otvorene

Myslím, že tú otázku by som si nemala rozhodne klásť sama.

V diskusii k minulému blogu ma diskutérka neúspešná požiadala k prípadu ešte blog napísať –  a ja ten prípad naozaj pozorne sledujem z dvoch dôvodov – mŕtvy Roman zomrel v rovnakom veku ako môj syn Maroško a nepripravenosť prostredia školy na krízové situácie je podľa mňa naozaj veľkým problémom. Tak sa v tejto chvíli o Romanovi, ktorý ukončil svoj život skokom z budovy školy a slovenských školách celkovo ešte porozprávame.

Akurát že tú otázku z názvu môjho dnešného blogu musíme upraviť – Na čo nie sú pripravené slovenské školy? 

Nijako netajím môj názor na to, že slovenské školy neboli a ani nie sú pripravené na kadejaké riziká, ktoré ich môžu postretnúť.

Písala som v blogu opakovane p rizikách extrémneho násilia v školskom prostredí – „šialených strelcov“ – a veru by ste sa mali začať modliť, aby k nijakému takému incidentu u nás nedošlo, lebo by to dopadlo podobne, alebo aj oveľa horšie ako pred časom vo Vrútkach. Písala som o prípade opakovane, napríklad tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/06/16/hej-hej-5/

či tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/06/16/hej-hej-6-rekviem-za-pachatela/

V prípade útoku nejakého agresora by to podľa mňa v ktorejkoľvek slovenskej škole dopadlo desivo. No ale veď aj prípad samovraždiaceho sa žiaka dopadol katastrofálne. Ihneď mal byť privolaný zásahový psychológ alebo policajný vyjednávač, aby ho upokojil.  A na dvore nemali čo robiť jeho spolužiaci, vonkoncom už nie takáto slečna, ktorá ho dlhodobo šikanovala a ešte k činu provokovala. To čo tam organizovali – školské predstavenie pre žiakov? Celá situácia zrejme trvala dlhý čas, lebo veď aj matka prišla, aj s otcom volal. Bol dostatok času privolať kvalifikovanú pomoc. Zásah evidentne nebol zvládnutý. 

Ibaže ja na rozdiel od diskutérov nijako neobviňujem riaditeľa školy.

Už pred dvanástimi rokmi som poukazovala viacerými prácami k téme extrémneho násilia na medzinárodných konferenciách na to, že je čas sa v slovenskom školstve zobudiť a pripravovať školy na možné krízové situácie. Čo si myslíte, ako by dopadlo, keby nejaký šialenec nabehol do školy so zbraňou, vedeli by účinne postupovať pri ochrane detí  a seba samých? Starú belú, ale to predsa nie je ich chyba, keď ich to nikto neučí. Lebo veď sklenené dvere zamknú, a tým sú chránení, nie?

A podobne nikto neprecvičuje s nimi situáciu, aká nastala v tých Parchovanoch – ak sa žiak pokúša o samovraždu. Privolať okamžite políciu s policajným vyjednávačom a tím Modrého anjela bolo potrebné. Nové usmernenia hovoria, ako v krízovej situácii majú vyslať do školy intervenčné tímy poradenské zariadenia v spáde, no  tie sú personálne poddimenzované a často pracujú výjazdovo, robia diagnostiky v nejakej škole či škôlke, takže kým by sa vrátili do zariadenia a vyrazili by potom ako tím spoločne na miesto činu, mohla by tam zo strechy poskákať celá škola, vrátane riaditeľa. Školy by mali mať telefónne čísla poskytnuté na špecializované zásahové tímy a vyvesené medzi číslami na hasičov a záchrannú službu.

Opakujem – dobre sa modlite, aby nijaká krízová situácia v škole, do ktorej chodí vaše dieťa, nenastala. Lebo vonkoncom si nemyslím, že slovenské školy sú pripravené reagovať efektívne a múdro, no nie je to chyba ich riaditeľov..

Nebolo zjavne zvládnuté ani šikanovanie na tej škole. Ale povedzme si rovno – to môžete poprepúšťať rovno skoro všetkých  či všetkých slovenských riaditeľov škôl. Pretože šikana na školách u nás beží.  Ibaže nie preto, že ju riaditeľ nevyrieši, ale preto, lebo niektorí rodičia nám tu vychovávajú rozcapených spratkov, ktorí sa nezmestia do kože. Na auto treba mať vodičák, na dieťa by mal byť doklad o spôsobilosti byť rodičom.

