otvorene

Dnes si opäť raz pohovoríme o situácii obetí trestných činov na Slovensku.

O tom, že by malo konečne prebehnúť prvé pojednávanie vo veci môjho syna, zabitého v slovenskom zdravotníctve v marci minulého roka, som sa dozvedela len týždeň pred termínom. Po dve noci som študovala rôzne zákony k veci (veď cez deň musím pracovať), takže som z úplného vyčerpania zaspávala doma už o piatej popoludní, len čo som si sadla. Na tretí deň nám telefonicky oznámili zo súdu, že pojednávanie bude vraj až koncom júna, písomná informácia o odročení pojednávania ho však posunula len o týždeň.

Nemáme peniaze na právnikov, manžel zostal po synovej smrti bez práce aj akéhokoľvek príjmu a podľa tohto štátu máme žiť aj s tromi študujúcimi dcérami len z môjho platu. Toto je skrátka spravodlivosť na slovenský spôsob. Iste, namiesto odpojenia teplej vody a ďalších úsporných opatrení som si mohla zriadiť v pivnici tlač falošných bankoviek – potom by som nebola v situácii, že napriek mojej odbornej práci v tomto štáte živoríme a nemáme peniaze na právnikov. Ja sa však namiesto tlačenia falošných bankoviek, ktoré by mi prístup k spravodlivosti na Slovensku zaistilo, pýtam verejne a otvorene – ako je možné, že štát sa stará o práva páchateľov trestných činov, ale obetiam trestných činov vôbec nepomáha? Prečo neposkytuje bezplatne právnikov obetiam trestných činov, prečo nezriadi komplexnú pomoc aj pre obete?

Na čo čaká tento štát, kým obete začnú brať spravodlivosť do vlastných rúk – ako to naznačila minule v televízii pani Renáta, zúfalá mama malého Miška, ktorá sa snaží už vyše sedem, rokov domôcť spravodlivosti v prípade jej dieťaťa, ktoré tiež zomrelo pre pochybenie lekárky?!!! Po každom takomto čine budem trvať na tom, aby na lavici obžalovaných s každou obeťou, ktorá vlastnou rukou riešila spravodlivosť, sedeli ako obžalovaní aj premiér vlády a minister spravodlivosti SR.

Celá situácia ma hrozne ničí, cítim obrovský hnev nielen za nečestný prístup páchateľky, ale aj za krivdu zo strany spoločnosti – myslím, že odborníci by mali retraumatizáciu obetí v slovenskom justičnom systéme urýchlene riešiť.

A rovnako len s predvolánkou som sa dostala k informácii, že lekárka, ktorá podľa môjho názoru i podľa všetkých znaleckých posudkov smrť Maroška zavinila, podala už v apríli odpor proti tomu trestnému rozkazu, pretože sa dokonca cíti nevinná.

Jeden aspekt veci je, že načo by nám doručovala slovenská justícia túto informáciu skôr – veď sme predsa len obete a nie páchatelia, iba tí majú v tomto vydarenom štáte zaistené ľudské práva a všemožné ohľady.

Druhý aspekt veci je, že by nás v slovenskom súdnom systéme (o ktorom sa žiaľ, na základe toho čo o ňom viem, nedokážem vyjadriť publikovateľne) kvôli vykrúcaniu sa páchateľky čakali roky ťahačiek o spravodlivosť. Je to jej hra o čas, aby nemusela niesť následky svojho činu. Mám toho práve dosť – a odteraz akákoľvek moja slušnosť a ohľad voči páchateľke končí.

1. S. : A k nevinnosti páchateľky…

Páchateľka sa cíti nevinná. Porucha shuntu podľa nej vraj nastala až počas hospitalizácie. Znalec uviedol, že včasná pomoc mohla znížiť riziko smrti Maroška – podľa nej teda nemusela. Ja nemám dve atestácie z pediatrie, ale verejne tvrdím, že včasná pomoc by život môjho dieťaťa bola určite zachránila.

A navyše – som si istá, že s poruchou shuntu už Maroško došiel do nemocnice.  A že už pri prijatí môjho syna do nemocnice lekárka mohla a mala zistiť tento problém, respektíve ho mala včas zistiť počas hospitalizácie, keby sa mu bola venovala. Mala Maroška poslať rovno poslať na vyššie pracovisko –  a nie na obyčajné detské oddelenie, kde kvôli jej neodbornosti môj syn bolestne po celú noc zomieral. Zabila moje dieťa veľmi bolestným spôsobom, vzala mu život a zničila moju rodinu, spôsobila nám nesmierne utrpenie. Úprimne si prajem, aby to isté zažila aj jej rodina, aby páchateľka konečne pochopila koľko bolesti, zla a utrpenia svojim konaním spôsobila.

A tvrdím tiež verejne, že je hrozné, ak „odborník s dvomi atestáciami“ ani po viac ako roku od svojho závažného pochybenia nechápe, čím ho priamo zavinil. Ako to lekárska komora sleduje úroveň atestácií – ak záchranársky stredoškolsky vzdelaný personál sanitky vie, že dieťa potrebuje ísť na ARO a žiada už cestou telefonicky túto pomoc, no odborníčka s dvomi atestáciami nechápe túto potrebu?!!!

Mimochodom, za hospitalizovaného pacienta nesie zodpovednosť službukonajúci lekár počas celej hospitalizácie – a keby k poruche shuntu došlo počas nej, tak to mala včas zistiť práve ona. Preto som žiadala dovyšetrovať, kde bola táto osoba po celé hodiny vo svojej pracovnej dobe, keď sa pri mojom synovi ani nezjavila – nevyhovel mi, pretože podľa neho vina je jasne preukázaná a ďalšie vyšetrovanie nie je potrebné.

Za čo to zhrabnú lekári v nemocniciach každý mesiac na slovenské pomery vysoko nadštandardné niekoľkotisícové platy, ktoré získali vydieraním spoločnosti ?!!!

E. K. I. Predná Hora, 30.5.2015