Teší ma, že nie som sama – teda že aj niekto iný má podobný názor ako ja.
Mám na mysli pražskú streľbu. Lebo ako som napísala v blogu Svetlo v nás 6. a Čas šancí 6. – pražský útok má čoraz viac otáznikov. V článku v linku Jan Schneider veľmi trefne pomenoval to, čo víri hlavou aj mne a na čo sa snažím poukázať
Varuje, aby situácia nebola zneužitá ani politicky a ani komerčne.
Politicky podľa mňa už zneužitá bola. Viete, v Česku sa strhla hystéria okolo skutočnosti, že v ten deň minister Jurečka na svojom ministerstve usporiadal vianočný večierok pre zamestnancov a nezrušil ho po streľbe. Aj na odvolávanie a odstupovanie ministra došlo a on sám sa ospravedlňoval tým, ktorých nezrušeným večierkom nahneval. Aj keď povedzme si pravdu – ak by som teraz po vás začala povykovať, aby ste nelietali po obchoďákoch a nenakupovali ako šílení, ale pojedli namiesto vyhadzovania všetko nakúpené na sviatky, lebo deti v Afrike hladujú, malo by to viac logiky ako pobúrenie jeho večierkom. Veď ten večierok pripravovali dlhšie, nerobili ho na mieste streľby a ani tento čin neoslavovali. Ten večierok so streľbou nemá nič spoločné, a ľudskú účasť možno preukázať úplne inými spôsobmi ako rušením zamestnaneckých večierkov v deň útoku.
A druhá hystéria nastáva okolo zaisťovania bezpečnosti pred podobnými činmi. Myslím, že každého z nás ten čin zasiahol. Otriasol nami nielen súcitom vo vzťahu ku obetiam a ich blízkym – a napíšem teraz otvorene to, čo si myslím a radšej som zo súcitu nepísala – že niektoré detaily o obetiach boli také brutálne, že detailný popis kde ako do koho strieľal v médiách ani nenájdete. Otriasol ale aj pocitom bezpečia – presnejšie jeho ilúziou – u mnohých ľudí. Ja osobne cynicky dodávam, že otriasť nami popri čine strelca by mala hlavne skutočnosť, koľko drbnutých sa vyrojilo a tárali dve na tri, viac či menej vážne myslené vyhrážky či schvaľovali ten vražedný čin. Vyše stopäťdesiat takýchto tupohlavých občanov už stíhajú policajti iba v Česku – a aj u nás sa ich zopár objavilo. Lebo tí ľudia sú medzi nami, a tak uvažujme čo sú ochotní povystrájať, ak dokážu takto tárať bez zábran v podobnej situácii.
Nie sme v bezpečí pred podobnými činmi, ale ani sme neboli, to len riziká niektorí nevideli. Teraz sa, ako to trefne opísal aj Schneider, vyroja kšeftári s bezpečím. Vlastne tomu verím, lebo pchať detekčné rámy na školy či do úradov bude dobrý biznis. Zabezpečovacie prvky všetkého druhu nasadíme – a potom strelec počká v aute pred školou a postrieľa deti, ktoré povychádzali z tej bezpečnostnej pevnosti. Vybehne kopa ľudí, ktorí začnú sľubovať zázraky na počkanie, samozrejme za poplatok. Nuž, ak chcete nosiť neprestrieľné vesty aj v lete, noste. Ale útočník vám môže streliť aj do hlavy – a chodiť s prilbou a štítom pred tvárou to už bude zrejme len pre hodne otrlých alebo trhlých.
Schneider je bezpečnostný analytik. A múdry človek, vie čo hovorí zjavne – na rozdiel od podaktorých našich analytikov, ktorí brázdia médiami a tárajú od buka do buka. Až má človek pocit, že máme dvoch úžasných národných hrdinov – Jánošíka a dotyčného bezpečnostného analytika, len sa ešte ten druhý nestihol prejaviť. Viete, je ľahké kritizovať policajtov po čine a vykladať ako mali nabehnúť na všetky fakulty a informovať toho aj hentoho, atď. Už v prvom blogu k tejto téme som napísala, že postup polície nehodnotím, je to na ich expertoch, aby si ho vyhodnotili.
