otvorene

Určite poznáte slovenský fyzikálny zákon – „Počet medových motúzov, ťahaných občanom popod nos, je nepriamo úmerný času,ktorý zostáva do najbližších volieb“. A z množstva sľubov, tasených na sobotňajšom sneme Smeru je zjavné, že voľby sa blížia míľovými krokmi.

Otázkou je – čo sú to za sľuby a komu sú na Slovensku prospešné.

Nápad zaviesť železničnú dopravu zadarmo šokoval iste nielen železničnú spoločnosť, ale aj všetkých tých, ktorí logicky uvažujú. Nemá totiž nič spoločné so spravodlivosťou a sociálnosťou.

Plne síce rozumiem argumentom vlády, že EÚ podporuje tento druh dopravy ako ekologický  a že štát objednáva výkony vo verejnom záujme len na železniciach – nechápem však dôvod takéhoto diskriminačného prístupu, aj autobusovú dopravu je potrebné ponechať pod dohľadom štátu a s jeho podporou, nie výlučne v rukách súkromníkov a VÚC.

Na mnohých miestach totiž Slovenska železničná doprava neexistuje a sú to, žiaľ, práve tie miesta, odkiaľ cestovať za prácou či do škôl je finančne nákladnejšie ako v bežných lokalitách.   Stačí sa pozrieť na regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti – Rimavskú Sobotu a Revúcu.                

Keďže na Prednú Horu, z Rimavskej Soboty do Poltára a v podobných lokalitách  žiadna železnica nevedie, postaví ju pre nás pán Fico snáď? Alebo budem naďalej každý mesiac platiť za cestu mne do práce a deťom do školy cca 150 eur, kým aj z mnou dotovaného zisku z DPH budú za polovičnú cenu do práce či bezplatne do školy cestovať ľudia v lepšej finančnej situácii ako má moja rodina?

Zatraktívniť cestovanie za prácou je potrebné práve tam, kde viazne doprava v dôsledku odľahlosti miesta, sporadických spojov a nákladov za cestovné.

A čo ďalšie sľuby? Zasa raz sľubotechna berie do úvahy len primitívne zohľadnenie výšky platu a nie komplexnej situácie rodín.

Podľa tohto modelu ak máme rodinu, kde pracujú obaja rodičia – každý s platom 564 eur – rodina podporu štátu formou rôznych úľav dostane, kým rodina s jediným pracujúcim rodičom so mzdou 900 eur a druhým rodičom bez práce (nepracujúci rodič nedostane od štátu ani cent) si žiadnu podporu nezaslúži, „nepotrebuje ju“ – a to bez ohľadu na počet detí, náklady na cestu do práce a školy aj na ďalšie okolnosti životnej situácie rodín.

Jednoducho, rozhodujú o nás „odborníci“.

Bez zohľadnenia počtu rodinných príslušníkov, ktorých zamestnaný človek vyživuje (deti, partner) a bez zohľadnenia okolností jeho životnej situácie sa práve tieto rodiny môžu stať obeťami „sľubotechny“, s. r. o. aj pri odbúravaní prídavkov na deti „tým, ktorí to nepotrebujú.“

Plne súhlasím s tým, že minimálna mzda na Slovensku je žobrácka a verejne tvrdím, že reálne životné minimum je niekde úplne inde ako sa štát tvári. Jej zvýšenie je preto naozaj nutné, no na druhej strane tento krok bez ďalších sprievodných opatrení znižuje rozdiel medzi nekvalifikovanou prácou a finančne podhodnotenou prácou odbornou (napríklad v školstve). Vonkoncom tiež nerieši problém nereálneho životného minima na Slovensku. 

A ak sa znížia odvody do zdravotného  či dokonca do sociálneho poistenia, v dôsledku toho bude menej peňazí v zdravotníctve a bude menej peňazí na dôchodky. Ale čože – žobrácke dôchodky pre ľudí pracujúcich za úbohé mzdy sú ďaleko – a voľby tak blízko.

Myslím si, že rozsiahly balík opatrení, týkajúci sa života ľudí na Slovensku, by nemala vláda tasiť na sneme svojej strany ako prekvapenie, vyskakujúce zo škatuľky. Tieto opatrenia by mali byť prístupne verejnosti formou otvorenej celospoločenskej diskusie a práve na základe nej by sa mali formovať tie najviac potrebné kroky. 

Ja osobne už mám dosť rečí o tom, ako tento štát nemá na to, na hento a na tamto, ako sa na to máme po desaťročia obetovania vlastnej životnej úrovne a životnej úrovne svojej rodiny skladať a ako sa ešte (dokedy?!?) musíme uskromniť. Uvedomujem si totiž, že pri efektívnom nastavení legislatívy by sa vôbec nemuseli uskromňovať bežní občania a mohli by dosahovať štandardnú životnú úroveň vyspelých krajín.

To by si pravdaže vyžadovalo účinné postihy podnikateľov – neplatičov a ich firiem, ktorí by bez úhrady všetkých dlhov nemali mať šancu opätovne podnikať zakladaním ďalších a ďalších firiem, dlhujúcu firmu by nemali mať možnosť previesť na inú firmu. Zrušiť možnosti špekulatívnych odpisov či rôznych špekulatívnych krokov zahraničných firiem cez dcérske spoločnosti na Slovensku. Štátne zákazky a zapojenie sa do projektov umožniť len firmám, ktoré preukážu, že dane a odvody platia na Slovensku a majú ich uhradené. Pozrieť sa na s. r. o.- čky v zdravotníctve, dôsledne kontrolovať aj legálnosť príjmov a ich zdanenie u detí podnikateľov – dlžníkov, ktoré si napríklad nakupujú drahé vily. Dalo by sa menovať ešte hodne dlho.

A kde sú voľby? No predsa blízko, bližšie, najbližšie.

Predná Hora, 2.7.2014