otvorene

V minulom blogu som napísala, že budem pokračovať témou viery v spravodlivý svet, lebo práve ona nás ochráni v ťažkých časoch.

Úvahu o tejto téme som začala v súvislosti so smrťou pani, ktorej dcéru zabil pri útoku na fildu v Prahe. Stratila vieru v spravodlivosť tejto spoločnosti, a tak sa pokúšala opakovane zomrieť. Je tam toho viac nepochybne. Z môjho pohľadu falošný partner sa na ňu navesil, zištný motív by som v pozadí videla, dokonca vraj ju ktosi musel priviezť k tej priepasti, lebo mala ruku ochromenú. Nie som ale  vyšetrovateľ prípadu, takže to nejdem hlbšie analyzovať. Podstatné je, že potrebovala počuť priznanie, že polícia pochybila, a že možno mohli urobiť viac, možno aspoň niektoré z obete zachrániť, keby postupovali inak. Isteže nemá už dnes význam tieto veci pitvať do hĺbky, lebo nikoho z obetí to neoživí a chybu môže urobiť každý z nás, i policajti, najmä v takej náročnej a vypätej situácii, kde boli priamo ohrozené tiež ich životy. Ona to len potrebovala počuť. Je to podobné ako v situácii pochybenia lekárov, keď zavinia smrť vášho blízkeho. Najviac tým ľuďom pomôže úprimná ľútosť vinníka, jeho ospravedlnenie. Úprimná ľútosť vinníka. Namiesto toho zažívajú jeho vykrúcanie sa, obviňovanie ich, bezohľadnosť. Viem aké peklo zažívajú tí, ktorí prechádzajú  procesmi za spravodlivosť na súdoch, vlečúcimi sa dlhé roky. Súcitím veľmi s tou pani a jej zúfalstvom, a prekvapuje ma, že po 2 pokusoch o samovraždu ju spokojne prepustili zo psychiatrickej liečebne a nechali ju realizovať tretí pokus.  Ak si pozorne pozriete jej fotku v médiách – tvár mala úplne bielu, bola pod vplyvom veľmi silného stresu. Je smutné, že spoločnosť venuje ďaleko viac energie, financií a podpory páchateľom, ako ich obetiam.

Ako si možno v takej situácii uchovať vieru v spravodlivý svet?

Viera v spravodlivý svet?

Začneme klbko rozmotávať, slová viera a spravodlivosť by sme mali pochopiť. Je ošemetné povedať, čo je to spravodlivosť – podotkli by podaktorí, lebo veď pod uhlom pohľadu sa môže meniť. Je spravodlivé, aby lev zabil antilopu kvôli tomu, že sa chce nažrať? Z pohľadu antilopy určite nie, z pohľadu leva iste áno. Argument oboch by bol, že antilopa je slabšia ako lev a tiež to, že oni majú právo na život. Z hĺbky pohľadu na spravodlivosť sú skrátka dilemy niekedy ošemetné.

Veľa dilem v tejto téme je i v ľudskom svete – je spravodlivé, že zomrie dieťa, že niekto vážne ochorie alebo že ho zabije auto vedené opitým vodičom? Spravodlivejšie by iste bolo, keby dotyčný opitý vodič zlámal hnáty sebe. Život však nie je spravodlivý v tomto smere, spravodlivosť tu nevieme zaistiť.

Je to tak ako svojho času uviedol odborník na bezpečnosť VIP osôb De Becker, ktorý v pracovni nad stolom mal nápis – U mňa spravodlivosť nehľadajte. Vedel im zaistiť bezpečie, no nie spravodlivosť. Nie je spravodlivé, ak vás niekto prenasleduje, vydiera, ohrozuje na živote, no napriek tomu sa také veci dejú.

Viera v spravodlivý svet nám pomáha veriť, že svet je dobré miesto pre život. Presnejšie nestratiť vieru v to, i keď v našom živote prídu nejaké ťažké chvíle, náročné situácie, straty či neúspechy.  Stále by sa tam mala ťahať ako niť nádej, viera v spravodlivosť sveta že napriek tej udalosti nie je koniec sveta a že život prinesie aj nejaké pozitívne veci. Lebo ak svet pokladáme za nespravodlivý, nemáme dôvod v ňom žiť. Psychológovia uvádzajú, že ak pripisujeme zmysel niektorým podľa nich náhodným udalostiam ako je závažné ochorenie dieťaťa, pomáha nám viera v spravodlivý svet adaptačnom procese na situáciu.

Veriť v spravodlivý svet má význam i v sociálnych vzťahoch, pomáha nám žiť s inými ľuďmi v spoločenstve. Znižuje intencionalitu (úmysel ubližovať), rumináciu (sebaľútosť) i sebaobviňovanie v zmysle „prečo sa to stalo práve mne“, znižuje pomstivosť a  vedie ku odpusteniu.

Ľudia sa niekedy tvária odpúšťajúco, a pritom len prenášajú na karmu, Boha či osud potrestanie toho kto im ublížil. Poviem vám pravdu, že z vety „karma ťa zaslúžene potrestá a ja sa len budem pozerať, lebo som ti odpustila“ mi je nevoľno. Je to totiž len snaha vymanipulovať sa z prípadných následkov za prianie zlého. Ozajstné odpustenie je o niečom úplne inom.

