Založ si blog

Len pár slov 9. – Musím sa tomu chlapovi pozrieť na chrbát. . .

Na krajinu sadal súmrak, fialkavo ružový oblak ako kôň s povievajúcou hrivou cválal smerom ku Kohútu. Kapucínka so záplavou kvetov s ním kontrastovala, jej zlatočervenooranžové kvety mi balkón krášlia každý rok – mám rada jej divokú krásu a sladkú vôňu. Nesedí usporiadane v záhončeku, vyráža odvážne všetkými smermi a žije slobodne.

 

Balkón temnel a kvety kapucínky žiarili v šere.

Nakoniec si ku kapucínke mesiac tíško zosadol na paradajkinu paličku, oddýchol si a vykročil oblohou ďalej, v ústrety noci.

No hej, život od nás chce, aby sme boli ako kapucínka. Takí ozajstní, obyčajní  a dokonalo nedokonalí – povedala som si, keď sa mi dnes vynorila spomienka na sobotňajší podvečer s kapucínkou.  A tak niekedy Zámer sveta skúša naše sily a trpezlivosť a pravdivosť a odhodlanie, aby nám k tej ozajstnosti cestu ukázal…

 

To je lekcia vytrvalosti, povedala som si. Tá kosť v chodidle asi je hodne prasknutá – ach, už viem ako trpela malá morská panna –  nepomohol mi ani elastický obväz. Odkrívam do práce a späť – a ešte sa donútim zísť nakŕmiť túlavé mačky pod bytovku, lebo viem ako čakajú na kúsok jedla. Včera som šla až po pol ôsmej a čierna mačička mňaukala a mňaukala, rozprávala mi nariekavo ako sa bála, že zostane hladná. No ako by som jej niečo neodniesla?

 

A lekcia pravdivosti? Ach, moja výchova láskavým slovom a dobrým príkladom nemá žiaduce výsledky – teda u našich mačiek. Pod prísnym pohľadom dcéry si pazúriky disciplinovane driapu na brúsičke pazúrov a jedia síce neochotne, ale predsa granule s pridaným imunoprípravkom. Zato mne kocúr dnes oplatil zlobným pohľadom otázku, prečo ukradol  z pekáčika na sporáku kus chladiaceho sa do zlatista uduseného mäsa – dala sa v ňom čítať otázka „azda si to nechcela zožrať sama“? Veru, mám radšej dyňu ako mäso, mávla som rukou a jedlo som spravodlivo mačkám podelila – a tak túlavci pod bytovku dostali kopu ryže s mäsovou šťavou a kúskami mäsa.

Hej, mačky mám rada. Túlavcom chodievam s jedlom krok za krokom a schod za schodom cez dva poschodia a chodníkom s tými osekanými rúrami, na ktorých som si nohu dorantala predminulý piatok.

Neviem čo mám urobiť, aby to nebolelo – povedala som Zámeru sveta dnes skleslo.

Naozaj nevieš? – rozosmial sa.

 

Lekcia odhodlanosti tiež prebieha. Zajtra som mala odísť do Košíc a stade na Červenicu v piatok ráno. Nakoniec som – nerada, lebo mám strach že zasa všetko uzavrú – posunula odchod o týždeň.

Chcem tam ísť, počuješ, naozaj chcem – Zámeru sveta som zašepkala – prečo ma brzdíš tou boľavou nohou?

Chcem len vidieť, že sa neotáčaš od všetkého, že niečo naozaj chceš – odvetil.

Na to nebolo čo dodať…

 

V diaľke hrmoce búrka a šteká tu líška kdesi. A ja uvažujem, že sa naozaj  nevedno prečo tak veľmi teším na tú Červenicu a že ma to tam tak ťahá.