Ako sa šikana dá na škole zvládnuť, keď  šikanátori mu vypisovali aj na mobil a prebieha teda aj v mimoškolskom čase? Povedzme si pravdu, na papieri to vyzerá pekne – na školách sú podporné tímy, ktoré majú žiakom pomáhať v rôznych situáciách. V skutočnosti nie sú takéto podporné tímy na školách kompletné práve v tých školách, kde je veľa problémových žiakov z prostredia osád napríklad. Chýbajú hlavne školskí psychológovia – a zamestnávateľom teraz vyrábaných rýchlokvasených psychológov z kadejakých kurzov a externých štúdií už dopredu gratulujem.

Pomáhať im majú tie vyššie spomenuté poradenské centrá metodicky a v prípade na školách chýbajúcich tímov  aj priamo. Centrá poddimenzované finančne aj personálne, zavalené početnými činnosťami, ktoré v praxi realizujú zväčša výjazdovo.

Prevencia šikany je dôležitá, ibaže podľa mňa by mala byť realizovaná prostredníctvom intenzívnych a dlhodobých preventívnych programov s predškolákmi a vo všetkých prvých ročníkoch. v každom prvom ročníku základnej školy, strednej školy a aj vysokej školy. Viete koľkým problémom by sme tak u detí predišli? 

Veď pozrime sa spolu na prípad Romanovej samovraždy.

Ako naznačujú médiá, Roman bol dlhodobo možno šikanovaný. Dokonca v jednom z médií padlo aj meno údajnej hlavnej šikanátorky spolužiačky Sofie. Meno Sofia by malo znamenať múdrosť, nuž to sa zrejme rodičia dotyčnej sekli nielen vo výchove, ale i v jej mene.

V článku v linku je vyjadrenie, z ktorého už môžeme vydedukovať, že to v tej škole v poriadku rozhodne nebolo

https://www.cas.sk/clanok/2870463/psychiatricka-o-sikanovanom-romanovi-15-bol-bezradny-vie-preco-su-deti-take-krute/?fbclid=IwAR1QoZHFvwqYDpCezH2OgjeEZso_xZAQbDl7IRHgymdlrHENdAeqjy2GgUI  

Šikana na tejto škole pritom údajne nie je ničím novým, ako upozornil jeden z diskutérov. „Už v tej škole síce sedem rokov nie som, ale ako vidím, nič sa tam nezmenilo,“ napísal. Samotná škola šikanu najskôr priznala, pričom malo ísť o zastrašovanie, slovné a fyzické útoky či potvrdenie si moci.

No, budem tvrdá. V pätnástich majú ťažkosti so svojim správaním prirodzene vývinovo všetky deti, hľadajú sa na ceste k dospelosti. Romana popisujú médiá ako chlapca šikovného, no depresívneho, to znamená že bol zrejme málo sebaistý, introvertný a citlivý, mohol mať problém so sebaidentitou. Ibaže takých detí na školách máme dosť, a kolektív v triede ich dokáže akceptovať. V článku v linku sa píše, že mal už samovražedné tendencie, takže bol z celej situácie v škole zúfalý. Bol vo veku, kedy sa rovesnícke prijatie zdá mladému človeku veľmi dôležitým. Mama ho vraj držala doma, zjavne sa o neho bála,  a zrejme sa len tak nepovaľoval na gauči – ovládal i ženské práce, rád varil a piekol.

Pri šikanovaní býva jeden aktivátorom zla, a k nemu sa pridávajú slabší jedinci, ktorí ho napodobňujú. Bola to tá Sofia, tipujem. Mohla by nám povedať do médií, čo jej na ňom tak prekážalo. Bola jeho opakom, ak jej jeho povaha prekážala?  Žeby bola extrovertka, bez vzťahu ku ženským domácim prácam (alebo tiež vie variť a piecť koláče, ako ten Roman?), s kopou povrchných známych, zakomplexovaná natoľko, že sa potrebuje tváriť suverénne a vodcovsky? Nie je to náhodou ona, komu sa rodičia dostatočne nevenujú? 

A čímže sú ocko a mamka Sofinky, keď sa škola vystrájaniu takejto „spolužiačky“ dlhodobo iba prizerala? 

S tou triedou bolo potrebné realizovať dlhodobý program zrejme už dávno. O to horšie, že šikanovaný tam bol chlapec, ktorý mal podľa médií psychické problémy, bol teda ľahkou obeťou. trpel, trápil sa, no to šikanátorky nezastavilo. Som rada svojim spôsobom, že i v mobile sú dôkazy o šikanovaní. V spomenutom článku sa vyjadruje aj advokátka k trestnosti účasti na samovražde v slovenskej legislatíve. Myslím, že šikanátorku by mali riadne potrestať a nehrať hru „sú to detičky ešte, čo nevedeli čo robia“. Aj keď si nerobím ilúziu, že by túto slečnu odsúdili nepodmienečne. Zrejme čaká, že ju z toho rodičia vyvlečú, nanajvýš bude nejaká podmienka – lebo jej nedochádza, že najhorší trest bude mienka ľudí v jej okolí. Že s ňou pôjde odteraz už všade – na novú školu, strednú, a aj ďalej životom nálepka, že pripravila o život mladého chlapca. Že je „tá ibavrahyňa“ a je úplne jedno, či ju odsúdi nejaký súd, lebo ľudia ju už odsúdili.

