Sme krajinou, v ktorej sa ľudia neboja zomierať.
Presne tak – krajina, v ktorej sa pomaly každý týždeň hupsnú pod vlak aspoň dvaja ľudia.
Ale veď i Česi, nie sme v tom sami – zargumentujú podaktorí v duchu článku v linku
samovrážd pribúda síce vo všetkých vekových kategóriách, ale značne viac u mladých ľudí.
Aj mladí Američania – v krajine neobmedzených možností – sa chytajú akosi častejšie za ruku smrtky než života – ako uvádza článok v linku
Rekordne veľa ich bolo minulý rok, a tento rok ich je rekordne ešte viac.
Prečo sa to deje?
Našiť všetko na kovid obmedzenia s ním spojené, dlhú izoláciu, sa veru nedá. O to viac, že kovid bol zlý hlavne svojou podstatou, darebáčinou v jeho pozadí. Nie samotnou izoláciou – však sa rozhliadnite v akej izolácii žijeme mnohí aj bez kovidu. Koľko ľudí žije osamelo, lebo deti odchádzajú za prácou do sveta, a po niekdajších širších rodinách, žijúcich pospolu niet ani stopy. Vzťahy sa rozpadajú – morálka v spoločnosti pokrivkáva. Pevné morálne hodnoty sú dnes pokladané za zbytočnosť, mnoho ľudí lezie zo vzťahu do vzťahu, presnejšie z postele do postele. Všetky tie šlápoty v štýle „príležitosť pre každého“ nám ubližujú – lebo kvôli takým ľuďom prestávame veriť všetkým a uzavierame sa radšej do samoty.
Má to ale korene ešte ďaleko hlbšie podľa mňa.
Pozrite sa, ako žijeme – alebo teda skôr nežijeme všetci tí, ktorí konáme čestne a zodpovedne. Vstávate v skorom ráne, driete celý deň, vraciate sa domov a to deň už pomaly končí. Celý deň driete, a potom sa rozdelíte s tými, ktorí sa pohodlne povaľujú. Teším sa, že som našla odvahu z toho kolobehu ujsť aspoň teraz – ale koľko rokov života mi to ukradlo?! Výstižne o tom probléme píše článok v linku
kde vysvetľuje česká sociologička údiv migrantov, klamaných prevádzačmi rečami o živote v Európe, a tak prichádzajúcich sem s predstavou, že budú dostávať všetko zadarmo doživotne. Čudujú sa, že kedy žijeme – no aj ja sa čudujem.
Už nejaký čas som aj v blogu poukazovala na klamstvá, v ktorých žijeme – že za zodpovednú celomesačnú odbornú prácu dostávame o dosť menej ako vynaložíme na pobyt jedného kriminálnika v base niektorých typov (je to viac ako 170 eur na deň, násobte krát 30 či 31 – máte taký plat?). Ktosi tu vytvoril pohodlný systém pre lajdákov a lumpov, a hodil nám ich na krk. Štát sa tvári, že je to naša zodpovednosť postarať sa, aby prežili, a nie ich samých. tak na úkor seba a svojho života robíme i za ľudí, ktorí to jednoducho zneužívajú. Opakovane som aj v blogu vyzývala ekonomických expertov, aby sme verejne prerátali, koľko rokov pracujeme na vlastný dôchodok – a povedali si otvorene, na čo všetko drieme po tie zvyšné roky. O to viac nadobúda táto otázka na význame, že tu progresívci robia generačné rozbroje – mladých štvú proti dôchodcom. Treba si povedať jasne, že dôchodcovia si na dôchodky vyrobili – a treba verejne a otvorene pomenovať, kto nám tu odčerpáva peniaze bez toho, aby prispel.
Povedzme si otvorene – aká je dnes budúcnosť obyčajných slušných mladých ľudí, ktorí sa vzdelávajú? Putujú do škôl cez víkend, keď ničnerobkovia sladko povalení na gauči trávia víkend. O tom, aká je táto spoločnosť amorálna, svedčí aj skutočnosť, ako zdraželo cestovné cez víkendy – študenti chodia, treba ryžovať.
Takže ja sa nečudujem znechuteniu zo života u mladých – snažíte sa, investujete čas a energiu, peniaze rodiny a vzdelávate sa, a môžete porovnávať svoju drinu s pohodlným životom tých, ktorí sa nesnažia. Po doštudovaní pred vami perspektíva celoživotnej driny do dajakej sedemdesiatky, práci obetujete väčšinu času svojho života, pritom vás poriadne ani neuživí – životné náklady sú drahé a ustavične rastú, uskromňujete sa zo všetkých síl a pritom máte pred očami hajzlov, ktorí nezaslúžene naryžovali na luxusný život a aj ryžujú na úkor vás. A tiež vidíte kadejakých influencerov, ktorí zbohatli bez toho, aby to bolo vyvážené kvalitou osobnostného rastu a osobných zásluh. Poctivo pracujúci u nás často žijú v kolotoči z ruky do úst. Pritom tí, ktorí nás všetkých enormne zadlžili za posledné tri roky, nesedia v base doteraz, ale veselo tu pobiehajú a robia ďalšiu šarapatu.
Nie je to lákavá vízia, myslím – to všetko, čo by mali mladí ľudia žiť v najbližšom polstoročí, ak teda dožijú. K tomu si prihoďte všetky tie manipulatívne tlaky, ktoré v ľuďoch chronifikujú úzkosť – počasie, opatrenia vlády, klimatická kríza a čoraz viac rečí o tretej svetovej vojne. Všetkých, ktorí vojnu podporujú, by som na mesiac poslala nútene na vojnou zasiahnuté územie, aby sa im v sprostých hlavách rozležalo a uvedomili si dôležitosť mieru.
Položme si otázku, aký by mal byť svet, aby v ňom ľudia žili radi a nechceli zomierať vlastnou rukou? Bezpečný, pokojný, láskavý. Vyvážený, so vzájomnou podporou – nie iba taký, v ktorom jedni len dávajú a druhí ustavične iba berú.
Očami jednej minulotýždňovej diskusie sa dívam teraz – je to správna verzia sveta, a zrejme nás má niečo naučiť svet, aký je. Sme to my, kto má prispieť k tomu, aby vo svete zavládlo bezpečie, porozumenie, pokoj a súcit. Láska, lebo tá jediná pretrvá. Asi by sme si mali položiť otázku, akí potrebujeme byť, aby sme zo sveta vytvorili také miesto.
Aby sme neboli len krajinou, v ktorej sa ľudia neboja zomierať, pretože sa v nej boja žiť…
Elena
Náhla depresia? Doporučujem drogy, alkohol... ...
Ámen. S nami...! ...
Celá debata | RSS tejto debaty