No som rada, že sa to skombinovalo takto a uvidím i moju priateľku Janku, s ktorou sme už kadečo preskákali. Spolu sme boli  v NR SR komunikovať, aj v Slobodnom vysielači – mám ju moc rada. Lekári zavinili smrť jej manžela Petra, kedysi som ten príbeh písala v blogu. Statočne a  vytrvalo bojuje za spravodlivosť pre neho i za zmenu v zdravotníctve k lepšiemu pre pacientov. A úprimne – ak by som mala možnosť niečo Janke zapriať, nepriala by som jej, aby sa dovolala konečne spravodlivosti za manželovu smrť – priala by som jej, aby ožil.

Teraz vyrazíme spolu na Červenicu – a nebudeme pracne putovať pár hodín spojmi – Jankin kolega nás tam odvezie. Ach, prezradím vám, musím sa cestou na Červenicu tomu chlapovi pozrieť na chrbát – či mu tam nerašia anjelské krídla…

 

Elena

 

Iba ja 9. – Naozaj vidieť. . .

25.09.2021

Ručanie jeleňa sa nieslo podvečerom. Ozvena v prednohorskom tichu zosilnila jeho hlas, dunel akoby jeleň bol tu medzi stromami. Ozýval sa mu sok niekde v diaľke na protiľahlom svahu. Obloha číra, len s drobným bielym obláčikom. Slnečné lúče prenikajúce pomedzi stromy zlátili krajinu s pozvoľna padajúcimi listami. Krúžili pochabo v dychu vetra. Ach, jeseň je tu – [...]

Jednou ranou 8. – Prezidentka Čaputová potrebuje okuliare?

24.09.2021

Ach, som dnes milá a mierna. Prezidentke treba asi okuliare, lebo ďalekohľad – ten zjavne má. Vidí aj tie najmenšie porušenia ľudských práv – lenže v iných krajinách. Krajiny OSN musia podľa nej podporovať ľudí, ktorí sa dožadujú dodržiavania svojich základných práv, vrátane slobody prejavu alebo zhromažďovania. “Občania musia mať možnosť tieto [...]

Jednou ranou 7. – Tri z piatich. . .

23.09.2021

Nie,nie, prevzatie zodpovednosti sa v tomto štáte nenosí… A hej, viac ako tri z piatich… V minulom blogu som sľúbila dať ešte pár slov v súvislosti s Matovičovým výrokom, či majú zodpovední donekonečna doplácať na nezodpovedných. Príkladov je v tomto štáte vo vzťahu ku korone a súčasnej situácii viac ako dosť – šíritelia nákazy a v prvom rade [...]

Izrael, valcína, očkovanie

ONLINE: Rôzne skúsenosti zaočkovaných krajín. Izrael sprísňuje, Nórsko uvoľňuje

25.09.2021 07:30

Tretia dávka vakcíny, sprísnenie opatrení voči neočkovaným učiteľom. Izrael znepokojuje rast počtu úmrtí. Naopak, Nórsko si bude užívať voľnosť.

Miroslav Kollár, Juraj Hipš

Strana Spolu si volí nového šéfa. Každý ju chce ťahať inam

25.09.2021 07:00

Jeden z kandidátov verí, že strana Spolu má priestor na samostatnú existenciu, ďalší si myslí, že sa treba spojiť s Progresívnym Slovenskom.

Juraj Hipš

Hipš: Jedinú cestu vidím v spolupráci s Progresívnym Slovenskom

25.09.2021 06:45

Bývalý predseda strany Spolu Juraj Hipš, ktorý na tento post opäť kandiduje, si myslí, že rozdiely medzi Spolu a Progresívnym Slovenskom sú minimálne.

Miroslav Kollár

Kollár: Zlúčeniu Spolu a Progresívneho Slovenska hovorím nie

25.09.2021 06:45

Podľa kandidáta Miroslava Kollára, ak by chcel ísť do Progresívneho Slovenska, urobil by tak už na jar a nie teraz - okľukou cez Spolu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,161
Celková čítanosť: 5583231x
Priemerná čítanosť článkov: 2584x

Kategórie