otvorene

Ak si zaplatíme za tovar prvej triedy, chceme dostať kvalitu. A to platí nielen pri nákupe jabĺk, zemiakov a kapusty, ale aj pri nákupe zdravotnej starostlivosti pre seba. Pretože aj toto si ako občania za svoje dane a odvody kupujeme. Takže je jasné, že dnes si pohovoríme o výhodnosti našich „nákupov“.

Zdravotnícky systém na Slovensku je dlhoročne nekvalitne fungujúci – a podľa môjho názoru stojí na zlých základoch nesprávne nastavenej solidarity namiesto poistného rizika, hoci sa ako poistno-rizikový tvári.

Dane a odvody, ktoré platíme, nám vezmú z vyrobených peňazí značnú časť. Dokonca ak viac zarobíte, musíte štátu viac zaplatiť, hoci službu si kupujete rovnakú ako niekto iný, často aj podstatne menšiu. Solidárny systém v zdravotníctve pokladám za správny voči ľuďom, ktorí sú chorí, starí či bezmocní (deti a ľudia s postihnutím). V prípade choroby však len u tých, ktorí naozaj majú ťažké zdravotné postihnutie či vážnu chorobu – a nielen zneužívajú solidaritu iných (podobne ako 10, 27, či viac krát na úkor našej driny bezplatne pseudorekreačne sa „liečiaci“ alkoholici).

Ibaže v podobe, v akej je solidárny systém dnes nastavený, je značne nefunkčný.

Pozrime sa na zdravotníctvo – tam štát vyhlasuje, že v rámci toho, čo platíme, ide o zdravotné poistenie. A prečo potom zdravotné poistenie na Slovensku nikoho nepoisťuje?

Poistný systém predsa musí zohľadniť poistné riziko – to chápe zrejme každý. Človek s vyšším rizikom ochorenia by mal platiť viac – tak to funguje aj vo vyspelých krajinách, kde si priplácajú viac napríklad fajčiari, alkoholici a podobne. Na Slovensku však prispievame „do zdravotného poistného systému“ rôzne sumy podľa výšky platu, poskytujeme zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu aj neplatičom – dlhodobým dlžníkom, a teraz dokonca podľa Ficovho návrhu niektoré skupiny pracujúcich ľudí s nižšou hrubou mzdou neplatia vôbec.

Jednoducho a jasne – nejde o zdravotné poistenie, iba o ďalšiu zlodejskú daň. Zlodejskú preto, lebo berie do úvahy u človeka len výšku platu a nie počet členov rodiny, ktorých z nej reálne živíte. A tak dvaja ľudia so mzdou 500 eur, ktorí neživia žiadne deti, sa budú mať finančne lepšie ako človek, ktorý zodpovedne odborne robí a živí z 1000 eurovej mzdy jednopríjmovo svoju rodinu – napríklad tri deti a  druhý rodič je bez práce, resp. je pracujúci rodič osamelým rodičom. „Nízkopríjmoví pracujúci“ neplatia pritom podľa najnovšej Ficovej idey ani žiadne zdravotné odvody, hoci zjavne odčerpajú zo zdravotnej poisťovne viac ako ten platiaci jednopríjmový rodič – živiteľ rodiny, pretože ten určite nemôže ísť na PN.

Je to skrátka také sociálne – asi ako celý náš premiér a jeho vláda. Otázku, či takéto kroky situáciu v zdravotníctve na Slovensku zlepšujú, si musí dať každý súdne človek sám – z môjho pohľadu sú to kroky nesystémové, kontraproduktívne, slovenské zdravotníctvo k vyspelým krajinám nie približujúce, ale vzdiaľujúce.

Súčasný systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku žiadne poistné riziká nezohľadňuje – ak teda ako poistné riziko u nás nechápeme že niekto je vzdelaný, pracovitý a zodpovedný. Lebo len tým sa v Slovenskej republike človek vystavuje riziku, že bude musieť daň navyše „na zdravotné poistenie“ platiť.

E. K. I.  Predná Hora, 26.5.2015