otvorene

Na Ministerstve vnútra dnes bolo stretnutie. Poviem pár slov o ňom, ale hlavne o tom, čo je v jeho pozadí.

Kroky v čase…

Dnes sa niektoré z mám Otvoreného listu premiérovi opätovne stretli so zástupcami Ministerstva vnútra SR. Po prvom našom spoločnom stretnutí sa uskutočnili previerky niektorých spisov, vedenia vyšetrovania v rámci nich. Bol to veľký krok, za ktorý ďakujeme zástupcom MV SR – v prvom rade pani viceprezidentke Maškarovej, a v druhom rade všetkým tým, ktorí sa na tom prešetrovaní podieľali.

Smutne však prežívame skutočnosť, že oficiálne neboli pomenované pochybenia vyšetrovateľov, ktoré my v niektorých prípadoch vnímame – i keď možno poučenie z nich je východiskom pre manuál  štandardov správneho postupu vyšetrovania prípadov úmrtia po pochybení lekárov – pripravovaného zo strany MV SR pre políciu  a vyšetrovateľov. Zároveň mamy požiadali zástupcov MV SR o vypracovanie manuálu pre obete – aký postup vyšetrovateľa v rámci vyšetrovania je správny, a aký je nesprávny.  Aj ako konať v postavení obete pri nesprávnom postupe vyšetrovateľa, ako sa účinne brániť.

Je nutné postupovať ďalej v zmene postupov riešenia týchto prípadov a postavenia obetí, ktoré je u nás v porovnaní s postavením páchateľa nerovné. Pripravované multirezortné stretnutie by v tomto smere malo pomôcť.

Lebo ľudí, ktorí mohli žiť a už nežijú, lebo nedostali potrebnú lekársku pomoc, je u nás podľa medzinárodných štatistík každoročne 11 000. 11 000 mŕtvych ľudí, ktorí by tu dnes mohli byť. Naši i vaši blízki. Nie každý má odvahu a silu vykročiť k pomenovaniu podozrenia na pochybenie.  v takej situácii. Niektorí sú natoľko zlomení bolesťou, že nič riešiť nevládzu. Ďalší sa obávajú riešenia veci, lebo prináša dlhoročné utrpenie z jatrenia rán, vyšetrovanie aj súdy sa vlečú. Iní majú strach, ako by zvládli finančnú stránku, že by nemali na právnika a sami by to zvládnuť nevedeli. Sú aj takí, ktorí sa obávajú možnej pomsty zdravotníkov ostatným členom rodiny, že by na nich hľadeli cez prsty, „zrátali im to“. Je skrátka veľa dôvodov, kvôli ktorým ľudia v takýchto situáciách niekedy mlčia.

A pritom pribúda tých, ktorí zomreli v slovenskom zdravotníctve s podozrením, či nešlo o pochybenie lekárov. I dnes správy priniesli ďalší príbeh – dievčatko sa narodilo v ktorejsi nemocnici už mŕtve. Podnet podali rodičia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aj trestné oznámenie.

Nie sme iluzívne, pochybenie môže nastať v každej ľudskej činnosti, no človek zaň musí čestne niesť spravodlivé následky, a nie sa z neho vykrútiť.

Na Slovensku namiesto páchateľov znášajú dopady ich činu obete.

Číra hrôza…

Naozaj až desivo pôsobia skúsenosti, ktoré sme my mamy získali pri riešení prípadov našich detí.

Nejde len o skutočnosť, že prešetrovanie týchto prípadov  „ľuďmi od nás“ je oveľa náročnejšie ako prešetrovanie akéhokoľvek iného typu prípadov. A veru je namieste to, čo sa aj stalo v nejakom prípade, že vyšetrovatelia vyhlásili svoju možnú zaujatosť. Rozumieme tomu, ľudsky je náročné stíhať lekára, ktorý možno ošetroval niekoho z vašich blízkych, a ten prežil jeho starostlivosť (to nemyslím teraz ironicky, len ako popis faktu), vyliečil ho. Alebo aj obava sa tam pripája, však všetkých ich blízkych lekári ošetrujú a môžu kedykoľvek ošetrovať. Všetky tieto prípady by mal riešiť vyšetrovateľ, prokurátor a sudca mimo regiónu, aby sme sa tomuto všetkému vyhli.