Zrejme by sa ten pravdivý príbeh o tom, čo sa v triede dialo, dal kúpiť, a priniesol by redaktorovi neskutočnú čítanost, takže rodičia niektorých jej spolužiakov budú v riadnom pokušení takto si zarobiť v čase predvianočnom.

Ako som spomenula aj v minulom blogu, našli sa diskutéri obviňujúci rodičov z nedostatku podpory synovi.

Otec Romana pritom spomína kadečo – že syn mal nejaké veci, ktoré možno iní nemali a preto mu poničili výtvarné potreby v škole – hmotnou núdzou Roman zrejme netrpel. Otec s ním volal zo zahraničia vraj pred skokom, nuž tak zrejme tam pracuje. Majú to ťažké rodiny dnes, mnohí za prácou putujú kdekade, alebo drú u nás aj v dvoch robotách a živoria. A nedostatkom starostlivosti rodičov tiež zrejme chlapec úplne netrpel, ovládal domáce práce a depresívne stavy mu nediagnostikovali novinári, ale  s ním rodičia chodili k odborníkom.

Filozofia prezentovaná niektorými diskutérmi  je hodne scestná. Obviňovali rodičov, že  s ním mali vyhľadať pomoc, aby sa naučil brániť  a nebol taký citlivý. Za prvé, nijaký psychológ nezníži vašu citlivosť, aj keď vás naučí nejaké techniky reagovania, a za druhé, podľa mňa mali vyhľadať pomoc rodičia predovšetkým s takou slečnou, čo sa v škole nezmestí do kože, robí iným zle a ničí im veci. Aj so šikanátorom treba vyhľadať pomoc, a nielen so šikanovaným – u nás sa to ale často nedeje,  V slovenských školách to funguje tak, že keď odíde zo školy nejaké šikanované dieťa do inej školy, začnú sa takéto nespratné typy púšťať do ďalších obetí.

Roman nezomrel na mieste, nepodarilo sa ho vraj zachrániť v nemocnici. Netuším prečo údajne psychológovia neodporúčali vytvoriť pietne miesto – zrejme sa snažili takto pred pripomínaním udalosti chrániť jeho spolužiakov. Ale ako som napísala, na posúdenie je nutné vidieť aktuálnu situáciu. Ja osobne by som tam pietne miesto urobila, lebo  je to jednak signál úcty k tomu chlapcovi zo strany školy, jednak príležitosť pre niektorých žiakov, aby si mohli zrovnať pocity a naozaj sa s ním rozlúčiť, ak ich jeho smrť zasiahla. Zrejme niektorých áno, keď údajne plakali. A práve preto som písala vyššie, že Sofia to má možno zrátané – lebo ak sa nájde čo len jeden jediný spolužiak, ktorý prehovorí do médií a povie pravdu, tak on bude za hrdinu národa. Je to skrátka hra o čas a odvahu zainteresovaných.

Najhoršie je, že Parchovany nie sú výnimočné. Že nám len ukázali, aké nepripravené sú slovenské školy na rôzne krízové udalosti. Aj to, že medzigeneračná neúcta a agresivita v spoločnosti, potencovaná niektorými politikmi, sa nám raz ako spoločnosti vypomstí. Keby spoločnosť konala efektívne, tak už dávno by sedeli tí, ktorí v spoločnosti šírili označovanie iných ako „dezoláti“. Ryba skrátka smrdí od hlavy…

Elena

K diskusii  štrkáč   plne súhlasím.

A zjavne som sa nemýlila – už dokonca aj fotku tej Sofie –  jednej z dvoch údajných páchateliek – dali  v diskusii  tí informovaní

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=726180562707827&set=p.726180562707827&type=3

Vo fb verzii článku Prešovský štandard ju diskutérka zverejnila

https://presov.standard.sk/502722/tragicky-pripad-v-parchovanoch-padnut-mali-prve-obvinenia

Nuž, slečna zjavne vyzerá odlišne od obete – nezdá sa podľa fotky, že by sa venovala vareniu a pečeniu doma ako ten ňou ušikanovaný chlapec..

neúspešná  Každého autora blogu vieš kontaktovať mailom.