otvorene

Svet je plný rôznych vecí, aj rôznych ľudí. Niektorí žiaria v centre spoločenskej pozornosti, iní kráčajú životom ticho a nenápadne ako sivé myšky. Niektorí rozhadzujú bez mihnutia oka státisíce, iní musia rátať každý cent. Niektorí rúbu stromy, iní ich sadia. Nie, nie je to v mojom dnešnom blogu o dobrých a zlých ľuďoch – je to o rôznosti našich životných volieb – volíme podľa toho, akí sme.

A tak dnes budem uvažovať o našich voľbách – pretože naše voľby v živote môžu byť rôzne – to je aj odkaz víly vážky z Rozprávkovania 9.

Svet je o našich voľbách…

Aký svet vidíme, taký ho máme. To je naša voľba, či ho pokladáme za dobré alebo zlé miesto pre život. Závisí od toho, či vidíme jeho úžasnosť – zrak nám v tomto smere zlepšujú nie okuliare, ale naša zrelosť.  

Ja som svet vždy videla ako zaujímavé a láskavé miesto. Ako dieťa som nikdy neuvažovala o náročnosti toho, čo ma život učí, brala som všetko prichádzajúce ako samozrejmosť. Dnes si uvedomujem, že presne k tomu sa potrebujeme vrátiť, k samozrejmosti brať prichádzajúce, ktorú sme mali v čase svojho detstva.

Ako dospelí príliš špekulujeme – hodnotíme veci do nášho života prichádzajúce, vedie nás nedôvera a strach. Ak prichádzajúce s pokorou a vďakou prijímame, dokážeme vykročiť k zmene, po prekonaní ťažkej životnej skúšky si uvedomujeme, aký to malo hlboký význam – „vidíme to náhle inak“.

Životné zmúdrenie je preto podľa mňa návratom k detskému pohľadu na svet, postoju s vďakou a dôverou prijímajúcemu všetko, čo do nášho života prichádza, bez posudzovania. Zrejme tam kdesi sú aj korene Ježišovho výroku „nechajte maličkých prísť ku mne“, pretože k Bohu sa dá dôjsť len prostredníctvom hlbokej dôvery, pokory a prijatia. Iba v takom prípade platí, že veci, ktoré majú prísť, sa k nám v pravej chvíli dostanú, že vôbec prídu…

Životná zrelosť a  múdrosť…

Miera životnej zrelosti sa odráža v každom našom kroku. Voľby robíme podľa miery zrelosti, nedokážeme spraviť krok správnym smerom, kým nie sme zrelší. To je znamenie – ak nás to nepustí ďalej, nevieme sa z niečoho zlého oslobodiť a stále sa toho držíme, potrebujeme ešte viac skloniť hlavu.

Je zvláštne, ako niektoré situácie a voľby odhalia mieru našej nezrelosti. Rozbehneme sa za nepravými hodnotami – luxusné auto, drahá dovolenka, značkové oblečenie, a sme jasní. Mňa naučil život triezvo pristupovať ku peniazom (pred pol rokom som dokonca zanechala moju druhú, nočnú prácu, aj za cenu momentálne veľkého uskromnenia, spomalila som), vážim si ich, ale neovládajú ma. Životne múdri ľudia sa nepachtia za materiálnym bohatstvom. Žijú jednoducho, sú prostí – a vyjadrujú sa kultivovane. Nehrajú sa na nič, nepredvádzajú sa oblečením – nepotrebujú to, pretože to, čo na nich najviac žiari, je ich prirodzené svetlo. Bohatosť života majú zrelí ľudia nie v alkohole a drogách, ale v kvalite každodenného života, žijú radostne a zmysluplne. Chápu, že len pokorou rastieme – čím sa snažíme byť väčší, tým sme menší.

Otvoríme ústa – a zanechávame čitateľnú stopu, ako tryskáč na oblohe. Vulgárnosť, neustále ukrivdenecké pofňukávanie, či sklon ponižovať iných sú o nás hodne výpovedné. Aj naše bývanie o nás vypovedá veľa. Pre mňa nie je dôležitý luxus, modernosť, ale útulnosť domova, teplo ktoré vyžaruje. Mám rada veci, čo majú dušu, drevo a teplú farebnosť, milujem etnické a kadejaké ručne vyrábané doplnky. Rovnako je to aj s ľuďmi – moja krvná skupina sú ľudia „a la králiček Sameťáček“, ozajstní, láskaví, schopní oceniť farebnosť života, aj postaviť sa zodpovednosti v živote tvárou v tvár, s radostným pohľadom na svet. Som presvedčená, že ak niekto ublíži zvieraťu alebo dieťaťu, nie je dobrý človek – a je len otázka času, kedy sa to prejaví. Ak sa niekoho zviera bojí, beriem to ako varovanie, že vidí lepšie ako ja jeho pravú podstatu. Hm, práve sa mi v pamäti vynorili Jungove slová – že ako mladý obdivoval bystrých ľudí, a čím bol starší, tým viac oceňoval láskavosť. No presne, takto to cítim aj ja, láskavosť si u ľudí moc cením, oveľa viac ako intelekt

Hej, tieto hodnoty sú moje životné voľby.

Záverom…

Ako vidíme svet, vypovedá nie o našom zraku, ale o našom srdci. Ach, áno, presne tak, ako jednej piesni, ktorá patrí k mojim srdcovkám. Nie, nenechám vás hádať – prezradím vám to.

Nightwish – The Heart Asks Pleasure First  – poznáte?

Tichá noc mě obklopuje
na břehu tesklivého moře.
Díky tomu nejlaskavějšímu srdci věřím,
že svět je takový, jaký si přeji…

Ach, áno, je na nás, či cítime zázračnosť sveta…

Elena    Predná Hora, 20.11.2017

K diskusii:  Ďakujem, Devana.