otvorene

Rozhodla som sa, že v tomto štáte odteraz chcem byť len páchateľom, a nie obeťou. Prístup tohto štátu k páchateľovi a k jeho obeti je diametrálne odlišný. Kým páchateľovi štát priznáva všetky možné práva a výhody, chráni jeho „ľudské práva“, obeti trestného činu neposkytuje podporu žiadnu a neberie na obeť nijaké ohľady. Obete trestných činov pre Slovenskú republiku akoby ani neboli ľuďmi. Kde ste všetci odborníci na ľudské práva – vyjadrite sa mediálne, či je v poriadku ako pristupuje tento štát k obetiam trestných činov!!!

Veď posúďte na našom konkrétnom prípade.

Tento štát nedoprial pokojné sviatky mne a mojej rodine. Vyšetrovateľ sa rozhodol uzavrieť spis práve 23.12.2014 popoludní o 14,30.Takéto správanie vyšetrovateľa pokladám za neľudské voči mojej rodine. Tí, ktorí čítate môj blog a ste odborníkmi v tejto oblasti – posúďte sami, či nie je krajne neobvyklý takýto termín uzavierania spisu?!!!

A tak namiesto prípravy vianočných koláčov a  aspoň trochu pokojných sviatkov pre moje tri deti som v týždni pred Vianocami s plačom po nociach detailne čítala všetky tie posudky a výpovede, aby som zostavila potrebný návrh na doplnenie vyšetrovania.

Panebože, je hrozné čítať také veci o svojom dieťati – zvlášť v čase Vianoc. Otvorene priznávam, nemala som doteraz dosť síl čítať všetky tie pre mňa tak bolestné veci v zápisniciach a výpovediach – videla som ich len letmo. Nemohla som to čítať, aby som sa úplne nezosypala. Ja sa držím s vypätím všetkých síl, pretožemusím chodiť do práce ako jediný živiteľ rodiny – veď máme len môj plat ako jediný príjem 5-člennej rodiny, v ktorej tri dcéry študujú.

A teraz som kvôli bezohľadnosti tohto štátu práve v čase Vianoc musela podrobne znovu a znovu čítať o tom, ako môj syn trpel pri zomieraní, ako bolestne zomieral kvôli neodbornosti postupu a ľudskej ľahostajnosti službukonajúcej lekárky.

Z posledných síl som 22.12. 2014 dopísala návrh na doplnenie vyšetrovania a doručila som ho prokurátorovi aj vyšetrovateľovi. Žiadam, aby sa právna kvalifikácia rozšírila – pretože moje dieťa bolo chránenou osobou – dvojnásobne mimoriadne zraniteľnou, dieťaťom aj osobou chorou, človekom so zdravotným postihnutím. A taktiež trvám na rozšírení právnej kvalifikácie na usmrtenie trýznivým spôsobom, pretože Maroško zomieral veľmi bolestne.Žiadam aj odstrániť existujúce rozpory vo vyšetrovaní, pretože pri súdnom pojednávaní by pri rozporoch súd v prípade pochybnosti konal v prospech páchateľa. Všetky tieto moje požiadavky sú opodstatnené. Som ochotná môj návrh na doplnenie vyšetrovania uverejniť pre všetkých právnikov, vyšetrovateľov a iných odborníkov tohto štátu, aby videli a posúdili, či nejde o rozpory podstatné a závažné, vyžadujúce si doplnenie vyšetrovania.

A teraz otvorene píšem – neverím, že mi vyšetrovateľ vyhovie a bude chcieť dopĺňať vyšetrovanie. Stratila som k nemu akúkoľvek dôveru.

Toho 23.12.2014 nám vyšetrovateľ povedal telefonicky, že on spis uzavrie aj keď neprídeme. Môj manžel bol v tom čase na PN a vyšetrovateľ namiesto akceptovania PN a presunutia termínu uzavierania spisu mu povedal, že veď môže prísť i tak. Ja sama som sa kvôli tomu všetkému psychicky zosypala a celé Vianoce som preplakala.

Vidím tú účelovú snahu zainteresovaných rýchlo dôjsť s páchateľkou k dohode o vine a treste, aby sa vinníčka smrti môjho dieťaťa vykrútila s čo najnižším trestom. S tým nesúhlasím – a ak sa tento štát nenastolí z môjho pohľadu ako obete spravodlivý trest pre páchateľku, ak to nie je schopný či ochotný spraviť – tak moje dieťa má ešte matku. Ja sa o spravodlivosť postarám – z akúkoľvek cenu.

Lekárka, ktorá priamo zavinila smrť môjho dieťaťa, doteraz nebola schopná sa ani len písomne ospravedlniť. Čo je to za morálku človeka, ktorý si nedokázal po celé tie mesiace priznať otvorene chybu? Čo je to za etiku odborníka?

Pred mesiacom sa odvolávala proti rozhodnutiu prokurátora o trestnom stíhaní s tým, že je nevinná. Teraz chce odrazu účelovo priznať svoju vinu, aby nemusela niesť primeranú zodpovednosť za tento čin a vyviazla s čo najnižším trestom.

Cítim zhnusenie pri pomyslení na takúto osobu. Nikdy som neverila, že možno cítiť až takú nenávisť. Nikdy som si nedokázala predstaviť, že ja sama by som mohla niekedy niekoho až tak nenávidieť a pohŕdať ním.

Spravím všetko pre to, aby za smrť môjho dieťaťa niesla zodpovednosť a bola primerane potrestaná.

A na základe toho ako rozdielne pristupuje tento štát k obetiam a k páchateľom trestných činov som si istá jednou vecou – odteraz chcem byť už len páchateľom.

Predná Hora, 1.1.2015