Chodiaca kalkulačka Sulík a jeho poslanec v NR SR Žiak zrátali, že takmer 52 miliónov ročne dáme na financovanie cirkví. A chcú otvoriť celospoločenskú diskusiu o odluke cirkví od štátu. Liberáli vraj síce uznávajú význam náboženstva a cirkví v morálno-etických otázkach, ako aj v oblastiach verejnoprospešných aktivít, v prípade financovania však za vhodnejší ako súčasný model považujú dobrovoľné príspevky od občanov.
Takže ja dodebatujem veci za seba otvorene a jasne už teraz. A pár slov o výhrade svedomia dodám, lebo to úzko súvisí s témou nastolenou Sulíkom a jeho stranou.
Svedomie je ten tichý hlások, ktorý nám šepká, že sa niekto díva
– znie výrok môjho obľúbeného aforistu Tuwima. Bol básnikom a spisovateľom. Mimochodom, už som ho kedysi v blogu spomenula v súvislosti s druhým jeho citátom, ktorý pokladám za výstižný – o továrnikovi z Lodže.
Petícia za výhradu svedomia, ktorú podpísalo viac ako 120 000 Slovákov, je záhadne mimo záujmu vlády. Opakovane sú zametané pod koberec názory občanov v tomto smere. Ešte v roku 2005 bola spustená dokonca protipetícia pod taktovkou strany ANO (pánabeka, radšej nič nedodám v tomto smere, lebo ma zabásnu skôr ako Ruska).
https://slovensko.hnonline.sk/114747-peticia-proti-vyhrade-svedomia
Petícia za výhradu svedomia má – ako vidno z tých 120 000 podpisov – svojich zástancov. A to keby sa robilo referendum k tejto otázke, našlo by sa ich nepochybne viac. Lebo ako uvádza článok v linku
až 69% Slovákov v prieskume chcelo ponechať otvorenie obchodov v nedeľu na kompromisnom rozhodnutí – aby zamestnanci obchodov mali právo na výhradu svedomia a individuálne mohli odmietnuť takúto prácu. To je sedem z desiatich ľudí.
Rovnako by sme našli asi dosť hlasov i pre výhradu svedomia, ktorú by mohol uplatniť lekár vo vzťahu ku potratom. Lebo v niektorých krajinách lekári toto právo majú, ako pripomína článok v linku
https://old.katolickenoviny.sk/8-2006-peticia-za-zmluvu-o-vyhrade-vo-svedomi-je-iniciativou-zdola/
Uvádza tiež, že na výhradu o svedomí majú ľudia právo nielen na základe našej ústavy, ale aj medzinárodného práva
V Rezolúcii OSN proti akejkoľvek diskriminácii súvisiacej s náboženstvom je jasne definovaná sloboda svedomia a náboženstva, ako aj právo uskutočňovať ho v súkromí i v praktickom živote. Navyše nikto nesmie byť diskriminovaný zo strany štátu na základe náboženstva, pričom sa pod diskrimináciou myslí akékoľvek rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo uprednostňovanie na základe náboženskej príslušnosti.
Túto rezolúciu OSN parafovala aj Slovenská republika.
A že výhradu svedomia v slovenskej spoločnosti treba doriešiť, o tom niet pochýb. Lebo Ústava SR síce hovorí, že výhrada svedomia sa zaručuje, ale nikde nie je špecifikovaná v našej legislatíve.
Tak čo nám to v skutočnosti Ústava garantuje?
Vo vzťahu k čomu si výhradu svedomia môžeme uplatniť?
Ja napríklad pokladám za vhodné uplatniť výhradu svedomia vo vzťahu ku našim vlastným daniam – aby sme mali právo každý pracujúci za seba smerovať celé naše dane na oblasti v štáte podľa svojho uváženia. Napríklad 20% dať na zdravotníctvo, 20% na školstvo, 20% na cesty a 20% na kultúru (v rámci nej i na tie cirkvi) a 20% na poľnohospodárstvo by som dala.
Že nezvýšilo na zbrojenie vravíte? Ach, smola – ale čo už, nemôžeme mať všetko, musíme sa v niečom uskromniť.