Vo viere v spravodlivý svet sa môže objaviť otázka, že prečo sa niečo zlé stalo mne, a nepochopenie príčinnosti, ktoré vedie k tvrdeniu, že niečo zlé sa nám stalo preto,  lebo je to trest za nejaký náš minulý zlý skutok. Odhliadnuc od toho, že je to tvrdenie hlúpe a ubližujúce, lebo vedie ľudí k sebaobviňovaniu v takej situácii, je to i tvrdenie nezmyselné, pretože ťažké životné situácie nie sú trestom, ale cestou učenia. Pomáhajú nám nájsť tú svoju pôvodnú pravú cestu.

Každý z nás má svoj vlastný rámec spravodlivosti. Moja verzia spravodlivého sveta má vedie k tomu, že hoci dokážem hlboko súcitiť s ľudským utrpením, ľudí páchajúcich zlo nemám potrebu ľutovať. Je mi smutno, že zomrel postihnutý sedemročný chlapček, ktorý vypadol z okna paneláka v Bratislave – i z toho že štátne inštitúcie ponechali toto dieťa i jeho súrodencov dlhodobo v rukách dvoch nezodpovedných ožranov. Videla som pred chvíľou i fotky 2 mačiek utýraných v Neratoviciach v Česku – a keby páchateľ toho činu spadol v tejto chvíli do rieky a utopil sa, nevyronila by som za ním ani slzu. Zrejme by mu nijaká lekcia nepomohla polepšiť sa, povedala by som si.

Psychológovia vieru v spravodlivý svet spájajú so svedomím, čestnosťou, zodpovednosťou. Je na tom niečo, veď každý z nás vie či koná správne alebo nesprávne, i keď to navonok niekedy nedáva najavo.

Existuje veľmi veľa psychologických výskumov, ktoré sa týkajú konštruktu „viera v spravodlivý svet“. Nejdem vám ale nimi pliesť hlavu, zostaneme len v praktických aspektoch. Za  jeden z nich pokladám prepojenie viery v spravodlivý svet so svedomitosťou, v rámci toho človek verí, že ak sa bude správať čestne a zodpovedne voči iným ľuďom, tak iní budú konať recipročne, tiež sa budú správať čestne a zodpovedne voči nemu. Že dobro prináša dobro. Tomuto som dlho naivne verila aj ja, nie je to tak, pravdaže. Pochopenie toho „nie je to tak“ má podľa mňa ďalekosiahle dopady.

Znižuje medziľudskú dôveru. Keďže sa zaoberám problematikou extrémneho násilia, v tom kontexte si myslím, že nám strata dôvery v spravodlivý svet umožňuje vyviazať sa z potreby prijímať iných ľudí a umožňuje odpútať sa. Psychologické výskumy nepreukázali významný konatívny aspekt v v tomto konštrukte, to znamená že vieru v spravodlivý svet často neprepájame s braním spravodlivosti do svojich rúk. No myslím, že v tých útokoch je v pozadí sklamaná viera v spravodlivý svet. Bolo by iste zaujímavé preskúmať, nakoľko intenzívna je viera v spravodlivý svet u páchateľov extrémneho násilia. Táto možnosť zostáva ale v teoretickej rovine, pretože málokto z nich útok prežije.

Ale viera v spravodlivý svet má význam i v bežných medziľudských vzťahoch. Strata tejto viery nás vedie po zraňujúcom či nečestnom správaní iných ľudí izolovať sa od nich. Vyviazať sa zo spoločenstva s nimi. Veď načo by nám boli v živote, keď sa voči nám nesprávajú čestne a zodpovedne. Myslím, že zasahuje viac ľudí, ktorí mali primárne túto vieru silnú. Narušuje sa tým podľa mňa i sociálna súdržnosť spoločnosti.

Na druhej strane ľudské väzby majú dôležitý ochranný faktor proti strate viery v spravodlivý svet. Že stačí „jediný spravodlivý“, človek ktorý stojí pri nás a „vidí nás“, zaujíma sa o nás naozaj, aby k takejto strate viery v spravodlivý svet nedošlo.

Aby sa toto označenie len s náboženským presvedčením nespájalo, niektorí používajú pomenovanie „presvedčenie o spravodlivom svete“. Preferujem termín „viera v spravodlivý svet“, lebo vidím rozdiel  medzi tým, že sme o niečom presvedčení  a že v niečo veríme. Môžem byť presvedčená o tom, že všetci ľudia by mohli konať čestne a zodpovedne, keby chceli, no neverím tomu, že všetci tak konať budú.

Aj Zámer sveta mi koincidenčne prihral príbeh potvrdzujúci tento názor – jeho prvá veta znela, že viera je viac ako presvedčenie. Dokonca ho so starým židovským príbehom spojil o výrobcovi mydla, ktorý neveril v Boha.  Židovské príbehy sa mi páčia oddávna a mám úctu k tej múdrosti, dokonca som v jednej pražskej konštelačke stála za židovský národ ako zástupca a má vnútornú silu veľmi veľkú. Pred časom mi ďalší čriepok poznania priniesol pochopenie v súvislosti s jedným mojím minulým životom.

Príbeh o tom výrobcovi mydla hovorí, že vyčítal rabínovi ako je možné, keď existuje viera  v Boha už tisícročia, nemajú ľudia čisté srdcia  a je na svete stále toľko zla, bolesti i nečestnosti.

Rabín sa naňho zadíval a povedal mu  – pozri sa na tie deti, ktoré sa hrajú v piesku a blate, aké sú špinavé – ako je to možné, keď ty vyrábaš mydlo, ktoré existuje už tisícročia? Načo nám je mydlo, keď sú tie deti špinavé?

Výrobca mydlo sa zasmial a hovorí Mydlo vyrábam, ale aby sme mali čisté ruky, tak mydlo treba používať.

Vidíš, tak je to i s vierou, odpovedal mu rabín.

Elena