Zomrel blogger Jozef Kmeťo.
Zdolala ho korona
Táto správa ma zaskočila v podvečere, po príchode z práce.
Hej, boli sme občas v kontakte, bol to statočný človek, ktorý tiež „kopal za slabých a bezmocných“. Spolupracovali sme v prípade pani Anky a Deniska napríklad
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/09/18/cas-srdca-2-pandorina-skrinka-tohto-statu/
Bol to jeden z mála ľudí, ktorí sa mi ozvali v situácii, keď sme plánovali podujatie za obete pochybení lekárov uskutočniť v Banskej Bystrici a ochotne pomáhal zaistiť účinkujúcich.
Teraz zomrel.
Neplánovala som písať o korone, lebo ako som nedávno uviedla v blogu, napätie ľudí voči bezohľadným nákazonosičom bude rásť. A tak treba situáciu skôr upokojovať, ako potencovať. Nie že by si rozvláčači nákazy zaslúžili našu výnimočnú ohľaduplnosť – i trestné stíhanie by bolo namieste podľa mňa v podaktorých prípadoch. No eskalácia napätia v tejto situácii už teraz ničomu nepomôže.
Dokonca pod článok o jeho smrti s emotívnym odkazom, ktorý dal ako zomierajúci, aby ľudia koronu nepodceňovali, boli niektorí schopní písať sprostosti o tom, že umrel, lebo mal i iné diagnózy, inak koronu mohol zvládnuť. Bez akýchkoľvek výčitiek svedomia, že zavinili čiusi smrť, strasú akýkoľvek pocit viny zo seba. Poviem otvorene, prestávam veriť v platnosť Gaussovej krivky na Slovensku, lebo toľko primitivizmu by pri jej normálnom rozložení u nás byť nemohlo. Ustavične podaktorí omieľajú, že však ľudia zomierajú na kadečo, a zdravý ju prekoná – no chronicky chorý či starý človek má smolu, čo už. Ak by sme pokračovali v duchu tejto filozofie, tak by sme mohli povedať, že vzdelaný a pracujúci človek túto situáciu ekonomicky nejako zvládne – a tí ostatní majú smolu, čo už, veď ľudia umierajú na kadečo, prečo by nie aj od hladu…
Dochádza vám konečne zvrátenosť celej tej filozofie o „no a čo, keď umrel, však ľudia umierajú na kadečo“, ktorú nám tu podaktorí prezentujú?
Odmietam už byť tolerantná voči ľuďom s názormi, ako sa nedajú obmedzovať nosením rúška, bagatelizujúcimi smrť iných ako zanedbateľnú samozrejmosť. Podľa mňa ich mal Matovič obmedziť v zahraničnom dovolenkovaní a svadbovaní, lebo prvoradou povinnosťou premiéra je zaistiť bezpečnosť všetkých občanov, a až tak organizovať pre podaktorých zábavu v podobe „dovoleniek bez stresu, oslavičiek a svadbičiek“. Komu sa nechcelo sedieť v štátnej karanténe, nemal tu chodiť, nikto nemá právo ohrozovať iných navláčaním nákazy.
Testovanie pokladám za nezmyselný nápad. Nie je v poriadku testovať národ testami bez primeranej spoľahlivosti, môžu ukázať nielen falošnú negativitu, ale aj falošnú pozitivitu, písalo sa o tom veľa, nejdem to opakovať. Je nutné konať urýchlene. Ak začnú testovať celoplošne, namiesto toho, aby urobili uzáveru, ktorá určite bude tak či tak nutná, stratíme kopu peňazí aj drahocenný čas. Lebo sa zrejme dostaneme do situácie, že bude nutné zaviesť tie mnou už toľko spomínané povinné práce, pretože ľudia pre nákazu či karanténu budú chýbať v rezortoch a profesiách, v ktorých dosť dobre chod krajiny odstaviť nemožno.
A všetkým naivným, ktorí myknú plecom, lebo podľa ich predstavy „ich vyseká hrdinská právnička z povinností okolo korony“ – bez povinných prác sa spoločnosť nepohne. Nemusí ich robiť nikto, ale potom nebudete mať chlieb a rožky, potraviny vyložené v regáloch, a chorým – medzi ktorými môžu byť aj vaši blízki – nebude mať kto ani len vodu podať.
Uvažovala som nad touto vecou už kedysi dávno, v situácii, týkajúcej sa Černobylu. A lámem si hlavu nad tou myšlienkou opakovane – a tak vám ju dnes prezradím. Uvažujem, prečo sa v ťažkej situácii niektorí ľudia dokážu zachovať ako hrdinovia, nezištne a súcitne, obetujú aj vlastný život pre ochranu a záchranu iných a iní sa správajú ako primitívne sebecké hovädá. Neviem, čo ich tak pokriví, či je to rodinná výchova alebo osobnostné danosti konkrétneho jedinca, naozaj neviem.
A na margo toho „neobmedzovania sa rúškom“ – je najvyšší čas trestne odstíhať zopár ľudí za šírenie nákazy a a potrestať ich za to.
Ak budeme pár ľudí stíhať a odsúdime ich za šírenie korony, nejde ani tak o samotný trest pre nich – ale o zastavenie tých ostatných, aby začali konať ohľaduplnejšie. Preto, že nám kvôli ich bezohľadnosti zomierajú ľudia, ktorí inak mohli žiť, aj s inými diagnózami, aj vo vyššom veku – tí ľudia mohli žiť, ak by ich niekto nenakazil koronou. A aj preto, že pokladám šírenie filozofie akoby bolo normálne a samozrejmé, že umierajú „len“ ľudia s chronickou chorobou či s vyšším vekom, za nebezpečnú tendenciu – odtiaľ je už len krôčik ku filozofii, že je normálne ich eutanazovať. Nedávno som v mojom blogu varovne písala o posúvaní tolerancie v spoločnosti voči negatívnym javom, o tolerančnom koeficiente. Táto situácia odhaľuje v plnej nahote, kam sa až posúva spoločnosť v jej egoistickej orientácii, kedy niektorí sú schopní využívať čokoľvek od iných, ale urobiť pre nich nie sú ochotní sami nič. Ibaže bez solidarity nedokáže dlhodobo fungovať a rozvíjať sa žiadne spoločenstvo, ani ľudská spoločnosť nie.
Iba ľudia so schopnosťou anticipovať sú vizionármi, lebo dokážu vnímať predvídavo. Ostatní na to, čo sa deje, prichádzajú postupne štýlom „kedy vieme, že niekto robí pizzu“. Anticipujúci vnímajú, keď sa niekto vyberie do obchodu kúpiť korenie na pizzu…
Elena 27.10.2020
Elena ! Skor ako si napisala tento blog, mala ...
Dobre, tak ma daj zatvoriť, pretože si myslím, ...
Celá debata | RSS tejto debaty