Tiež by sa mi páčila výhrada svedomia, aby sme neskladali neúmerne na pohodlný život vrahov vo väzení – lebo odhliadnuc od morálneho aspektu, ich náklady na deň sú podstatne vyššie ako to, čo dostane bežne občan žijúci a konajúci zodpovedne. Buď nech im platí ich rodina tie náklady, alebo nech pracujú tak, aby všetky náklady uhradili. Príspevok na väzňa a deň by mal byť naviac suma minimálneho dôchodku na osobu a deň.
Takisto by som v rámci výhrady môjho svedomia prosila, aby ma neprezentovali vo verejných funkciách ľudia nedodržujúci základné mravné zásady a morálne hodnoty prezentované ako chránené v rámci Ústavy SR. Ženy udržujúce pomer so ženatým chlapom a rozbíjačky rodín, ani muži s pobehlicou po boku platenou z našich daní (pardon, asistentkou či radkyňou všetkého druhu). Nechcem z mojich daní financovať fľandry.
Že také výhrady svedomia neexistujú? A kde ste to vyčítali, prosím vás?
V ústave je len všeobecne povedané, že výhrada svedomia sa zaručuje.
Keby sa na to niekto odvolával v konkrétnej situácii, vzniklo by množstvo nejasností. Preto treba špecifikovať, v ktorých prípadoch a povolaniach si môžu občania túto výhradu uplatniť. Práve táto zmluva, o ktorej sa toľko diskutuje, mala vymedziť konkrétne životné okolnosti, kedy by bolo možné odvolávať sa na svedomie a jeho výhradu, preto je potrebná.
SaS sa snaží otvoriť debatu o odluke cirkví od štátu…
Nuž, téma má viacero aspektov. Popri otázke reštitúcií a všetkých finančných nárokov cirkví, ktoré iste nie sú zanedbateľné, treba brať do úvahy aj platnosť Vatikánskej zmluvy. A samozrejme, bude potrebné rešpektovať aj vôľu väčšiny Slovákov, lebo ja mám pocit, že i napriek bezzábranových fľandier, ktoré sa nám tu roja, má stále väčšina Slovenska kresťanské hodnoty – ako čestnosť, rodina, morálka a etika.
Ja osobne som človek hodne tolerantný – a nerobím rozdiely medzi ľuďmi podľa farby pleti či podľa sociálneho pôvodu. No jasne oddeľujem ľudskú toleranciu od bagatelizovania či prekrúcania hodnôt.
Hodnota za peniaze…
SaS považuje opätovné otvorenie celospoločenskej debaty na tému odluky cirkví od štátu za veľmi dôležitú, ako to uvádza článok v linku
https://www.teraz.sk/slovensko/mk-sr-zaoberat-sa-odlukou-cirkvi-od-s/487458-clanok.html
Poslanec NR SR za SaS Miroslav Žiak, ktorý návrh na verejnosť vytiahol, pritom argumentuje aj súčasnou skúsenosťou s koronakrízou, ktorá ukázala nevyhnutnosť šetriť verejné financie.
Zasmiala som sa, aj za hlavu som sa chytila. No naozaj neviete, čo skôr – či sa smiať, alebo plakať pri tomto argumente, však???!!
Drahý pán poslanec Žiak (a toto vôbec nie je ironické oslovenie, však tie poslanecké platy a výhody – asi by sme ich mali znížiť ihneď aspoň o 50%, keď tak tie verejné financie pre koronu potrebujeme sporiť, čo poviete?). Sú veci, ktoré za tie peniaze, ktoré do nich vkladáme, stoja. Jednou z takých vecí je z môjho pohľadu aj hodnotová orientácia spoločnosti, jej etika a morálka.
Liberáli podľa neho uznávajú význam náboženstva a cirkví v morálno-etických otázkach, ako aj v oblastiach verejnoprospešných aktivít, v prípade financovania však za vhodnejší ako súčasný model považujú dobrovoľné príspevky od občanov. „Asignačný model umožňuje rozhodovať, koho chce daňovník svojimi daňami podporiť a zároveň znamená slobodu aj pre tých daňovníkov, ktorí aktivity cirkvi nevyužívajú či odmietajú,“ uviedol Žiak, ktorý zároveň zdôraznil, že zrušenie financovania by sa nemalo týkať podpory pre obnovu a ochranu sakrálnych pamiatok ako dôležitej súčasti kultúrneho dedičstva.
