otvorene

 Svoje pocity k téme som popísala v článkoch blogu DNES 1. a 2. Rovnako som tam uviedla aj osobné nepriame dopady.

Čo to znamená?

Pokúsim sa to teraz pomenovať jasnejšie.

Je to pozícia obete, ktorá nielen zažije ublíženie, ale aj nemožnosť nápravy  a nemožnosť spravodlivého riešenia, dokonca aj nemožnosť riešenia záležitosti v krátkej dobe.  Ide teda o 4 záťaže, nie iba o jednu.

Prvou stránkou veci je obrovská strata. Samotná smrť vlastného dieťaťa Vás zrazí k zemi.

Nemožnosť napraviť chybu je vecou, ktorá je druhou stránkou problému a opätovne zdôrazňujem, mala by byť zodpovednosť páchateľa za čin posudzovaná inak, ako pri chybách napraviteľných. Úmerný tomu by mal byť trest.

Tretia stránka problému je to, že spoločnosť neposkytuje spravodlivý trest. Manipuluje či tlačí obete, aby spravodlivý trest nežiadali. Podľa zvyklostného slovenského práva je páchateľ takéhoto skutku prvorazovo len podmienečne odsúdený. 

Chýba nám úcta k životu. Kedysi platilo život za život a život bol čímsi posvätným. Život človeka i život zvieraťa. Nechcem tým povedať, že každého lekára, ktorý spôsobí smrť pacienta, máme stať na námestí. Je ale potrebné jasne hovoriť o tom, že je to závažný čin a nie občasné pochybenie, ktoré sa lekárovi sem-tam v jeho praxi pritrafí.

Ibaže  v súčasnej spoločnosti a  aj v diskusii k môjmu blogu vnímam postoje, že zabitie pacienta je pre niektorých ľudí akoby normálna súčasť medicíny. Akýsi bežný sprievodný znak. Nemyslím si to a nesúhlasím s takýmto postojom spoločnosti.

Štvrtá stránka problému je, že obeť musí znášať ublíženie a jeho následky po dlhý čas, pretože v tejto spoločnosti nemá šancu vyriešiť vec v krátkej dobe. Čas sa vlečie, vyšetrovateľ čaká na úplnú znaleckú správu, čo potrvá pár mesiacov (ani neviete presne koľko, pretože znalci si môžu predlžovať pôvodný termín 90 dní). Až potom bude prebiehať vyšetrovanie.

A až po ukončení vyšetrovania, keď konečne obeť dostane do ruky uznesenie o ukončení prípadu  od vyšetrovateľa, môže sa konečne páchateľovi tvárou v tvár a povedať nahlas –  „Vy ste zabili moje dieťa. Akým právom ste to spravili?“.

Až potom sa reálne môže začať súdne konanie (na Slovensku príbeh bez konca kvôli možným súdnym prieťahom). Teda, môžete sa pokúsiť súdiť aj skôr, ibaže záznamy z pitvy dieťaťa Vám Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevydá, aby ste ich doručili na posúdenie znalcom  zo zahraničia.

A tiež hrá úlohu skutočnosť, že lekárska mafia sa navzájom kryje. Mnohé špinavosti sa zametajú pod koberec v rámci zle pochopenej lekárskej solidarity. Koľkí z vás majú takú skúsenosť, že ste sa pravdy ohľadne poškodenia zdravotníctvom nedovolali ani na súde, nie však preto, že ste nemali pravdu?

Až do ukončenia vyšetrovania obeť musí mlčať, pretože by ju v tejto vydarenej spoločnosti odsúdili podstatne skôr  ako vôbec začnú vyšetrovať „chudáka páchateľa“.

Dovtedy musí mlčky znášať bolesť zo straty, všetky následky situácie, pretože nedbalosť a neschopnosť lekára zaviní mnoho ďalších nepriamych dopadov – životných ťažkostí pre najbližších obete jeho „liečby“.

Toto som popísala konkrétne v dopadoch na moju rodinu (v blogu DNES 2.), lebo som chcela, aby ľudia pochopili, čo všetko znamená pre obete takéhoto činu „chybička lekára“.

Aby bolo úplne zjavné prepojenie, popíšem to od merateľných a zjavných problémov až po tie nemerateľné, no existujúce –

nejaký konkrétny lekár pochybil v poskytovaní zdravotnej starostlivosti môjmu synovi, a tým spôsobil:

• smrť môjho dieťaťa,
• manžel opatroval syna, t. j. prišiel o prácu,
• stratili sme časť príjmu, pretože tento štát si cení prácu človeka opatrujúceho dieťa  s postihnutím tak, že mu nedá ani cent podpory po smrti jeho dieťaťa (pochopila by som to, ak by svoje dieťa zabil sám, ale my sme sa o svoje dieťa zodpovedne starali, k tomuto ale viac neskôr v blogu SPRAVODLIVOSŤ, s. r. o.),
• došlo k psychotraumatizácii celej rodiny, t. j. aj k následnému poškodeniu nášho zdravia (mňa, môjho manžela aj našich detí),
• dopady na náš život sú celoživotné.

Všetky tieto veci obeť zraňujú a spôsobujú jej utrpenie, nielen samotná smrť blízkeho,  ale aj tie súvisiace následky. A aj v dlhom časovom horizonte sa vlečúce nedoriešenie veci a nutnosť mlčať sú ďalšou dlhodobou traumatizáciou obetí.

Myslím si, že páchateľ by mal niesť zodpovednosť za všetko, čo svojim konaním spôsobil.

Predná Hora, 21.5.2014