Lebo spôsobov ako kohosi vykrútiť z rúk spravodlivosti jesto zrejme dosť. Stačí uviesť, že niet stopercentných dôkazov, že by bol pacient prežil. A tak hoci mal 80%-nú šancu na prežitie a chyba lekára mu ju znížila na nulu, možno lekára „vyviniť“. Lebo na 20% by aj zomrieť pacient mohol – čo na tom, že mu lekár pochybením vzal 80%-nú šancu prežiť?

Ako by ste to asi tak dokladovali, že váš blízky nebol ten „piaty z piatich“, dvadsaťpercentný?  Ale stačí i trojpercentné neistota – nemáte stopercentnú istotu, že by blízky prežil, máte smolu. Všetci máme smolu pri takejto filozofii vyviňovania. . Lebo veď kto z nás má stopercentnú istotu, že dožije do zajtra?

A úplne najhroznejšie je zistenie, že sa môže lekár vyviniť u nás aj tým výrokom vyšetrovateľa, že zdravotnícke zariadenie koná pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti  len do výšky svojich ekonomických možností.  Môže sa tak vykrútiť spravodlivosti. Uvedomujete si, ľudia, čo taký výrok vyšetrovateľa znamená? Že v niektorej nemocnici vám môžu dať starostlivosť o poznanie horšiu, lebo jej ekonomická úroveň je slabá. Čiže čím menej peňazí má nemocnica, tým viac pacientov  by podľa tejto filozofie mohla beztrestne nechať zomrieť?!

Dokážete si predstaviť, že nekvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti zabijú vaše dieťa a kývnu plecom „čo už, nemali sme dosť peňazí“???!!!

Je vôbec možné použiť taký argument v právnom štáte, a k tomu zo strany vyšetrovateľa smrti dieťaťa na vyvinenie lekára?

Amorálnosť a neúcta k ľudskému životu…

Trestajú všetkých – šoférov, učiteľov, predavačky, aj kominára – len lekárov nie. Tí sa za smrť detí nedostali u nás do väzenia ani v jedinom prípade. Vyšetrovanie a súdne konania sa vlečú roky, a ja sa bojím, že niektorej z obetí povolia nervy, pretože ten dlhodobý tlak a ustavičné jatrenie rán nezvládne. A že možno až na základe ľudskej tragédie konečne otvorí táto spoločnosť oči a uvedomí si, ako choro a bezohľadne sa správa voči obetiam lekárskych pochybení.,

Kedy konečne…

Uvažujem niekedy nad tým, ako  cesta za spravodlivosťou pre obete pochybení lekárov bude smerovať ďalej.  Kedy sa dočkajú spravodlivého pomenovania ich straty, spravodlivého riešenia ich postavenia v našej spoločnosti,  spravodlivého odškodenia ich ujmy.

Kedy konečne hlasy mŕtvych detí budú vypočuté…

Elena 12.8.2020

P.S.: Vyzveme premiéra Matoviča a všetky politické strany zapáliť spolu s nami sviečky všetkým tým 11 000 mŕtvych Slovákov, ktorí u nás zomierajú každoročne v dôsledku neposkytnutia potrebnej zdravotnej starostlivosti. Ani svetové vojny u nás  nemali toľko obetí ako slovenské zdravotníctvo…

Treba konať bezodkladne v prospech obetí…

K diskusii: pazi  aj šoféri autobusov odvezú mnoho ľudí do práce, k lekárovi, mnohí šoféri rozvážajú chlieb a rožky, zeleninu, lieky, atď.  – ale ak spôsobia nehodu, sú odsúdení nepodmienečne i na roky.