V súčasnej dobe platí (od januára tohto roku) nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý zohľadňuje aj počet veriacich a rozširuje takisto možnosti použitia štátneho príspevku. Zákon zachováva systém priamej podpory zo strany štátu, o tom, že jeho ponechanie v aktualizovanej podobe je najlepším riešením, rozhodla expertná skupina, zložená zo zástupcov štátu a cirkví.
Rozhodovanie o odluke cirkví od štátu…
Treba objektívne povedať, že zámer SaS premiér Matovič kritizoval, ako uvádza článok v linku
Považuje to za prvoplánový marketing. Doplnil, že ide o mimoriadne citlivú otázku, pri ktorej by sa mali akékoľvek zmeny robiť až po poctivej celospoločenskej diskusii. Odluka cirkví od štátu nemá podporu u katolíckej a ani u evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Podľa politického analytika Jána Baránka nemá návrh SaS šancu na úspech, pretože odluke bráni Vatikánska zmluva a v koalícii nevidí vôľu riešiť tento problém, „lebo to problém nie je“.
Nuž, ani u mňa nemá ten nápad podporu.
Je v pozadí snahy SaS o odluku cirkví od štátu lepší dosah na problematiku LGBT?
Ktovie.
Nie som zaprisahaný odporca homosexuálov, žijú medzi nami, poznám pár takých ľudí osobne. Je však potrebné diferencovať medzi homosexuálmi, riadne žijúcimi bežným a usporiadaným životom, a medzi ľuďmi, predvádzajúcimi sa v dúhovom pochode len v kožených pásikoch, vlečúc so sebou malé dieťa. Alebo pútajúcich pozornosť extrémnym správaním, bezohľadne porušujúcim náboženskú slobodu a symboly iných ľudí.
Veru, vonkoncom sa mi nepáči ani konanie aktivistiek, o ktorom informuje článok v linku
https://dennikslovensko.sk/53660/na-sochu-jana-pavla-ii-v-bratislave-vyvesili-duhovu-vlajku/
Na sochu bývalého pápeža svätého Jána Pavla II. v bratislavskej mestskej časti Petržalka vyvesilo neformálne združenie Dúhové Slovensko dúhovú vlajku, údajne ako vyjadrenie podpory a solidarity s LGBT menšinou v Poľsku. Informoval o tom na sociálnej sieti Inštitút ľudských práv (to je ten istý inštitút, ktorý sa nezaujíma o to, koľko detí zomiera v slovenskom zdravotníctve? Pre nich majú ľudské práva iba homosexuáli?!). Nuž, budem tvrdá – som za potrestanie takzvaných „aktivistiek“ – lebo o chvíľu by nám tu pri nečinnosti nejaké šialené kravy pozhadzovali sochy pripomínajúce oslobodenie, a azda i pomníky na cintorínoch by niektorí – ako nesúhlas s vierou – poroztĺkali.
Petícia o Výhrade svedomia je aktuálna.
Či skôr ticho o nej je u nás v súčasnosti aktuálne. Mali by sme hovoriť o všetkých výhradách, ktoré u veriacich ľudí u nás môžu vznikať.
Aj o výhrade ku prípadnej vojenskej službe, nad ktorou zasa dumajú kvôli neúspechom pri náboroch do radov profesionálnych vojakov. Aj vo vzťahu ku možnej hroziacej vojne, keďže naši vojaci putujú kade-tade v radoch NATO a pod ich velením zbrojíme v rámci „našich spojeneckých záväzkov“ čoraz viac…
Aj o výhrade ku nedodržiavaniu tradičných hodnôt v spoločnosti a ich nedostatočnej ochrane.
Záverom…
Ja si myslím, že treba začať zasa raz hovoriť o tej petícii za výhradu svedomia v našej spoločnosti. Pokojne aj o financovaní cirkví. Aj o morálke a etike.
A k tomu Tuwimovmu aforizmu o svedomí dopĺňam, že ten niekto, kto sa díva na všetky naše kroky, je Boh.
Elena 21.8.2020
uprav si to. mas to 2x skopirovane. ...
Celá debata | RSS tejto debaty