Mali by sme vidieť nášho pána analytika a všetkých ďalších kritikov, čo by tam stvárali v situácii útoku – teda, nie, radšej by sme to nemali vidieť. Opakujem, zásahovky precvičujú takéto udalosti, ale ľudský faktor zohráva napriek tomu úlohu v reáli. Dokážete si predstaviť, že ani zdravotnícky operátor najskôr neveril pravdivosti oznamu pri prijímaní hlásenia o potrebe pomoci pre zranených? Práve nečakanosť takejto situácie s nami robí veľa. A ako som napísala minule, aj strelec sám namiesto prechádzania poschodiami a zotrvania pri svojich zásobách výzbroje, ktoré si narobil aby z nich mohol čerpať, nakoniec skončil na streche a pobiehal tam strieľajúc do okoloidúcich.
Mimochodom, som veľmi rada, že sa dáva do poriadku ten arabský turistický pár, ktorý strelec tiež zasiahol. Tá maminka je veľká hrdinka a čudujem sa, že o nej naše médiá nenapísali viac. Vracali sa námestím z prehliadky mesta s deťmi. Pri streľbe mama chránila deti – 8- a 10-ročné dcéry – svojim telom a odviedla ich do bezpečia, potom sa vrátila na pomoc postrelenému manželovi. Vtedy strelec dostrieľal aj ju. Pri jej zraneniach mala nízku šancu prežiť, jej stav sa našťastie stabilizoval a doliečujú sa už v súčasnosti v Mníchove.
Ešte jeden pán je v ohrození života. Posielam mu energiu každý deň, a prosím, robte to aj vy. Modlite sa za neho, prajte mu uzdravenie – aby sme ho dostali na stranu života.
No a teraz poďme na tie menej pekné veci. Ak po preverení skonštatovali štátne inštitúcie, že vydať zbroják strelcovi bolo v poriadku, tak podľa mňa v Česku s vydávaním zbrojákov a kritériami ich vydávania majú riadny problém. Lebo duševne chorý nemá čo dostať do ruky zbraň, ani absolvovať strelecký tréning. Nikdy, nikde. A mám divný pocit tiež z toho, ako polícii nie je divné, že niekto si napakuje domov celý arzenál kadejakých zbraní, že to pre nich nie je nič neobvyklé, a takých šábnutých je v spoločnosti zrejme dosť. Mali by zverejniť štatistiky, koľko zbraní je v držbe legálne u nás, a tiež, koľko zbraní má jeden človek vo svojej „zbierke“ – to by ste sa len preľakli zrejme. Lebo kedykoľvek môže prepnúť aj vlastníkovi takej zbierky, alebo jeho výchovne nezvládnutému potomkovi – a potom ani ten signál o zhromažďovaní zbraní pred činom nebude fungovať – veď sú už poruke.
Schneider prezentoval aj realistický názor na streľbu, ktorou mali strelca zlikvidovať. Zásahy že príde polícia autom na miesto útoku, vyskočia a začnú páliť hlava-nehlava, sa dejú akurát tak v akčných seriáloch, ktorých niektorí kritici zásahu sledujú zrejme príliš veľa. V skutočnosti majú pri zásahu vždy veliteľa zásahu. Upozornil na skutočnosť, že páchateľ bol na streche, v miestnostiach na poschodiach boli ľudia a bolo vysoké riziko „priateľskej streľby“, t. j. zásahu ďalších obetí v miestnostiach zblúdenými guľkami polície.
Moc vtipne tiež poukázal na problém skrytých strelcov, proti ktorých pobiehaniu a zasahovaniu mám veľké výhrady, ako som poukázala už v dvoch blogoch. Schneider k tomu uviedol
Když si k tomu všemu ještě představím, že různí pošuci typu ministryně Černochové budou běhat po světě se zbraní v kabelce s úmyslem něčemu zabránit, jde mi mráz po zádech. Proč zrovna Černochová? Protože ona ukázkově předvedla svou absolutní neschopnost správně vyhodnotit celkem banální situaci, když zbrkle označila za ruskou raketu, o níž se zanedlouho bezpečně prokázalo, že na polské území dopadla raketa ukrajinská. A když si uvědomím, že z toho hned chtěla vyvodit závěry, pak není daleko představa, že se někde v nákupním centru ozve rána, a Černochová hned vytasí zbraň a uvidí někoho, kdo vytasí zbraň též. Podle čeho rozhodne, zda jde o teroristu, či o podobně zpovykaného aktivistu, jako je sama? Šílená představa!.
