Rozprávkový príbeh o oprave cesty medzi Prednou Horou a Muráňom a rozprávka o princeznej so zlatou hviezdou na čele majú niečo spoločné. Prezradím vám, že čo.
Búrka zničila cestu…
Rozprávkový príbeh o oprave cesty máme z podania predsedu BBsK, pána Luntera. Porozprával v reportáži TA3, ako peniaze na opravu spadnutej cesty medzi Prednou Horou a Muráňom nedostal, a bez tých peňazí cesta nebude opravená.
https://www.ta3.com/clanok/1188426/znicene-cesty-na-gemeri-neopravia-zupa-potrebuje-miliony.html
Ja vám teraz poviem úplnú pravdivú verziu príbehu o zničenej ceste a jej oprave, ako ju realizuje BBsK.
Doprava sa tu stala katastrofou…
Ľudia boli skoro tri týždne úplne odstavení od autobusovej dopravy. Tí, ktorí nemajú autá, mali smolu. A tak som napísala VUC podnet, v ktorom okrem iného kladiem otázku ako možno v právnom štáte úplne odstaviť od verejnej dopravy dve obce.
Ani autom sa dostať „na druhú stranu kopca“ však nebolo jednoduché. Síce sa písalo a hovorilo, že iba miestni obyvatelia – ľudia žijúci v Muránskej Hute a na Prednej Hore, alebo pracujúci v tejto oblasti – budú mať prejazd národným parkom Muránska planina povolený:
Pre obyvateľov s trvalým a prechodným pobytom v obci Muránska Huta a pre tých, ktorí sú v obci Muránska Huta zamestnaní bude povolený prejazd cez Národný park Muránska Planina. Ide hlavne o zamestnancov rekreačných zariadení a liečebne na Prednej Hore a pre osoby, ktoré dochádzajú uzavretou trasou do zamestnania. Oprávnenosť vstupu do chráneného územia budú kontrolovať policajné hliadky.
no skutočnosť je úplne odlišná.
Nerozumiem prečo dostali od Okresného úradu v Revúcej povolenie na prejazd aj turisti, cestujúci do miestnych rekreačných zariadení, pretože ak niekto prichádza na rekreáciu, naozaj môže prísť obchádzkou a chrániť tak prírodu, ktorou sa prišiel potešiť. Navyše sa hovorí o tom, že povolenia na prejazd predávajú po 10 eur údajne vraj aj lesáci a vraj i obec Muráň – čo by podľa mňa v oboch prípadoch bolo protiprávne.
Niektorým vodičom je dlho čakať pri semafore na prejazd i dve hodiny, tak idú spokojne na červenú. Výsledok je, že sa i na úzkej ceste v kopci medzi semaformi musíte vyhýbať bezohľadným šoférom v protismere – najmä niektoré autá so značkou BL tadiaľto idú ako šialené, hoci je povolená rýchlosť 30 km.
Vyhýbať sa treba autám aj medzi odbočkou z prednohorskej strany na Veľkú Lúku, ktorá je bez semaforov aj kontroly a chodia tam autá bežne obojsmerne, a tiež nedodržujú 30-ku, ktorá je povolená. Už sú tam v lúke po krajoch cesty vyryté hlboké brázdy, ako sa autá vyhýbajú kade-tade (skutočne to nikoho netrápi? Veď ide o národný park – má tu byť povolené len minimum dopravy!).
A samozrejme, do toho po oboch stranách cesty chodia ešte početní peší turisti. V týchto podmienkach sa na tej úzkej ceste stane nešťastie rýchlo. Okrem miestnych obyvateľov a tu pracujúcich by mali mať povolený prejazd iba sanitky a zásobovanie, a nie žiadni turisti či výletníci. Myslím, že treba jasne a verejne pomenovať zodpovednosť za prípadnú nehodu, ktorú by mal určite niesť i Okresný úrad v Revúcej, ktorý dal povolenie aj na prejazdy turistov touto trasou – lebo podľa mňa tí tadiaľ nemajú čo jazdiť.
