Vzdialili sme sa ľudskosti.
Pri pohľade na biedu, ktorá u nás vládne, si často dávam otázku, kde sme zablúdili. No práve v čase blížiacich sa Vianoc si ju kladiem dvojnásobne intenzívne. Vianoce sú pre mňa časom zázračna, hlbokých pút s láskou a ľudskosťou, pokojom a tým, čo je veľké, veľké, veľké…
Ach, hej, dnes v mojom blogu dumám o Vianociach, tom čase otvárania sŕdc, ktorý sa k nám blíži. Aj o biede, a o ľudskosti, pravdaže, o tej tiež…
Je veľa vidiacich a načúvajúcich…
Fúha, ani by ste neverili koľko ich jesto aj vo vašom okolí – tých láskavých ľudí, ktorí nemyslia len na seba.
Pri mojom pracovisku ich denne stretávam – vytvoril sa „ostrovček ľudskosti“. Mačky zo susedstva, i mačky – túlajky sa tam zhŕkli akosi počas leta, lebo pod kríčkami, oddeľujúcimi nás od ulice, našli bezpečné miesto. A ľudia im občas niečo priniesli. A tak vidíte dôchodcu, ktorý im nesie trochu mlieka, či otca s dievčatkom, ktorí prichádzajú autom „k mačičkám“. Starostlivá pani doniesla kukaňu, obalenú igelitom, aspoň na provizórne prespatie „túlajok“. Vytvorilo sa malé spoločenstvo ľudí, ktorí majú srdce na dlani…
Vianoce sú posolstvom ľudskosti pre väčšinu z nás…
Čo by nás stálo aspoň v čase Vianoc utvoriť v slovenských mestách priestor ľudskosti – súdržnosti? Aby tí, ktorí naozaj potrebujú pomocnú ruku, vedeli, kde sa môžu zadarmo najesť – možno preto, že majiteľovi reštaurácie sa niečo zvýši, alebo možno preto, že niekto z tých majetnejších hostí zaplatí o 1-2 obedy navyše pre neznámych, ktorým jeho láskavosť možno pomôže prežiť. Alebo čaj, kávu – v niektorých štátoch je to bežné správanie, dokázať takto „vidieť“ iných.
Ja viem, môže sa stať, že to niekto zneužije. No a? Ale stane sa aj to, že to niekomu naozaj pomôže…
Pre mňa sú Vianoce výnimočným časom…
Viem, hovorí sa, aby sme sa k sebe správali láskavo a ohľaduplne stále. No Vianoce boli odvždy tým, čo pripomínalo ľuďom posolstvo nezištnej lásky, vzájomnej blízkosti, ľudskosti a vecí vyšších ako my. Ľudia kedysi s dôverou otvorili svoje dvere a srdcia aj neznámym, spravili im miesto pri stole. Miesto s prázdnym tanierom nechávali i tým, ktorí zomreli.
Pre mňa Vianoce boli vždy doba, kedy vládol doma pokoj. Napriek čomukoľvek – niekedy boli neľahké chvíle – Vianoce znamenali čas spoločného stola. Vianočné darčeky som kupovala naozaj po celé mesiace. Veľké škatule z arašidových chrumiek kupovaných Maroškovi našli svoj druhý život, polepené vianočnými obrázkami – každý člen rodiny mal vlastnú darčekovú škatuľu. A až do synovej smrti vianočné škatule u nás lákali oči a ukrývali vo svojom náručí tajomstvá na skrini v predsieni veru už od marca. Stále, a navždy ich tak budem mať v srdci.
Aj pre vás sú Vianoce takým výnimočným časom? Áno? Viete, kladiem si otázku, kde sú v tom čase tí, ktorí v ľuďoch vidia len to zlé. Ukrytí vo svojom pohodlnom svete?
Na druhej strane mosta…
Aký je vzťah medzi peniazmi, mocou a empatiou? Bohatí ľudia si všímajú svoje okolie menej ako chudobnejší, venujú ľuďom menej pozornosti – tento zaujímavý poznatok psychologických výskumov priniesol v minulom roku magazín Psychological Science.
Ak prepájame vyšší príjem s vyšším vzdelaním ako k tejto téme pred časom uviedla v článku Čím ste chudobnejší, tým ste vnímavejší na aktualne.sk sociologička Zuzana Kusá, potom je zrejmé, že nie vzdelanie rozvíja empatiu, súcit, ohľad na iných ľudí – ako kedysi v osvieteneckých časoch ľudia očakávali. Daniel Goleman a ďalší sociálni psychológovia spájajú toto zistenie s lepšou adaptáciou chudobných ľudí v sociálnych vzťahoch, lebo ich k tomu vedie život.
A rovnako si môžeme odvodiť z toho výskumu aj vzťahové očakávanie – žena túžiaca po hlboko empatickom partnerovi by mala zvažovať, či partner orientovaný na „zarábanie a kariéru“ je pre ňu „to pravé orechové“…
Majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú…
Ach, áno, niektoré myšlienky pochopíme len keď sa naozaj dívame, keď naozaj načúvame…
Neľakajte sa, nemusíte pomáhať ľuďom v biede, vidieť a počuť ich. Vždy predsa je šanca povedať, že tie peniaze, ktoré by ste nechali v kaviarni či v reštaurácii, by určite niekto zneužil. Kúpte si za ne radšej cigarety, alkohol, drogy – aby ste mali pestrý život, ak si ho nedokážete spestriť ničím zmysluplným.
Hej, žijeme dnes tak tuwimovsky, to Tuwim povedal – „pamätaj na chudobných, hovorieval akýsi továrnik z Lodže – veď ťa to nič nestojí“…
Majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú…
Elena Predná Hora, 21.11.2017
Krásny blog... ...
Celá debata | RSS tejto debaty