otvorene

O metóde „kintsugi“ mi dcéra pred časom hovorila. Zaujalo ma to, aj som si k tomu veci postupne v priebehu času pozerala.

A nie, nie je to metóda, je to umenie.

Umenie „kintsugi“ či „kintsukuroi“…

Je to dávne japonské umenie opravy rozbitých porcelánových vecí 24-karátovým zlatom. Niekedy je používané aj striebro. Možno si poviete – načo prepánajána, niekto zliepa staré črepy, a ešte k tomu zlatom? Čo nemajú na to tí Japonci, aby si kúpili niečo nové a poriadne?

Nuž, to opravené je hodnotnejšie a krajšie ako bolo pôvodné a nové. V tom je podstata týchto „opráv“. Je to zvláštna filozofia, úplne odlišná od nášho európskeho „oprav na neviditeľno“. Hanbíme sa za viditeľné známky opravy, kým Japonci vystavujú na obdiv viditeľne opravené veci.

FIlozoficky malo toto umenie základ v japonskej snahe nevyhadzovať veci len tak podaromnici (aj my by sme si ho mohli nepochybne osvojiť). A  tiež z toho, že pokladajú transformáciu za čosi cenné.

A vďaka tomu vytvorili nádherné diela.

Paralela v živote…

Sú situácie, ktoré z nás ulomia kúsok, alebo v rámci nich padáme tak, že sme rozbití na kúsky. Keď nimi prejdeme, nie sme už nikdy rovnakí ako predtým. Umožní nám niečo pochopiť a mení nás taká situácia, povkladá „iné kúsky“ ako boli tie pôvodné. A vďaka tomu sa stávame „takí ako nikdy doteraz“, jedineční, vzácni.

Možno je to i naša európska filozofia „oprav na neviditeľno“, ktorá nám bráni sa k ranám a jazvám priznať. Môcť byť nedokonalý, pretože v tom je pravá dokonalosť.

No dôležité je pochopiť i to, že nie každé zliepanie čriepkov v nás je úspešné a vytvorí umenie. Lebo kintsugi nie je kôpka pokrivených črepov, ono robí predmet opäť funkčným. Akosi však pritom dozrelo dielo v kintsugi oproti pôvodnému predmetu, získalo na dôstojnosti. A i človek, ktorý prešiel ťažkými časmi a dozrel, si uvedomuje vzácnosť svojich rán a jaziev. Aj cudzích, dokážeme ich chápať a mať k nim úctu – lebo práve to, že sme dokázali prejsť ťažkými časmi, nám pomáha porozumieť, čo je v živote naozaj dôležité a z nás robí dobrých spoločníkov na ceste, vnímavých a spoľahlivých.

Niekedy ťažké časy zanechávajú len nesúrodo zlepenú kôpku črepov – ľudia sa ponárajú do alkoholu, využívajú iných, žúrujú a užívajú si bezuzdne, hľadajú lacné známosti a nedokážu dať do ničoho svoje srdce. Striebrom a  zlatom použitým pri oprave  je tvorené umenie kintsugi. Našim zlatom je pochopenie, životné zmúdrenie a poľudštenie.

Ak nás život opravuje zlatom, stávame sa pokornejší, vďačnejší životu, súcitnejší a láskavejší.

V jednej chvíli nám potom dôjde, aká je tá oprava cenná vec.

Elena  20.8.2020