Navyše sú problémom aj superpatologickí vodiči. Prezradím vám, volala som predvčerom s MV SR, aby dali kamerový systém a rovno posielali pokuty vodičom chorým na hlavu. Lebo ťažko inak nazvať šoféra, ktorý sa v utorok ráno o 5,02 rúbal nahor tou úzkou cestou od Muráňa s kamiónom (nie, neboli to lesáci) v blahom presvedčení, že policajti tak skoro cestu nebudú strážiť. Alebo šoféra bielej dodávky, ktorý v tej istý deň okolo 16,20 dokonca medzi semaformi z Muráňa na Veľkú Lúku autá predbiehal a drzo vytruboval, aby mu uhli. Nie, nebola to sanitka, aj celú značku toho BR vozidla by som vám mohla prezradiť, polícii som ju i s fotkami auta a záznamom o jeho predbiehaní medzi semaformi a evidentne nie 30-kovej jazde poslala.
Niektorí šoféri skutočne neberú žiadny ohľad na bezpečnosť a životy ostatných účastníkov premávky. Ani ja ohľad na nich brať nebudem.
Zničená cesta ovplyvnila skutočne veľa vecí…
Dopravu ľudí do práce a z práce zasiahla, lebo čakať autom v jednom smere na semafore dve hodiny je zúfalé. A znášať to deň za dňom, ako dlho by ste to vydržali?
Poškodenie cesty zasiahlo aj dopravu ľudí z tejto lokality na nákupy a na úradné vybavovania. Aj k lekárom, pravdaže – a dostať sa prvým autobusom do Revúcej o 8 ráno, keď treba stáť u mnohých odborníkov na časenky od piatej a skôr, to je veru zbytočná cesta. Uzavretá cesta má dopad i na obchod a služby v tejto lokalite
Mne osobne týmto spôsobom, že VUC nezaistila z našej lokality vôbec žiadny spoj na Poprad, odrezal štát (lebo VUC patria pod štát a nemôže sa zbavovať zodpovednosti za to, čo stvárajú) i od dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Lebo od smrti môjho dieťaťa v dôsledku pochybenia lekárky revúckej nemocnice, chodievam k odborníkom do Popradu – presnejšie, chodila som, už sa tam nemám ako dostať.
Od búrky, ktorá zničila cestu, prešiel skoro mesiac…
Cesta je zničená značne
https://sobotnik.sk/2020/07/znicena-cesta-muran-predna-hora/
Predseda BBsK pán Lunter si cestu prišiel pozrieť a médiám oznámil, že sa bude snažiť o opravu cesty v čo najkratšom čase.
https://sobotnik.sk/2020/06/revuca-mimoriadna-situacia-rotrhany-asfalt-bbsk/
Pôvodne sa hovorilo o trvaní opráv rádovo v 3-4 mesiacoch. Napísala som vtedy v blogu, aby vedenie BBsK pozvalo tú japonskú firmu, ktorá v Japonsku prepadnutú cestu za týždeň opravila
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/07/02/ked-10-alebo-ruskych-letcov/
Namiesto toho sa však lehota opravy cesty predlžovala, z 3-4 mesiacov ich bolo „pár“
https://plus7dni.pluska.sk/domov/cestu-znicila-voda-kedy-ludia-opat-dostanu-muranskych-obci
hovorí sa teraz o 4 rokoch. Nepredstavujete si tým najkratším časom štyri roky, však? Ani ja rozhodne nie. No ale pri spôsobe, akým na oprave cesty pracuje pán Lunter to veru je ešte aj krátky čas. Lebo práce na oprave cesty sa doteraz nezačali, a údajne sa ani tak skoro nezačnú.
Ako oznámil predseda BBsK pán Lunter na TA3 – kraj peniaze na opravu nemá a ministerstvá mu ich odmietli dať. Má vraj požiadať Úrad vlády SR, ako prehlasuje v tom linku TA3, ktorý uvádzam v úvode blogu.
