedeli by ste že ktorý – bol to Dostojevskij – v knihe Zločin a trest.

Veď posúďte sami…

Ležal v nemocnici celý koniec pôstu a celý veľkonočný týždeň. Keď už vyzdravoval, spomenul si na svoje sny, čo mal v horúčke a blúznení. Snívalo sa mu, ako by celý svet bol odsúdený na žertvu akejsi hroznej, neslýchanej a nevídanej morovej rane, čo prišla z Azie do Europy. Všetci mali zahynúť okrem niektorých veľmi nemnohých vyvolených. Objavili sa akési nové trichíny, mikroskopické, vnikajúce do ľudského tela. Ale tieto trichíny boli duchovia, obdarení rozumom a vôľou. Ľudia, čo ich prijali do seba, stávali sa hneď zúrivými a šialenými. Ale nikdy, nikdy ľudia nepokladali sa za tak rozumných a nesklátených v pravde, ako sa pokladali tí nakazení. Nikdy nepokladali nesklátenejšími svoje rozhodnutia, svoje vedecké vývody, svoje mravné presvedčenie a vyznanie viery.

Celé dediny, celé mestá a národy podľahli nákaze a zošaleli. Všetci boli rozčúlení, nerozumejú si navzájom, každý myslel, že v ňom jedinom spočíva pravda, trápil sa, hľadiac na ostatných, bil sa do pŕs a zalamoval rukami. Nevedeli koho a ako súdiť, a nemohli sa dohodnúť, čo pokladať za zlé, čo za dobré. Nevedeli koho obviňovať, koho ospravedlňovať. Ľudia vraždili sa navzájom v akejsi nezmyselnej zlobe. Išli druh proti druhovi celými armádami, ale armády už na pochode začínali samé sa sužovať, rady sa rozpadávali, vojaci vrhali sa druh na druha, klali, sekali, hrýzli a požierali druh druha. V mestách celý deň zvonili na poplach; zvolávali všetkých, ale kto a prečo zvoláva, nikto nevedel, ale všetci boli rozčúlení. Zanechali najobyčajnejšie remeslá, lebo každý predkladal len svoje myšlienky, svoje opravy a nemohli sa na ničom dohodnúť; zanechali poľné hospodárstvo. Tu a tam ľudia zbiehali sa do zástupov, dohodli sa na niečom, zaprisahali sa, že sa nerozídu, — ale hneď začali niečo iného, než čo práve hodlali, začali obviňovať druh druha, ruvali sa a škrtili sa. Nastali požiare, nastal hlad. Všetci a všetko hynulo.

Morová rana rástla a šírila sa. Zachrániť sa v celom svete mohlo len niekoľko ľudí, to boli čistí a vyvolení, určení dať počiatok novému pokoleniu ľudí a novému životu, obnoviť a očistiť zem, ale nikto a nikde nevidel týchto ľudí, nikto nepočul ich slov a hlasu…