Na adresu tej ich ministerky dodávam, že pani je členka bezpečnostného výboru, dlhoročne sa venuje športovej streľbe, ale zjavne nič z toho ju nenaučilo nereagovať unáhlene. Pripomínam, že väčšina ľudí, ktorí sa ozbroja, isteže nechce vraždiť, ale páchať pomocou zbraní „dobro“ – chrániť seba a iných. No výsledný efekt je nie taký ako očakávali. Nuž, asi tak. Nech vás radšej osud chráni pred tými, ktorí vás chcú chrániť.
Popri rizikách by to bolo i hodne nepraktické s tou skrytou zbraňou. Lebo kvôli detekčným rámom by ste sa takto ozbrojení nedostali nikam – ani na úrady, ani do obchodov. Veď skúste zabehnúť na súd do podateľne a mať pri sebe skrytú zbraň, hoci so zbrojákom a vysvetľujte službe, že ste „skrytý strelec“. Schneider realisticky poukazuje, že aj domáca držba zbrane pre prípad prepadnutia je hodne ošemetná vec.
Ostatně i předpisové uchovávání zbraně doma je složité. Požádáte zloděje, aby chvíli počkal, jen co si otevřete trezor a zkompletujete zbraň? Nebo uložíte revolver nepředpisově, nabitý třeba pod polštář, a ráno přijde vnouček a řekne „dědečku, co to tu máš? – prásk!?“
Viete, hodne dôležité je prehliadnuť ilúzie o rizikách.
Ak spoločnosť monitoruje ako rizikových ľudí, ktorí majú odlišný názor – hoci nerobia nič zlé, len vyjadrujú svoj názor – a nemonitoruje systematicky držiteľov kopy zbraní a ich duševný stav, nemala by sa potom čudovať, že má problémy s útokmi. Namiesto „boja proti dezinformáciám“ potrebujeme boj proti agresorom. Inak vám skutočne zablokujú fotku taniera s palacinkami poukladanými do tvaru zajaca, ako mne na pintereste, ako som včera uviedla – ale prehliadnu vyrábanie falošných účtov strelca po útoku. Už dávno mali mať presné IP počítača, odkiaľ bol ten účet po smrti strelca menený. Lebo ktosi tu rozohral škaredú hru s ruskou stopou – napodiv vysvitla pravda, že podľa popísanej zbrane útočníka inšpiráciou pre strelca boli úplne iné zdroje.
A to ani nehovorím o tom, že spoločnosť podporujúca vojnu namiesto mierového riešenia akéhokoľvek konfliktu, nemá v poriadku hodnoty a postoj k agresii,
Príbeh strelca sa divne košatí – už sú odrazu dva listy na rozlúčku. A ako halasne oznamovali médiá, že ten istý strelec a tá istá zbraň vraždili v Klánoviciach, teraz to na tlačovke formulovali, že ide o TEN ISTÝ TYP ZBRANE. Sú fakty, ktoré môžu byť náhodami, takže ich neuvádzam, ako tá údajne preskúmaná vzťahovosť činu v Klánoviciach. Zatiaľ je celý rad nejasností – od toho, kto skutočne v Klánoviciach strieľal, až po súvis smrti strelcovho otca – zabil ho ozaj strelec, a deň vopred? Aj opakované vlúpavanie sa do domu po strelcovej smrti. Dôvod konania a autora „denníka“, zrejme falošného. Uvidíme, čo vyšetrovanie prinesie pre zodpovedanie všetkých tých otázok..
Mal by sa ale tento hrozný útok každopádne stať mementom nám všetkým. Je potrebné v spoločnosti naozaj presadzovať iné hodnoty, všímať si ľudí a nie ich sledovať, spoločnosť by mala mať k jedincovi úctu a robiť život jedinca zmysluplným.
Elena
Pozeral som video na YouTube od najznamejsieho... ...
Celá debata | RSS tejto debaty