Prezradím vám teraz pointu – jeho žiadosť Úrad vlády doteraz nedostal, takže nemá o čom rozhodovať.
No čo na toto dodať?
Ministerstvá sú naklonené v takejto havarijnej situácii podporiť pridelenie peňazí, ale o tom rozhodnúť musí Úrad vlády. Aj Úrad vlády by ochotný rozhodnúť bol, keby nejakú žiadosť mal. Nie som ľudový rozprávač, takže fakty, ktoré tu uvádzam, som si overila včera osobne – komunikáciou s ministerstvami aj s Úradom vlády SR. I telefonátom s VUC v tejto veci, pravdaže.
Ach, áno, z BBsK mi povedali, že žiadosť o peniaze Úradu vlády pán predseda BBsK nedal ešte preto, lebo potrebuje ten prieskum statikov, aby presne vedel, koľko peňazí má pýtať.
Nuž, ale ako vedel, koľko má pýtať od ministerstiev, keď od nich už peniaze pýtal – to je mi záhadou…
Poznáte rozprávku o princeznej so zlatou hviezdou na čele, však?
O cesty sa treba starať systematicky, ako o všetko. A o cesty u nás systematicky postarané nebolo, sypali sa kraje našej cesty, kde – tu ohradili kúsok a obchádzalo sa. Takže lepiť na cestu len asfaltový povrch v takej situácii a nazvať to premenou cesty druhej triedy na cestu prvej triedy, ako sa to dialo na tej spadnutej ceste minulý rok, to chce buď nekonečnú hlúposť, alebo nekonečnú odvahu riskovať.
Vôbec sa nečudujem, že tá cesta spadla, bola to len otázka času. Lenže o cesty sa nemožno starať až keď spadnú, niekto konkrétny má za priebežný stav ciest zodpovednosť a aj za ich systematickú údržbu. Rozhodne inak by som si predstavovala systematickú starostlivosť o cestu ako to bolo u nás, aj rozumnú opravu by som si predstavovala inak – lebo už vtedy mal byť spevňovaný svah nad a pod cestou. Už vtedy mal byť urobený prieskum statikov a geológov, či vôbec ďalšie lepenie asfaltu na povrchu cesta unesie. A ako dlho bez opravy vydržia svahy, ktoré sa už dlhšie sypali. Prečo neboli tieto veci urobené už minulý rok?
Poviem vám, inak by som si predstavovala aj efektívne krízové riadenie v takej situácii. Zvolala by som ako predseda BBsK krízový štáb najneskôr na druhý deň, ak nie v ten deň – cesta spadla popoludní cez víkend. V pondelok ráno by som zháňala odborníkov na geologický prieskum a statiku, ide o havarijný stav. Najneskôr o tri dni by mali ľudia nejakú formu základnej verejnej dopravy a ja na stole do týždňa projekt. Medzičasom by som na základe predbežného odhadu žiadala financie. Odkomunikovala by som si telefonicky s ministerstvami, kde a ako mám peniaze žiadať, aj ich predbežné stanovisko vo veci by som zistila pre podporu návrhu pre jeho prerokovanie vo vláde.
A najneskôr v druhom týždni by šla žiadosť o peniaze na Úrad vlády, lebo havarijný stav je havarijný stav. Čas do zimy sa kráti, v zime chodiť cez planinu bude pre ľudí tu žijúcich a pracujúcich samovražedné.
A hej, tá rozprávka o princeznej so zlatou hviezdou na čele. Spomínate si na tú krásnu scénu, kedy sa kráľ pýta princa – nápadníka
„a nechcel by si radšej nejakú inú princeznú?“
Takže – „nechceli by ste radšej nejakú inú princeznú – teda – predsedu BBsK?“
Elena 24.7.2020
Činnosť niektorých samosprávnych krajov je ...
Celá debata | RSS tejto debaty