otvorene

Vločky snehu mi krúžili okolo hlavy. Tichým včasránom som včera kráčala premietajúc, čo bude s mojimi kvietkami na balkóne. Ak je niečo v mojom srdci, starám sa o to zo všetkých síl. Deti mi poslali zábery krutej snehovej metelice i po hodine. A  po desiatej už len pršalo. Niekedy to tak máme i v živote – že náhle zasneží, a my sa bojíme o to, čo chceme chrániť. Bývajú také dni. No dobre, tak i týždne a mesiace možno niekedy sneží. A potom v jednej chvíli cítime na tvári dažďové kvapky.

Konečne, povedal Zámer sveta. Tak čo by si chcela, vyber si, splním. Hmmmm, čo by som chcela, čo by som naozaj chcela? No áno, môžeme mať veľké sny a malé sny – ľudia túžia po kadečom. Po láske, peniazoch, postavení, poznaní?

Poznanie sa ku mne dostáva po kvapkách, a ja cítim vďaku za každú jednu z nich.

Postavenie je relatívny pojem, lebo je podľa mňa lepšie byť dobrým pekárom ako zlým prezidentom.

K peniazom mám úctu, ale neohýbam pre ne chrbát, nemajú ma v moci.

Láska je úžasná, ale len tá skutočná. Nie je pri nej dôležité, aké má chlap svaly, ale srdce. Ani koľko má peňazí, ale charakteru. Neprezentuje sa pekným oblečením, ale čistým svedomím. Pre život má význam iba taký chlap, ktorý dokáže stáť pri mne pevne, pre ktorého som jediná a aj keď sa dokážem o seba postarať, je starostlivý. Skrátka chlap, nie chlapec. Lenže toto si dokážeme uvedomiť, len keď sa posunieme k vlastnej zrelosti. Keď v tom máme jasno, tak si už nepustíme do života len tak hocikoho.

A čo som si vybrala? Hm  – prezradím? To, po čom mi pochabo pišťalo srdce. Mám doma tretí diel montgomeryovskej trilógie s názvom Stále, písala som o tom aj kedysi v blogu. Dostala som sa k prečítaniu 1. a 2.  dielu v pdf, no neboli nikde k zohnaniu ako knihy. Mám rada knihy v ich pôvodnej podobe, beriem ich do rúk s láskou a mnohé majú trvalé miesto v mojej knižnice. Prezrela som  možné i nemožné stránky, bazáre. Poobede som cítila nutkanie pozrieť ešte raz –  a hej, z Čiech mi putuje už aj jednotka z tej trilógie s názvom Navždycky. Ááááá, Naozaj mi to spravilo radosť. Konečne budem čítať naplno. Tá kniha má pre mňa zvláštne posolstvo, cítim to. Ďakujem, Zámer sveta. A z diaľky znie jeho tichý smiech. Je to jeden z dvoch hlasov, ktoré okrem seba samého môžeme vo svojom vnútri naozaj počuť.

Dnešok je energetický silný a zvláštny deň, cítite to tiež? Ešte sa budú diať veci…

Elena 7.5.2020